Valorizácia miezd a inflácia: Ako si udržať kúpnu silu v meniacom sa ekonomickom prostredí

Valorizácia je proces pravidelného zvyšovania peňažných dávok alebo platov s cieľom kompenzovať rast cien a zabezpečiť, aby ich príjemcovia nestratili kúpnu silu. V praxi to znamená, keď ceny tovarov a služieb rastú (inflácia), peniaze, ktoré ľudia dostávajú (napríklad dôchodky, mzdy, sociálne dávky), sa upravia nahor, aby si mohli kúpiť rovnaké množstvo vecí ako predtým.

Valorizácia teda znamená, že pravidelne dostanete o niečo viac peňazí, aby ste nezostali o krok pozadu za rastúcimi životnými nákladmi. Slovenské slovo inflácia je doložené od prvých rokov 20. storočia, bežne až od 20. rokov 20. storočia. Vzniklo - pravdepodobne prostredníctvom nemeckého slova Inflation, doloženého od konca 19. storočia - prevzatím anglického slova inflation (významy: inflácia, nadmerný rast, vzdutie, nafúknutie).

Čo je to inflácia a ako sa prejavuje?

Ekonómovia definujú infláciu ako všeobecný nárast cien ekonomických statkov, čo spôsobuje zníženie kúpnej sily peňazí. Inflácia teda znižuje množstvá tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku. Jednoduchšie povedané, kým v roku 2010 ste v obchode s potravinami kúpili jedlo za 100 €, v roku 2021 by vás úplne identický nákup stál viac peňazí. Príčinou je zvyšovanie cien vstupov (energie, suroviny,...), ktorý sa odráža v cenách výstupov pre koncového spotrebiteľa.

Všetky tovary a služby spotrebované domácnosťami počas roka predstavujú spotrebný kôš. Miera inflácie sa vyčísľuje v percentách. Pri výpočte sa zohľadňujú ceny potravín, šatstva, bývania, paliva, dopravy, zdravotnej starostlivosti, výdavkov na vzdelávanie a iných tovarov a služieb každodennej potreby.

Antonymom pojmu inflácia je deflácia (záporná inflácia). Dezinflácia je znižovanie miery inflácie. Reflácia je stav, ktorý nastane po deflácii, keď sa ceny vracajú na pôvodnú úroveň.

Typy inflácie: mierna, cválajúca a hyperinflácia

Ekonómovia vo svojich poučkách definujú miernu, cválajúcu a hyperinfláciu:

• Mierna inflácia neprekračuje tempo rastu ekonomického výkonu v danej krajine a vyjadruje sa jednociferným číslom.
• V hodnotách 10 až 100 % vyjadrujeme cválajúcu infláciu, pri ktorej výrazne klesá kúpna sila peňazí.
• Pri hyperinflácii ide už o extrém, pri ktorom peniaze strácajú svoj význam. V Nemecku hyperinfláciu zaznamenali po 2. svetovej vojne. Extrémna hyperinflácia zavládla v roku 2008 aj v Zimbabwe.

Meranie inflácie

Infláciu v rámci slovenského trhu zisťuje Štatistický úrad SR na základe celkových priemerných nákupných zvyklostí všetkých domácností. Údaje vychádzajú z priemernej medziročnej miery inflácie, ktorú zisťuje Štatistický úrad SR.

Najčastejšie sa pritom meria tzv. medzimesačná inflácia (t. j. percentuálny rast P oproti predchádzajúcemu mesiacu, napríklad medzi novembrom a decembrom toho istého roka) alebo tzv. medziročná inflácia (t. j. percentuálny rast P oproti rovnakému mesiacu predchádzajúceho roka) alebo tzv. priemerná medziročná inflácia.

Vplyv inflácie na hodnotu peňazí a úspor

Inflácia teda znižuje hodnotu peňazí a ľudia si za istý obnos peňazí kúpia menej tovaru a služieb. Chcete vedieť, ako môže inflácia ovplyvniť hodnotu vašich peňazí? Odpoveď vám môže dať kalkulačka inflácie portálu Finsider. Do zadania kalkulačky stačí uviesť sumu, ktorú si chcete prepočítať na aktuálnu hodnotu. Následne je potrebné zadať dva roky.

Kalkulačka inflácie portálu Finsider vypočíta aj to, ako sa zmenila hodnota peňazí za niekoľko rokov spätne. Kalkulačka inflácie počíta znehodnotenie peňazí na základe priemernej ročnej inflácie od roku 1990. Na výpočet používa údaje Štatistického úradu SR a pri budúcich rokoch využíva údaje z prognózy Národnej banky Slovenska.

Príklad: Vplyv inflácie na nákup a úspory

Pre ilustračný príklad sme použili hodnotu nákupu. Okrem toho sme v príklade pozreli na to, aký môže mať inflácia vplyv na úspory.

• Rodina zaplatila za nákup tovarov a služieb ešte v roku 2015 sumu na úrovni zhruba 150 eur. O päť rokov neskôr ale už kvôli inflácii potrebovali na rovnaký nákup 162,18 eura.
• Rodina sa v roku 2010 rozhodla investovať svoje úspory vo výške 15-tisíc eur, v súčasnosti má ich investícia hodnotu 20-tisíc eur. Do úvahy ale musia zobrať vplyv inflácie na hodnotu peňazí. Keďže za rovnaké tovary a služby, za ktoré by v roku 2010 zaplatili 15-tisíc eur, by v súčasnosti potrebovali už 22 740,22 eura, ich investícia tak v skutočnosti nezarobila. Pri investovaní platí, že zhodnotenie by malo prekonať infláciu. Inak sa naše úspory znehodnocujú.

Inflácia a mzdy: Nominálna vs. reálna mzda

Inflácia znižuje aj reálny rast platov. Nominálna mzda je mzda vyjadrená v peniazoch. Reálna mzda vyjadruje kúpnu silu, teda čo si za svoje peniaze môžete kúpiť. Je znížená o mieru inflácie. Ak vám teda váš zamestnávateľ nominálnu mzdu medziročne nezvyšuje, de facto si za svoj príjem môžete kúpiť menej a menej tovarov a služieb.

Ak napríklad niekto v roku 2010 zarábal v čistom 1 000 eur a dnes jeho čistá mzda dosahuje 1 500 eur, neznamená to, že dnes si žije lepšie ako pred 13. rokmi. Inflačná kalkulačka nám vypočíta, že ak si chce dnes niekto kúpiť rovnaké množstvo tovarov a služieb ako v roku 2010 za tisíc eur, potrebuje na to 1 516 eur.

Štatistický úrad pravidelne monitoruje vývoj reálnych miezd. Medziročne porovnáva výšku nominálnej mzdy očistenú o infláciu (t.j. reálnu mzdu) a prináša percentuálne vyjadrenie tejto zmeny.

Ako sa vyvíjali mzdy v poslednom období?

Po turbulentnom období, keď inflácia neustále znižovala hodnotu našich výplat, prichádza zmena. Nominálne mzdy rastú a čo je ešte dôležitejšie, reálne mzdy opäť stúpajú. Najnovšie údaje ukazujú, že nominálne mzdy (pred očistením o infláciu) rastú medziročne približne o 8,8 %. Ešte dôležitejší je však vývoj reálnych miezd, teda toho, koľko si reálne môžeme kúpiť za zarobené peniaze po zohľadnení rastu cien. V tomto smere je situácia pre Slovákov priaznivá, reálne mzdy sú aktuálne v pluse približne 4,5 % oproti roku 2024, čo znamená, že priemerný zamestnanec si reálne polepšil.

Tento pozitívny vývoj je však potrebné vnímať v širšom kontexte. Kvôli vysokej inflácii v rokoch 2022 a 2023 je dôležité pozrieť sa na situáciu kumulatívne. Práve v týchto rokoch sme čelili dvojcifernej inflácii, ktorá výrazne zrazila kúpnu silu obyvateľstva.

Ak však sčítame doterajší rast miezd a porovnáme ho s infláciou za posledné roky, zistíme, že priemerná mzda sa dnes nachádza približne o 3 % nad úrovňou inflácie. Hoci to nie je dôvod na oslavy, ani na smútok, dôležité je, že trend sa otočil v prospech domácností a kúpna sila sa obnovuje.

Čo na to zamestnávatelia?

V dotazníkových prieskumoch, ktoré realizovala NBS, sa pýtali zamestnávateľov, či zohľadňujú mieru inflácie v mzdách svojich zamestnancov. Kladne odpovedala len necelá polovica, teda 46 % opýtaných. Z prieskumu vyplynulo, že najvýraznejší faktor ovplyvňujúci rast miezd zamestnancov je ziskovosť firmy.

Rastúca inflácia je jednou z hlavných tém posledných mesiacov. Zamestnávatelia sa snažia nájsť spôsoby, ako reagovať na túto situáciu a zabezpečiť pre svojich zamestnancov relevantné zvýšenie platov, ktoré im umožní udržať ich životnú úroveň.

Podľa údajov z praxe, priemerný hrubý mesačný plat na Slovensku v prvom štvrťroku 2023 medziročne vzrástol o 7,9 % na 1 304 eur. Reálna mzda (po zohľadnení inflácie) však vzrástla len o 4,5 %. Dôležité je tiež sledovať medián miezd, ktorý lepšie odráža skutočnú úroveň zárobkov, pretože nie je ovplyvnený extrémnymi hodnotami.

Platový medián zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním je výrazne vyšší ako u zamestnancov s maturitou. Aj ponuky v pracovných inzerátoch v priemere vzrástli, čo svedčí o konkurencii medzi zamestnávateľmi. Napriek tomu, dopyt po pracovníkoch pretrváva a firmy sa musia prispôsobovať požiadavkám kandidátov, čo sa prejavuje aj na výške platov.

Niektoré spoločnosti sa rozhodli pre plošné zvyšovanie miezd pre všetkých zamestnancov, iné preferujú individuálny prístup a zohľadňujú výkon a prínos jednotlivých zamestnancov. Zamestnávatelia sa taktiež snažia hľadať aj iné formy benefitov, ako napríklad poukazy či príspevky na rekreáciu.

Ako bojovať proti inflácii a udržať si kúpnu silu?

Vzhľadom na to, že inflácia znižuje reálnu hodnotu miezd, je dôležité aktívne sa zaujímať o valorizáciu (zvýšenie) miezd.

Tipy pre zamestnancov:

• Pýtajte si vyšší plat: Argumentujte mierou inflácie a poklesom kúpnej sily vašej mzdy. Pripravte si argumenty podložené dátami o inflácii a vašom prínose pre firmu. Ideálnym obdobím na rozhovor o zvýšení platu je napríklad po úspešnom ukončení projektu alebo pri hodnotiacom rozhovore. Ak šéfovi prednesiete svoje úspechy, bude otvorenejší zvýšeniu platu, aby vás vo firme udržal.
• Sledujte vývoj miezd vo vašom sektore: Zistite, ako sa vyvíjajú mzdy v porovnateľných pozíciách a firmách. To vám pomôže pri vyjednávaní o zvýšení platu.
• Zlepšujte svoje zručnosti a kvalifikáciu: Investícia do vzdelávania a rozvoja zručností zvyšuje vašu hodnotu na trhu práce a umožňuje vám žiadať vyšší plat.
• Zvážte zmenu zamestnania: Ak váš zamestnávateľ nereaguje na infláciu a nezvyšuje vám plat, zvážte možnosť zmeny zamestnania za lepšie platenú pozíciu.
• Využívajte online kalkulačky: Ak chcete vedieť, presne o koľko je vaša mzda reálne nižšia, využite online kalkulačku, ktorá preráta, akú vysokú by ste mali mať mzdu v súčasnosti, aby dobehla infláciu za posledné roky. Takáto kalkulačka zohľadňuje aj komplikovaný výpočet kumulatívnej inflácie za dlhšie obdobie a ukazuje porovnanie s priemernou či minimálnou mzdou.

Alternatívy k zvýšeniu platu pre zamestnávateľov

Existujú aj alternatívne spôsoby, ako kompenzovať zamestnancom infláciu, ktoré sú pre firmy menej finančne náročné ako nárast hrubej mzdy zamestnanca. Medzi ne patrí napríklad poskytovanie rôznych benefitov, ako sú príspevky na dopravu, stravné lístky, príspevky na vzdelávanie, preplatené dni počas ochorenia.

Mzdovo-cenová špirála: Hrozba pre budúcnosť?

Na Slovensku dnes mzdovo-cenová špirála nie je očakávaným javom, riziko však existuje, ak by sa naraz spojilo viacero faktorov. Mzdovo-cenová špirála by bola spustená najmä návratom vyššej inflácie a plošným, nie cieleným zvyšovaním miezd bez opory v produktivite. Špirálu nespúšťajú samotné vyššie mzdy, ale kombinácia rozviazaných očakávaní spotrebiteľov, plošných zvýšení a slabého rastu produktivity pri znovu sa dvíhajúcej inflácii.

tags: #valorizacia #miezd #podla #inflacie