Od 1. januára 2024 došlo k významným zmenám v procese vystavovania dokladu o práceneschopnosti (PN). Tieto zmeny majú za cieľ zjednodušiť celý proces pre pacientov, zamestnávateľov aj lekárov, a zároveň znížiť počet zbytočných návštev ambulancií. Kľúčovou zmenou je zavedenie elektronickej PN (ePN), ktorá nahradila papierové formuláre a zmenila spôsob komunikácie medzi jednotlivými subjektmi.
Čo je elektronická PN (ePN) a ako funguje?
ePN je systém, v ktorom sa PN vystavuje a ukončuje výlučne elektronicky vo všetkých ambulanciách a nemocniciach. Pacient už nemusí doručovať žiadne papierové dokumenty zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha výhradne elektronicky.
ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, bez ohľadu na jeho špecializáciu. Týmto lekárom môže byť všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár špecialista alebo nemocničný lekár špecialista. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, čím sa minimalizuje možnosť jej zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len preto, aby mu vystavil ePN; je povinný ju vystaviť sám. Napríklad chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
Každý lekár, ktorý pacienta uznal za schopného práce, môže jeho ePN aj ukončiť. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie vymieňajú všetky potrebné údaje elektronicky.
Môže lekár vystaviť PN spätne?
PN nie je možné vystaviť so spätným dátumom dlhším ako tri kalendárne dni od ukončenia liečby alebo návštevy lekára. Ošetrujúci lekár pacienta môže uznať za dočasne práceneschopného spätne najviac tri dni na základe ošetrenia služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby. Ak sa pacient dostaví k svojmu lekárovi neskôr, ten mu spätne maródku nevypíše. Doteraz v zákone nebola presne stanovená lehota, do ktorej mohol lekár poistencovi spätne uznať PN-ku, teraz ju môže uznať maximálne tri dni spätne. V prípade, ak PN-ku nevystaví príslušný lekár, nebude uznaná odo dňa zistenia choroby alebo bude potvrdená spätne viac ako tri dni, Sociálna poisťovňa neprizná nárok na nemocenské.
Práceneschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Spätné vystavenie péenky teda nie je možné, s výnimkou spomínanej trojdňovej lehoty pri návšteve pohotovosti.
Zmeny od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 dôjde k ďalším významným zmenám v oblasti práceneschopnosti. Zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto doterajších 10). Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské až od 15. dňa.
Zároveň sa rozšíria právomoci posudkových lekárov Sociálnej poisťovne pri posudzovaní pracovnej neschopnosti. Podľa novej právnej úpravy bude ošetrujúci lekár potrebovať súhlas posudkového lekára na vystavenie novej PN, ak chce tak urobiť do 7 pracovných dní od ukončenia predchádzajúcej PN, ktorú posudkový lekár ukončil.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 bude predstavovať približne 55,11 €. Prvé tri dni trvania PN budú zamestnancovi hradiť 25 % z vymeriavacieho základu ako náhradu príjmu od zamestnávateľa, štvrtý až štrnásty deň to bude 55 % z vymeriavacieho základu od zamestnávateľa. Od pätnásteho dňa bude nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Kto rozhoduje o dočasnej pracovnej neschopnosti?
O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.
Nárok na nemocenské a jeho výpočet
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Zamestnanec:
- Prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
- Od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO):
- Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
- Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Osoba v ochrannej lehote:
Osoba v ochrannej lehote je tá, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. skončil pracovný pomer) a ktorá po zániku poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopnou. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:
- Prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Liečebný režim a kontroly
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. V opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky, spravidla v rozsahu štyroch hodín denne.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne, prípadne aj zamestnávateľ. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, aj mimo pracovného času a cez víkend. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma, mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne a dôvod neprítomnosti vysvetliť.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo (dlhšie ako jeden rok), je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného alebo invalidného dôchodku.
Záver
Nové pravidlá týkajúce sa vystavovania a správy práceneschopnosti prinášajú zjednodušenie a digitalizáciu procesu. Je dôležité sledovať aktuálne legislatívne zmeny, najmä tie, ktoré nadobudnú účinnosť od roku 2026, aby ste mali prehľad o svojich právach a povinnostiach.