Čína, krajina s bohatou históriou a kultúrou, prešla mnohými transformáciami. Jednou z najvýznamnejších a najtraumatickejších kapitol je boj proti ópiu, ktorý mal hlboký dopad na politickú, ekonomickú a spoločenskú situáciu krajiny.
Tento článok sa zameriava na históriu zákazu fajčenia ópia v Číne, pričom zohľadňuje kontext, dôsledky a dlhodobý vplyv tohto problému. Ópium pochádza z mliečnej šťavy kvetu zvaného mak siaty alebo ópiový. Najstaršie zmienky o užívaní ópia a pestovaní makov pochádzajú ešte z Mezopotámie okolo roku 3 400 pred n. l. Starí Sumeri označovali jasne červené kvety maku ako hul gil, t.j. „rastlina radosti“.
Pestovanie ópia sa rozšírilo aj u starovekých Grékov, Peržanov a Egypťanov. V týchto starovekých spoločnostiach sa ópium používalo na spanie, zmiernenie bolesti a dokonca aj na upokojenie plačúcich detí. Existujú tiež dôkazy, že lieky na báze ópia sa používali ako anestetikum pri operáciách. Ópium sa do Číny a východnej Ázie dostalo pravdepodobne v šiestom alebo siedmom storočí nášho letopočtu prostredníctvom obchodu na Hodvábnej ceste, ktorá spájala stredomorské kultúry Európy so strednou Áziou, Indiou a Čínou.
Ópium v Číne: Od obchodu k závislosti
Britská Východoindická spoločnosť, ovládajúca produkciu bieleho maku v Bengálsku a Biháre, našla v ópiu lukratívnu komoditu, za ktorú boli Číňania ochotní platiť v hotovosti. Veľká Británia využívala zisky z obchodu s ópiom na nákup a vývoz čaju, hodvábu, porcelánu a ďalšieho čínskeho luxusného tovaru späť do Európy. V dôsledku tohto obchodu prudko vzrástla závislosť na ópiu v Číne. V roku 1835 sa počet závislých odhadoval už na viac ako dva milióny. Pre Číňanov bolo ópium skutočnou hospodárskou záhubou. Silný odliv strieborných mincí z krajiny spôsobil prudký nárast ceny strieborného liangu voči medeným minciam wen, čo postihlo najmä roľníkov, ktorí odvádzali dane v strieborných minciach.
Domáce pestovanie makovíc zase viedlo k dramatickému úbytku životne dôležitej ornej pôdy, čo hrozilo hospodárskym rozvratom. V roku 1799 vydal cisár Ťia-Čching edikt, v ktorom zakázal pestovanie maku v Číne a všetok dovoz ópia zo zahraničia. Toto však len podporilo nelegálny obchod a pašovanie ópia z Indie. Zákaz užívania a predaja ópia sa začal účinne presadzovať až v rokoch 1838 a 1839.
Ópiové vojny a ich dôsledky
Boj s korupciou a pašovaním ópia zo strany štátnych čínskych úradov sa výraznejšie zaktivoval 30. decembra 1838, keď bol do mimoriadne zriadenej funkcie vysokého cisárskeho komisára menovaný neúplatný Lin Ce-sü. Ten okamžite začal konať, vykonal rozsiahlu raziu na čínskych fajčiarov ópia a uväznil viac ako dvetisíc osôb. Nariadil tiež všetkým cudzím obchodníkom vydať všetky zásoby ópia, pričom ďalší import mal byť trestaný smrťou. Takto Lin zabavil a na mieste zničil 20 283 debien ópia v celkovej trhovej hodnote 2-3 miliónov libier.
Zákony proti predaju a distribúcii ópia sa Britom samozrejme nepáčili a viedli k incidentom, ktoré vyvrcholili vyslaním britských vojnových lodí k čínskemu pobrežiu v roku 1840. V tom istom roku stroskotali mierové rokovania a čoskoro sa začali boje. V roku 1842 sa Briti bez väčších problémov dostali až k Nankingu a začali sa nové mierové rokovania. Tie sa pre Čínu skončili pohromou. Britom bolo otvorených päť hlavných prístavov (Guangzhou, Šanghaj, Sia-men, Fu-čou a Ning-po) a Čína bola prinútená zaplatiť vysoké reparácie vo výške 21 miliónov libier ako vojnových reparácií.
Okrem toho bol zrušený monopol Kohong a Čína sa zaviazala zaviesť jednotnú 5% colnú tarifu na všetok dovážaný tovar. Briti získali exteritoriálnu súdnu právomoc a Číňania ich museli prestať považovať za barbarov a sľúbili, že s nimi budú jednať ako s rovnocennými partnermi. V roku 1854 začali Veľká Británia, USA a Francúzsko požadovať revíziu zmlúv a najmä povolenie obchodu s ópiom. Dlhé roky potom stavali zahraničné mocnosti Čínu na roveň kolónií, čo zanechalo v čínskych ústach trpkú príchuť.
Ako Británia viedla vojnu s Čínou kvôli ópiu
Prvé globálne snahy o kontrolu ópia
Napriek tomu, že perorálne (ústne) užívanie ópia bolo považované za spoločensky prijateľné alebo dokonca módne, jeho fajčenie bolo celkom spoločensky neprijateľné. V roku 1909 bol postavený mimo zákona import ópia pripraveného na fajčenie. Čína podpísala zmluvu s indickou vládou, podľa ktorej sa mal od roku 1908 každoročne znížiť dovoz ópia o 10 %. Toto opatrenie však len spôsobilo nárast množstva pašovaného ópia a morfínu.
Po 1. medzinárodnej ópiovej konvencii v Šanghaji bolo odporúčané aj ostatným štátom, aby začali podľa vzoru Číny bojovať proti ópiu. Dvadsiateho tretieho januára 1912 tak podpísalo 12 štátov v Haagu Medzinárodnú ópiovú dohodu. V Severnej Amerike bol schválený ópiový zákon v roku 1914, vo Francúzsku v roku 1916. Tým bolo ópium a jeho deriváty ako heroín postavené mimo zákona. Počty závislých sa tak mierne znížili, počas 2. svetovej vojny však znovu vzrástli. Preto bola v roku 1961 v New Yorku podpísaná Jednotná dohoda o omamných látkach.
Súčasný stav: Tabakový priemysel
Čínske dejiny krásne ilustrujú, aké náročné je pustiť sa do boja so závislosťami. V súčasnosti sa tabakový priemysel rozmohol v krajine do neskutočných rozmerov, vďaka neškodne sa tváriacim cigaretám, ktoré majú nanešťastie v čínskej kultúre status vzácneho daru (veľmi vhodný dar na čínsky nový rok).
Čína je najväčším tabakovým výrobcom ako aj konzumentom. Čínsky tabakový priemysel vyrobí a predá viac ako dve pätiny z celkových svetových cigariet, konkrétnejšie v roku 2011 môžeme hovoriť až o 2,4 bilióna cigaretách, čo bol 3 % nárast oproti roku 2010. Jeden z dôvodov, prečo tabakový priemysel tak dynamicky každoročne v Číne napreduje, sa skrýva v tichej podpore štátu pre danú závislosť. Čínsky tabakový priemysel je úplne vlastnený a regulovaný štátom. Štátna mašinéria nemá záujem obmedzovať tieto príjmy a zdravotné varovné nápisy na čínskych cigaretách majú len symbolický charakter. Pritom v krajine je alarmujúcich 300 miliónov fajčiarov (niektoré zdroje hovoria o 350 miliónoch, skoro tretina globálnych fajčiarov).
Drvivú väčšinu z nich tvoria muži, keďže cigarety sú aj symbolom maskulinity. Podľa dát z roku 2008 až tretina z dospelých Číňanov fajčí, pre porovnanie v USA iba okolo 21 %. Čínski fajčiari vyfajčia za deň priemerne 15,8 cigariet. Fajčenie zabije 1,2 milióna Číňanov za rok. Aj napriek tomu 50 % čínskych doktorov fajčí. Mnoho Číňanov má v obľube nielen fajčenie po jedle, ale aj počas jedla. Dve rozsiahle štúdie na vzorke 125 miliónov Číňanov to pomerne presne dokázali. Čína má najviac úmrtí spôsobených fajčením na svete (cca 2000 ľudí denne zomrie, v roku 2050 to bude možno až 8000). Štúdie potvrdzujú, že tabak zabíja až polovicu fajčiarov. Až 12 % mužských úmrtí a 3 % ženských úmrtí v Číne má na svedomí fajčenie. Podľa prieskumov si dve tretiny Číňanov myslia, že fajčenie spôsobuje malé alebo žiadne škody.
Porovnanie spotreby tabaku v Číne a USA (2008)
| Krajina | Podiel dospelých fajčiarov | Priemerný počet cigariet/deň |
|---|---|---|
| Čína | 33 % | 15,8 |
| USA | 21 % | N/A |
