Dôchodkový systém a podmienky odchodu do dôchodku prešli na Slovensku, najmä po páde komunizmu, výraznými zmenami. Tieto zmeny sa dotkli aj dôchodkového veku žien, ktorý bol v minulosti odlišný v závislosti od počtu vychovaných detí a kategórie zamestnania.
Dôchodky v socialistickom zriadení
V období socializmu sa dôchodky prideľovali podľa zákona č. 121/1975. Tento zákon zaviedol princíp zásluhovosti, ktorý zodpovedal dobe. Existovali tri kategórie zamestnancov s odlišnými podmienkami vzniku nároku na starobný dôchodok. Prvá kategória zahŕňala zamestnania hlavne v baníctve, druhá kategória sa týkala zamestnaní v ťažkých pracovných podmienkach a tretia kategória pokrývala všetky ostatné povolania.
Muži, ktorí odpracovali najmenej 25 rokov, získali nárok na starobný dôchodok po dosiahnutí veku 60 rokov.
Ženy museli byť zamestnané taktiež 25 rokov, ale do dôchodku odchádzali vo veku 53 až 57 rokov, pričom ich konkrétny vek závisel od počtu vychovaných detí. Typickým modelom bola rýchla postupnosť narodenia dvoch detí a skorý návrat matky do zamestnania.
Výška dôchodku bola stanovená na 50 percent z priemerného mesačného zárobku. Bolo bežné stráviť celý pracovný život u jedného zamestnávateľa; meniť zamestnanie bolo skôr nezvyčajné. Rozhodujúce obdobie na zisťovanie priemerného mesačného zárobku bolo posledných desať rokov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom sa zohľadňovali zárobky z piatich najlepších rokov. Maximálna výška starobného dôchodku bola 3 000 Sk.
Zákon o sociálnom zabezpečení z roku 1988
V roku 1988 bol prijatý zákon č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný až do roku 2003. Aj po roku 1989 prešiel mnohými legislatívnymi úpravami, ale v zásade zachovával princípy pôvodného zákona, a to v zásluhovosti či v podmienkach vzniku nároku na starobný dôchodok. Do výšky dôchodku sa započítavali príjmy do 10 000 Sk a maximálny vymeriavací základ bol 4 067 Sk, z ktorého bol vymeraný dôchodok vo výške 50 %. V roku 2003 bola maximálna výška starobného dôchodku 6 709 Sk.
Demografické zmeny a ich vplyv
Až do začiatku 90. rokov patrilo Slovensko v rámci vyspelejšej Európy medzi krajiny s vyššou pôrodnosťou. V druhej polovici 70. rokov prišli na svet deti nazývané aj Husákove. V tom čase sa zaviedli opatrenia na podporu rodín v podobe dostupného bývania či nenávratných mladomanželských pôžičiek. Pred rokom 1989 bol počet detí narodených mimo manželstva menej než desať percent. Typickou demografickou črtou bol nízky vek prvorodičiek - s priemerným vekom pri narodení prvého dieťaťa 21 až 22 rokov, čo bolo oproti západoeurópskym krajinám o päť až osem rokov skôr.
Po roku 1989 nastal dramatický prepad pôrodnosti. V roku 1990 sa podľa Sociologického ústavu SAV narodilo 80 000 detí, v roku 2002 to bolo len 50 841 detí a priemerný počet 2,1 dieťaťa na matku sa znížil na 1,19 dieťaťa. V roku 2003 sa dlhodobý pokles pôrodnosti zastavil, narodilo sa o 872 detí viac ako rok predtým. V roku 2004 bol tento trend ešte výraznejší, narodilo sa o 2 000 detí viac. Deväťdesiate roky priniesli aj zmenu v podiele detí narodených mimo manželstva. Pred desiatimi rokmi to bola už štvrtina všetkých detí a tento počet rastie. Prepad pôrodnosti z roku 2002 sa už nezopakoval, hoci v roku 2012 sa narodilo len 55 535 detí. Husákove deti - dnešní tridsiatnici - však ešte za zenitom rodičovstva nie sú. Priemerný vek prvorodičiek je dnes na Slovensku taký ako pred novembrom 1989 v západnej Európe.
Nezamestnanosť a trh práce po roku 1989
Právo na prácu a trestný čin príživníctva boli doménou socializmu. Pracovať museli všetci alebo mať aspoň v občianskom preukaze pečiatku od zamestnávateľa. Aj preto sa takmer okamžite po revolúcii prepúšťalo a mnoho ľudí sa muselo vyrovnať s úplne novým javom - nezamestnanosťou a mnohými negatívami, ktoré priniesla - chudobou, rozvojom závislostí či rozpadom rodín.
V roku 1990 bola priemerná veľkosť podniku v Česko-Slovensku stále približne 3 500 zamestnancov, už po reorganizácii. V súčasnosti je 99 % podnikov v EÚ s počtom zamestnancov menej ako 50. Došlo k postupnému vzniku podnikateľskej vrstvy. Už v roku 1992 bola nezamestnanosť na území Slovenskej republiky na úrovni 12 %. Hlavnou príčinou bol rozpad trhov RVHP, kam smerovala väčšina slovenskej produkcie. Nepriaznivý dosah zanechala aj nepripravená konverzia zbrojárskeho priemyslu. Postupným znižovaním počtu zamestnancov pre novú trhovú realitu nezamestnanosť narastala. V roku 1994 dosiahla hodnotu 14,6 %.
Ešte počas trvania federácie patrili k veľmi bolestivým zásahom rozsiahly útlm baníctva, zbrojárstva a ťažkého priemyslu. Kulminácia nezamestnanosti nastala v roku 2001, keď bolo nezamestnaných 19,2 % obyvateľov Slovenska. Od roku 2004 do roku 2008 nezamestnanosť klesala rýchlym tempom z úrovne 18,1 % takmer na polovicu, teda približne 9,6 percenta. Dôvodom poklesu bol značný ekonomický rast, následná kríza však nezamestnanosť opäť prudko zvýšila. Dnes je to zhruba 13,6 %. Samozrejme, s vysokými rozdielmi v rámci jednotlivých regiónov. Znižovaniu nezamestnanosti v hladových dolinách zatiaľ výrazne nepomáhajú budovanie priemyselných parkov ani dotácie z eurofondov.
Zaostrené na dôchodky
Moderné dôchodkové zmeny a ich dopad na ženy
V roku 2003 bol prijatý zákon o sociálnom poistení, ktorým sa prešlo od systému dôchodkového zabezpečenia k systému dôchodkového poistenia. Nárok dnes vzniká na základe obdobia poistenia, nie zamestnania. Výška dôchodku sa odvádza od zaplateného poistného z priemerného vymeriavacieho základu a nezávisí od pohlavia poistenca. V prechodnom období sa postupne zvyšuje dôchodkový vek žien o 9 mesiacov ročne a zároveň bol predĺžený dôchodkový vek zo 60 na 62 rokov.
V súčasnosti platí ústavný zákon, ktorý stanovil dôchodkový strop na 64 rokov. Avšak ženy idú do dôchodku skôr za každé jedno vychované dieťa. Platná zmena však podľa poslankýň diskriminovala ženy narodené v rokoch 1957 až 1963, ktorým sa neodpočítavalo šesť mesiacov za výchovu dieťaťa.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v pondelok podpísala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú pripravila trojica poslankýň Petra Krištúfková (Sme rodina), Anna Zemanová (SaS) a Katarína Hatráková (OĽANO). Za prijatie novely hlasovalo v parlamente 140 prítomných poslancov, platiť bude od 1. januára 2021.
Táto novela rieši neprávosti, ktoré vznikli ženám ročníkov 1957 až 1963, a po novom sa im už bude zohľadňovať výchova dieťaťa. „Bude naplnený ústavný princíp a odpočíta sa im polrok za každé vychované dieťa. Druhou kategóriou sú ženy, ktoré budú mať mix odpočtu rokov plus kompenzáciu, treťou kategóriou sú ženy, ktoré sa spravodlivosti nedočkali a odišli do dôchodku bez toho, aby bol naplnený ústavný princíp a nebol im odpočítaný polrok za dieťa,“ priblížila v pléne poslankyňa Krištúfková.
V zákone bude jednoznačne uvedené, že poistenci, ktorí dovŕšili dôchodkový vek pred účinnosťou právnej normy, tak im zostáva dôchodkový vek nezmenený. Stanoví sa tiež fiktívny dôchodkový vek, ktorý slúži na účely vymedzenia obdobia rozdielu dôchodkových vekov, aby sa mohli kompenzovať nespravodlivosti v prípade dotknutých poistencov a poisteniek. Ženy, respektíve poistenci, ktorí dovŕšili fiktívny dôchodkový vek a ktorí si nárok na starobný dôchodok uplatnili najneskôr od 1. januára 2021, budú mať nárok na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku. „Kompenzácia bude mať formu jednorazového doplatku k starobnému dôchodku alebo bude vo forme percentuálneho zvýšenia starobného dôchodku,“ vysvetlila Krištúfková.
Predčasný dôchodok a dôchodková reforma
Schválený pozmeňujúci návrh rieši aj poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov starobného dôchodku, ktorí nemali nárok na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku. Rozdiel dôchodkových vekov bude takémuto poberateľovi zohľadnený znížením krátenia predčasného starobného dôchodku.
Odísť do predčasnej penzie po 40 odpracovaných rokoch a užívať si zaslúžené peniaze od štátu v starobe je pre Slovákov novou alternatívou, ktorá platí od tohto roku. Zaujímavá možnosť je to najmä pre tých, ktorí začali pracovať už pred plnoletosťou a ich zamestnanie je dlhodobo fyzicky náročné. Aj ďalší seniori v tom však vidia dobrú šancu na zmenu. Štandardne do predčasnej penzie môžu naďalej odísť i tí ostatní, ktorým chýbajú do riadnej penzie najviac dva roky, majú za sebou 15 rokov dôchodkového poistenia a suma ich budúcej penzie musí dosiahnuť mesačne minimálne 375,10 eura (viac ako 1,6-násobok sumy životného minima).
Dôchodková reforma, schválená koncom vlaňajška, definitívne zrušila dôchodkový strop na úrovni 64 rokov. Rast dôchodkového veku už nie je zastropovaný, ale opäť sa naviazal na strednú dĺžku života.
Mnohé firmy začínajú v tomto čase registrovať zvýšený záujem zamestnancov o odchod do predčasnej penzie. Týka sa to najmä špecializovaných profesií, kvalifikovaných pracovníkov i remeselníkov, ktorých je na pracovnom trhu nedostatok. Ako väčší problém sa skoršia penzia javí z hľadiska udržateľnosti štátnych financií. „Stretávam v praxi množstvo ľudí, ktorí odchádzajú do penzie po 40 odpracovaných rokoch. Prepočet ich penzie je tak zle urobený, že sú de facto motivovaní odísť do nej skôr. Dôchodok, ktorý dostanú napríklad v 57 rokoch namiesto v 64 rokoch, je pre nich relatívne porovnateľný,“ uviedol I. Šramko, bývalý guvernér Národnej banky Slovenska.