Nárok na PN pre starobného dôchodcu v Českej republike a kľúčové zmeny v sociálnom poistení

Česká republika, s jej blízkou kultúrou a jazykom, je obľúbenou destináciou pre Slovákov hľadajúcich prácu. Pre mnohých, najmä pre starobných dôchodcov, je dôležité poznať podmienky práceneschopnosti (PN) a systém sociálneho zabezpečenia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach PN v Českej republike, s dôrazom na rozdiely v systémoch sociálneho zabezpečenia a aktuálne zmeny v odvodoch, ktoré ovplyvňujú aj Slovákov pracujúcich v Česku.

Zmeny v sociálnom poistení v Českej republike a na Slovensku

Od januára 2023 vstúpila do platnosti novela zákona o sociálnom poistení (zákon č. 125/2022 Z. z.) v Českej republike, ktorá prináša niekoľko významných zmien. Medzi najdôležitejšie patrí zavedenie elektronickej PN (e-PN), úprava úhrady a vyplácania niektorých dávok a zosúladenie československých dôchodkov.

Podobné úpravy nastali aj na Slovensku. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo upravený zákon o sociálnom poistení. Prinášame dlho očakávanú zmenu pri potvrdzovaní dočasnej práceneschopnosti. Už v roku 2022 bude môcť lekár potvrdiť PN elektronickou formou, ktorá významne zníži administratívne zaťaženie poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov ako aj Sociálnej poisťovne. Národné centrum zdravotníckych informácií zabezpečí prenos údajov o PN od ošetrujúceho lekára do informačného systému Sociálnej poisťovne a v prípade, ak ide o zamestnanca bude tento údaj o PN automaticky zaslaný zamestnávateľovi.

Pre uľahčenie prechodného obdobia bude v platnosti duálny systém potvrdzovania o PN. V tomto systéme bude súčasne platiť papierová a elektronická forma PN.

Elektronická PN (e-PN)

Zavedenie elektronickej PN má za cieľ znížiť administratívne zaťaženie lekárov aj pacientov. Počas prechodného obdobia bude fungovať duálny systém, v ktorom budú súčasne platiť papierové aj elektronické potvrdenia o PN. Všeobecní lekári mohli vystavovať elektronické alebo papierové potvrdenia o PN do 31. mája 2023.

Úpravy týkajúce sa dôchodkov pre Slovákov s československou históriou

Novela zákona upravuje aj obdobia, ktoré sa hodnotia pre vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti. Po novom sa zamestnancovi nebudú započítavať obdobia, v ktorých nemal vymeriavací základ.

Zmena sa týka aj poistencov, ktorí získali pred 1. januárom 1993 tzv. československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mali získať dôchodok z Českej republiky. V prípadoch, kedy nárok na dôchodok v Českej republike nevznikol (vzhľadom na prísnejšie podmienky nároku ako v Slovenskej republike), dostával poistenec iba čiastkový dôchodok zo Slovenskej republiky. Suma starobného dôchodku týchto poistencov sa bude po novom určovať podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a to v celej dĺžke.

Po novom upravujeme možnosť požiadať si o dôchodkovú dávku, aj v prípade ak poistenec poberá náhradu príjmu počas dočasnej práceneschopnosti.

Práceneschopnosť (PN) pre Slovákov pracujúcich v Česku a v zahraničí

Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že aj osoba pracujúca pre slovenského zamestnávateľa, ale dočasne práceneschopná v zahraničí, má nárok na nemocenské dávky. Je však dôležité rozlišovať, v ktorej krajine sa zamestnanec nachádza.

Krajiny Európskej únie a zmluvné štáty

Ak sa slovenský poistenec ocitne počas práceneschopnosti v krajinách EÚ alebo v inom zmluvnom štáte a spĺňa všetky požadované podmienky, má nárok na nemocenskú dávku počas dočasnej PN. Medzi tieto štáty patria aj Švajčiarsko, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Spojené kráľovstvo. Slovenská republika má taktiež uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení napríklad aj s Ukrajinou.

Nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pričom potrebuje potvrdenie od ošetrujúceho lekára vystavené v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Ak zahraničný lekár takéto potvrdenie neposkytuje, je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná PN. Táto inštitúcia by mala zabezpečiť lekárske posúdenie PN a vystaviť potvrdenie bezodkladne. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodať aj preklad týchto tlačív. Používa sa dokument SED S055.

Krajiny mimo EÚ bez zmluvy o sociálnom zabezpečení

Ak poistencovi vznikla PN na území štátu, s ktorým nemá Slovensko uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, rozdeľujú sa tieto krajiny na dve skupiny. Prvé sú tie štáty, ktoré pristúpili k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín. V takomto prípade musí byť tlačivo vystavené ošetrujúcim lekárom osvedčené apostilou - čo je osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny príslušným orgánom.

Práca pre zahraničného zamestnávateľa

Ak Slovák žije a pracuje v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa, od prvého dňa práce podlieha legislatíve danej krajiny. To znamená, že v tejto krajine ho zamestnávateľ prihlási do sociálneho systému a odvádza poistné. V tomto prípade je nutné žiadať o nemocenské najprv krajinu, v ktorej žije a pracuje. Na nemocenské od Sociálnej poisťovne teda nárok nemá.

Ak však zostane pracovať na Slovensku a súčasne bude vykonávať zárobkovú činnosť aj v inom členskom štáte, je potrebné to oznámiť. Ak má bydlisko na území SR, je nutné informovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne prostredníctvom žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy.

Systém sociálneho zabezpečenia pre migrujúcich pracovníkov v EÚ

Europa.eu informuje, že ak migrujúci pracovník v EÚ, zamestnaný alebo SZČO, je prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine, má nárok na nemocenské dávky. To isté platí aj pre dávky v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania či dávky v nezamestnanosti. V mnohých krajinách bude nárok na tieto dávky závisieť od toho, ako dlho prispieval do systému. Krajina, v ktorej žiada o dávky, je však povinná zohľadniť všetky obdobia, počas ktorých pracoval v iných krajinách EÚ.

Príklad: Anna, pôvodne z Poľska, pracovala v Poľsku 6 rokov. Potom sa presťahovala do Nemecka, kde pracovala 2 roky. Následne mala Anna dopravnú nehodu, po ktorej ochrnula. V Poľsku aj Nemecku požiadala o invalidný dôchodok. Nemecké úrady však jej žiadosť zamietli, pretože nemala odpracovaných 5 rokov v Nemecku (minimálne obdobie potrebné na vznik nároku na invalidný dôchodok). Avšak úrady mali pri výpočte Anniných odpracovaných rokov zarátať aj obdobie odpracované v Poľsku. Po správnosti je výsledok 8 rokov, teda viac, ako nemecké kvalifikačné minimum. Anna teda má nárok na poberanie invalidného dôchodku nielen z Poľska, ale aj z Nemecka.

Vyslanie do inej krajiny EÚ

Vyslanie do inej krajiny EÚ nemá vplyv na práva, ktoré máte vy alebo vaša rodina v oblasti sociálneho zabezpečenia: zdravotné poistenie, rodinné prídavky, invalidný či starobný dôchodok. Ak ostanete pracovať v zahraničí dlhšie, môžete vy alebo váš zamestnávateľ požiadať o predĺženie platnosti PD A1. Ak ste ako štátny zamestnanec vyslaný do inej krajiny EÚ (napr. na veľvyslanectvo, konzulát alebo iný úrad v zahraničí), budete poistení v systéme sociálneho zabezpečenia krajiny, ktorá vás vyslala.

Výška nemocenského príspevku na Slovensku a v Českej republike

Výška nemocenského príspevku sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu, čo je priemerná denná mzda zamestnanca.

Zamestnanci na Slovensku:

• 1.-3. deň: 25 percent z dennej mzdy vypláca zamestnávateľ.
• 4.-10. deň: 55 percent z dennej mzdy vypláca zamestnávateľ.
• Od 11. dňa: 55 percent z dennej mzdy vypláca Sociálna poisťovňa.

Živnostníci (SZČO) a dobrovoľne poistení na Slovensku:

• 1.-3. deň: 25 percent z dennej mzdy vypláca Sociálna poisťovňa.
• Od 4. dňa: 55 percent z dennej mzdy vypláca Sociálna poisťovňa.

Štát zároveň určil strop pre denný vymeriavací základ, ktorý v roku 2023 dosiahol maximálne 79,6274 eura. Pri tridsiatich dňoch práceneschopnosti tak práceneschopnému človeku príde na bankový účet maximálne 1 242,19 eura.

Výpočet PN-ky pre živnostníka na Slovensku

Väčšina živnostníkov platí minimálne odvody. Pri minimálnych odvodoch vypočítame výšku nemocenského takto: denný vymeriavací základ = minimálny mesačný vymeriavací základ × počet mesiacov v roku / počet dní v roku.

Príklad: Adam je živnostník. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Adam platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Má nárok na nemocenskú dávku? Koľko dostane?Odpoveď: 715 × 12 / 365 = 23,50 €. Adamov denný vymeriavací základ je 23,50 €. Keďže je chorý týždeň, prvé 3 dni dostane 25 % denného vymeriavacieho základu a po zvyšok dní 55 % denného vymeriavacieho základu.1.-3. deň = 23,50 × 0,25 × 3 = 17,63 €4.-7. deň = 23,50 × 0,55 × 4 = 51,70 €Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Adam nemocenské vo výške 69,33 €.

Tabuľka: Výplata nemocenskej dávky na Slovensku (pre živnostníka s minimálnymi odvodmi)

Sociálna poisťovňa vypláca nemocenskú dávku počas trvania PN-ky. V tomto období živnostník nemá povinnosť hradiť sociálne ani zdravotné poistné.

Kto má nárok na nemocenské dávky na Slovensku?

1. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba: osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané alebo sú študentmi. Poistenci si platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
2. Povinne nemocensky poistená osoba: sem patria zamestnanci a živnostníci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
3. Osoba v ochrannej lehote: ochranná lehota začína plynúť po skončení poistenia, trvá sedem dní. Ak bola takáto osoba poistená menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia. Znamená to, že ak ste boli zamestnaní alebo ste podnikali od 1. januára do 31. apríla a od 3. mája do 30. júna ste PN, vďaka ochrannej lehote máte nárok na PN-ku.

Ako dlho sa vypláca PN-ka na Slovensku?

Vyplácanie PN-ky zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti lekárom. Posledným termínom na vyplácanie je uplynutie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho vyplýva, že PN-ku môže živnostník čerpať po dobu 52 týždňov. Ak nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj po tejto dobe, je možné požiadať o invalidný dôchodok.

Kedy prídu prvé peniaze z PN-ky na Slovensku?

Ak PN začala v priebehu marca 2025, prvá dávka nemocenského je vyplácaná nasledujúci mesiac za predchádzajúci mesiac. To znamená, že prvé nemocenské dorazí v priebehu apríla 2025. Dátumovo sa toto obdobie u každého líši.

Čo robiť, ak som PN a nedostal/a som nemocenské?

O dĺžke PN-ky rozhoduje lekár, preto sa najskôr obráťte na lekára, ktorý vás uznal práceneschopným. Mohlo sa stať, že zabudol PN-ku zadať do systému ePN. Ak lekár potvrdí, že z jeho strany všetko prebehlo v poriadku, obráťte sa na Sociálnu poisťovňu, ktorá vám vysvetlí, kde nastala chyba. Ak bola PN-ka prvý mesiac vyplatená a druhý už nie, opäť kontaktujte lekára. Lekár musí PN-ku predĺžiť do uzávierky výplaty nemocenského v Sociálnej poisťovni. Ak tak urobí po termíne, Sociálna poisťovňa vašu PN-ku spracuje až nasledujúci mesiac.

Kedy Sociálna poisťovňa nepreplatí celú výšku PN-ky?

V momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti. Zároveň ak ste „vypísaný/á“, musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa vzďaľovať iba v čase predpísaných vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a keď vás pracovník poisťovne nenájde doma, stopne vám poisťovňa vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma.

Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, je dobré vedieť, že toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky. To znamená, že ak je predpoklad vašej liečby 3 mesiace a kontrola vás nenájde doma hneď na začiatku PN-ky, stopne sa vyplatenie nemocenského na 30 dní a po ich uplynutí sa vyplácanie opäť obnoví a o dávky neprídete.

Zmeny v zdravotných odvodoch a ich dopad na čistú mzdu

Jedným z konsolidačných opatrení, ktoré by mali začať platiť od januára 2026, je aj zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnancov. Kým dnes im zamestnávateľ strháva zo mzdy 4 % na zdravotné poistenie, po novom to bude 5 %. Odvody zamestnanca sa počítajú priamo z hrubej mzdy. Ak niekto zarába v hrubom tisíc eur, znamená to, že na zdravotnom poistení v tomto roku zaplatí 40 eur. To znamená, že ak zamestnancovi v budúcom roku nestúpne mzda, bude v čistom dostávať menej ako v tomto roku.

Zamestnanci s nadpriemernými príjmami zaplatia zároveň vyššie dane. Minister Ladislav Kamenický avizoval, že k doterajším dvom sadzbám dane vo výške 19 % a 25 % pribudnú ďalšie dve sadzby. Daň z príjmov vo výške 19 % sa bude platiť do ročného základu dane vo výške 154,8-násobku životného minima (43 983,32 eura), od tejto hranice sa bude platiť daň 25 %. Od daňového základu vo výške 212,4-násobku životného minima (60 349,21 eura) sa bude uplatňovať 30 % daň a od základu dane vo výške 264-násobku životného minima (75 010,32 eura) to bude 35 %.

Porovnanie výpočtu čistej mzdy na Slovensku a v Českej republike

Na Slovensku

Na Slovensku sa výpočet čistej mzdy začína odpočítaním odvodov, ktoré vychádzajú z hrubej mzdy pracovníka. Odvody uhrádzajú obidve strany - zamestnanec aj zamestnávateľ. Pri sociálnom poistení ide u zamestnanca o 9,4 percenta a u zamestnávateľa o 25,2 percenta, čo spolu tvorí 34,6 percenta. V prípade zdravotného poistenia zamestnanec platí päť percent (alebo 2,5 % pri ZŤP), zatiaľ čo zamestnávateľ odvádza 11 percent. Súčet týchto odvodov predstavuje 16 percent.

Druhou vrstvou výpočtu čistej mzdy je nezdaniteľná časť základu dane, ktorá znižuje sumu, z ktorej sa počíta daň. Od januára bude mesačná hodnota tejto nezdaniteľnej časti stanovená na 497,23 eura. Po odpočítaní odvodov a nezdaniteľnej časti nasleduje daň z príjmov. Na príjem v prvom daňovom pásme sa uplatňuje sadzba 19 percent.

V Českej republike

V Českej republike sa čistá mzda počíta podobne ako na Slovensku, začína sa odpočítaním odvodov. Zamestnanec odvádza na sociálne poistenie 7,1 percenta a na zdravotné poistenie 4,5 percenta, čo spolu predstavuje 11,6 percenta z hrubej mzdy. Zamestnávateľ na druhej strane platí 24,8 percenta na sociálne poistenie a deväť percent na zdravotné poistenie, teda spolu 33,8 percenta z hrubej mzdy. Tieto sumy tvoria základ rozdielu medzi hrubou a čistou mzdou.

Daň z príjmov je v Česku stanovená na úrovni 15 percent a počíta sa z hrubej mzdy. Významným prvkom, ktorý môže znížiť výslednú daňovú povinnosť, sú daňové zľavy a zvýhodnenia. Na tieto zľavy má nárok každý zamestnanec, pričom ich rozsah sa líši podľa individuálnej situácie. Základnou je zľava na poplatníka vo výške 2 570 českých korún mesačne, ktorú si uplatňuje každý zamestnanec bez ohľadu na výšku mzdy.

Príklad porovnania čistej mzdy v roku 2026

Ak niekto na Slovensku zarába 1 500 eur mesačne, od januára dostane na výplatu 1 134,51 eura. Ak by rovnakú mzdu niekto zarábal u susedov v českých korunách, bude zarábať o vyše 72 eur mesačne viac. Firma na Slovensku za zamestnanca z príkladu zaplatí celkovo 2 043 eur, pričom firma v Česku o 36 eur menej.

Tabuľka: Porovnanie poistného z hrubej mzdy zamestnanca (1000 eur = 25 420 kč)

Tabuľka: Výpočet dane z príjmu v ČR a SR

Tabuľka: Porovnanie výpočtu čistej mzdy v ČR a SR

Opatrovateľský príspevok a starobní dôchodcovia

Opatrovanie je veľmi náročná činnosť - tak po fyzickej ako aj psychickej stránke. Dosť výrazne človeka oberá o sily, energiu a čas. Nárok na peňažný, tzv. „opatrovateľský“ príspevok, čiže akúsi náhradu príjmov z klasického zamestnania, ktorého sa zväčša opatrovatelia vzdávajú, majú osoby, ktoré sa podujali starať o ťažko zdravotne postihnutého rodinného príslušníka. Otázky ohľadne peňažného príspevku na opatrovanie upresňuje Zákon č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, najmä posledných novelizácií účinných od 1. decembra 2024.

Kto môže byť opatrovateľom?

Opatrovateľom môže byť rodinný príslušník (manželka, manžel, stará mama či dedko, vnúča, súrodenec, nevesta, zať, švagriná, švagor, neter, synovec a pod.). Opatrovateľom však môžete byť aj v prípade, ak nie ste rodinným príslušníkom osoby so zdravotným znevýhodnením, resp. s ŤZP/ZŤP. V tomto prípade však musíte žiť s opatrovanou osobou v jednej domácnosti, tzn. ideálne by ste mali mať rovnaký trvalý pobyt.

Podmienky nároku na opatrovateľský príspevok

Pokiaľ je Váš rodinný príslušník (resp. akákoľvek iná osoba s ŤZP/ZŤP) podľa komplexného posudku odkázaný na opatrovanie, tzn. na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach (tzn. pri jedení, pití, osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní, polohovaní, sedení a státí, pri pohybe po schodoch či rovine, potrebujete pomoc s orientáciou v prostredí, dodržiavaním liečebného režimu), pričom rozsah tejto pomoci je minimálne 8 hodín denne, a dohodli ste sa, že mu ju budete poskytovať Vy, máte nárok (resp. môžete si uplatniť nárok) na finančný príspevok.

Konkrétne podmienky nároku na peňažný príspevok na opatrovanie sú dostupné na oficiálnej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj v rámci nášho blogu, či staršieho článku na tému opatrovateľského príspevku, kde nájdete aj prehľadnú tabuľku stupňov odkázanosti (dovedna je ich 6, nárok na finančný príspevok máte vtedy, ak je osoba s ŤZP/ZŤP ohodnotená stupňom 5).

Finančný príspevok na opatrovanie Vám neposkytnú, pokiaľ dostávate (resp. osoba s ŤZP) peňažný príspevok na osobnú asistenciu, využívate, resp. sa vypláca sa len jednej oprávnenej osobe.

Zmeny od 1. decembra 2024

Od 1. decembra 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnych službách, ktorá priniesla významné zmeny v oblasti opatrovateľských príspevkov. Po novom môžu opatrovateľský príspevok poberať aj dôchodcovia a invalidní dôchodcovia bez krátenia príspevku na základe ich príjmu. To znamená, že opatrovatelia dostávajú príspevok v plnej výške bez ohľadu na výšku ich dôchodku.

Hlavnou zmenou je zrušenie krátenia peňažného príspevku na opatrovanie na základe príjmu opatrovanej osoby. Zvýšila sa aj podpora pre opatrovateľov nezaopatrených detí s ťažkým zdravotným postihnutím - výška príspevku sa zvýšila o 200 € mesačne. Opatrovatelia nezaopatrených detí tak môžu získať až 815,50 € mesačne (pri opatrovaní jedného dieťaťa s ŤZP).

Od 1. januára 2025 sa príspevok na opatrovanie už neznižuje o zvýšený dôchodok pre bezvládnosť. Preventívne pripomíname, že nárok na opatrovateľský príspevok máte aj pokiaľ ste popri opatrovaní ZŤP osoby zamestnaný. Avšak Váš mesačný príjem zo zamestnania nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima, inak sa príspevok na opatrovanie znižuje.

Reforma financovania sociálnych služieb

Parlament v decembri definitívne schválil reformu financovania sociálnych služieb. Ide o zásadnú zmenu, ktorá prinesie nové podmienky opatrovania osôb, ale aj zmenu poskytovania príspevku. Odkázané osoby (odkázanou osobou môže byť dospelý človek či dieťa) po novom dostanú takzvaný príspevok na pomoc pri odkázanosti. Štát poskytne týmto osobám osobný rozpočet, ktorý si budú môcť každý mesiac rozdeliť podľa svojho rozhodnutia.

Časť peňazí môžu dať na domácu starostlivosť pre svojho opatrovateľa. Druhú časť peňazí môžu využiť na takzvanú formálnu starostlivosť. Reforma je zároveň rozdelená na dve fázy - prvá fáza reformy začne 1. júla 2026 a druhá od 1. januára 2027. Od júla sa presúva financovanie neverejných poskytovateľov pobytových zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby z obcí na vyššie územné celky. V prípade, ak rodina nemá možnosť vystriedať opatrovateľa, má byť riešením doplatok k príspevku pri príjme domácnosti do trojnásobku životného minima. Docieliť sa tak má, aby ich podpora neklesla pod súčasnú úroveň. Príplatok k príspevku pre odkázanú osobu na IV. stupni je maximálne 399 eur a príplatok pre osobu na V. stupni je maximálne 530 eur.

Suma sumárom, do platnosti tento osobný rozpočet, ktorý si bude môcť rozdeliť opatrovaná osoba, príde do platnosti 1. januára 2027. Dovtedy sa nič zásadne nemení. Stále sa pracuje na stratégii a filozofii systému opatrovania.

Ako požiadať o opatrovateľský príspevok?

Žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie (resp. všetky požadované tlačivá) môžete podať na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ideálne je ozvať sa priamo na Váš Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a informovať sa, aké všetky dokumenty musíte ku žiadosti predložiť. Často bývajú veľmi nápomocnými aj obvodní lekári, ktorí už s podávaním takýchto žiadostí (resp. komplexných posudkov) majú skúsenosti.

Vašu žiadosť buď odsúhlasia (tzn. rozhodnú o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie) alebo zamietnu. V prípade zamietnutia môžete podať ešte odvolanie. Pokiaľ máte pocit, že Vám bolo ukrivdené a na opatrovateľský príspevok máte nárok, môžete do 30 dní podať odvolanie, kde opätovne vysvetlíte Vaše dôvody.

Pokiaľ ste podali písomnú žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie a priložili ste všetky požadované tlačivá, najnáročnejšiu časť už máte úspešne za sebou. Teraz už len musíte počkať na rozhodnutie ÚPSVaR. V prípade, že je Vami priložený posudok komplexný, lehota na jeho vypracovanie je 60 dní od začatia konania a lehota na vyhotovenie rozhodnutia je 30 dní od vyhotovenia posudku. Čiže konanie o priznanie opatrovateľského príspevku trvá zväčša 3 mesiace.

tags: #v #cr #narok #na #pn #starobny