Práva a povinnosti osôb so zdravotným postihnutím v práci: Kompletný sprievodca

Uznanie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) je významný krok, ktorý otvára dvere k rôznym formám podpory a pomoci. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, čo nasledovať po získaní preukazu ZŤP, aké práva a povinnosti z toho vyplývajú a ako môže osoba so ZŤP využiť dostupné možnosti v oblasti zamestnania, sociálnej pomoci a iných oblastiach života.

Čo znamená preukaz ZŤP?

Preukaz ZŤP nie je synonymom invalidného dôchodku. Ide o potvrdenie, že osoba má funkčnú poruchu, ktorá obmedzuje jej schopnosti. Podľa zákona sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Miera funkčnej poruchy vyjadruje v percentách, do akej miery dané ochorenie obmedzuje funkčnosť organizmu.

Zoznam zdravotných postihnutí s mierou funkčnej poruchy sa nachádza v prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Ako získať preukaz ZŤP?

Ak máte zdravotné problémy, informujte sa u svojho ošetrujúceho lekára, či môžete získať preukaz ZŤP. Žiadosť o preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa podáva osobne na oddelení posudkových činností príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa miesta trvalého bydliska) alebo elektronicky. Ku žiadosti sa prikladá aktuálny lekársky nález (ten vypĺňa ošetrujúci lekár) a lekárske nálezy z odborných vyšetrení. Niekedy môžu byť požadované aj ďalšie dodatočné doklady, ktoré budú podkladom pre finálne rozhodnutie. Posudkový lekár následne posúdi predložené lekárske nálezy a potrebné dokumenty.

Ak určí mieru funkčnej poruchy, resp. zdravotného hendikepu v rozsahu 50 % a viac, spĺňate podmienku a príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vám vyhotoví preukaz ZŤP. Existujú jeho dve varianty: žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu a so sprievodcom. Na preukaz ŤZP so sprievodcom má nárok osoba, ktorá je odkázaná na sprievodcu, tzn. pomoc inej osoby, prípadne psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. V prípade maloletého dieťaťa podáva žiadosť o vyhotovenie tohto preukazu jeho rodič, resp. fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe súdneho rozhodnutia.

Práva a výhody spojené s preukazom ZŤP

Po uznaní preukazu ZŤP vzniká nárok na rôzne kompenzácie a výhody, ktoré majú za cieľ zlepšiť kvalitu života osoby so zdravotným postihnutím. Aby vám bola priznaná akákoľvek kompenzácia, je potrebné, aby ste boli najskôr uznaný za osobu ťažko zdravotne postihnutú (+sprievodca). Medzi najdôležitejšie patrí:

Peňažné príspevky

Možnosť získať peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím.

1. Príspevok ZŤP na kúpu, výcvik používania a úpravu pomôcky: Takýto príspevok môžete získať najviac vo výške 8 630,42 eur.
• Výška peňažného príspevku určeného na kúpu:
• druhého mechanického vozíka je najviac 1 659,70 eur
• druhého elektrického vozíka je najviac 4 979,09 eur
• druhého načúvacieho aparátu je najviac 331,94 eur
2. Príspevok ZŤP na opravu pomôcky: Výška tohto príspevku sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny opravy pomôcky a príjmu osoby so ZŤP.
3. Príspevok ZŤP na kúpu zdvíhacieho zariadenia: Takýto príspevok možno získať najviac vo výške 11 617,88 eur (výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny zariadenia a príjmu osoby so ZŤP).
4. Príspevok ZŤP na kúpu osobného motorového vozidla: Príspevok na kúpu auta možno získať najviac vo výške 6 638,79 eur, pri aute s automatickou prevodovkou najviac je to maximum 8 298 eur. Výška príspevku sa určuje percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny auta a príjmu osoby so ZŤP, cena vozidla nemôže presiahnuť sumu 13 277,57 eur.
5. Príspevok ZŤP na úpravu osobného motorového vozidla: Tento príspevok možno získať najviac v sume 6 638,79 eur. Príspevok však možno poskytnúť aj viackrát na rôzne úpravy. Súčet týchto príspevkov nesmie presiahnuť sumu 6 638,79 eur za obdobie 7 rokov. Výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny úpravy vozidla a príjmu osoby so ZŤP.
6. Príspevok ZŤP na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže: Možno ho poskytnúť aj viackrát, no súčet týchto príspevkov nesmie počas 7 rokov presiahnuť: 6 638,79 eur na úpravu bytu alebo rodinného domu a 1 659,70 eur na úpravu garáže. Výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny úpravy a príjmu osoby so ZŤP.
7. Príspevok ZŤP na prepravu: Tento príspevok možno získať najviac vo výške 51,02 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu mesačne (101,07 eur).
8. Príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie: Príspevok sa vypláca mesačne podľa skupín a kategórií.
9. Príspevok ZŤP na osobnú asistenciu: Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia osoby s ŤZP, podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít. Výška peňažného príspevku zodpovedá ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Sadzba za 1 hodinu osobnej asistencie je 3,82 eur. Výška sa znižuje o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť. Iný príjem osoby s ŤZP nemá vplyv na výšku príspevku.
10. Príspevok ZŤP na opatrovanie: Peňažný príspevok slúži na zabezpečenie každodennej pomoci osobe s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť, realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.
    • Základná výška peňažného príspevku je mesačne: 369,36 eur pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP a 492,34 eur pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP.
    • Sumy peňažných príspevkov na opatrovanie je možné zvýšiť o 100 eur mesačne, ak je opatrovanou osobou s ŤZP jedno alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrovanie takejto osoby, nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania a nepoberá dávky dôchodkového poistenia, dávky výsluhového zabezpečenia alebo dôchodky starobného dôchodkového sporenia.

Zľavy a výhody

Nárok na zľavy v doprave, kultúre, športe a iných oblastiach.

1. Parkovací preukaz pre ZŤP: Vystavuje sa osobám ZŤP na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu osobným autom. Majiteľ preukazu môže stáť na miestach vyhradených pre vozidlá prepravujúce osoby s ŤZP. Pri vyhotovení preukazu je potrebné predložiť OP a fotografiu (3x3cm).
2. Limity na lieky pre ZŤP: Limit je 25 eur za štvrťrok. Vypláca ho zdravotná poisťovňa priamo na účet alebo poštovou poukážkou na adresu poistenca.
3. Oslobodenie od dane: Obec môže znížiť alebo oslobodiť občana s ŤZP, alebo občana s ŤZP so sprievodcom o dane zo stavieb, bytov, garáže, nebytových priestorov, od daní za psa alebo komunálny odpad. Informácie Vám poskytne miestny či mestský úrad.
4. Oslobodenie od rôznych poplatkov:
   • od poplatku 6,50 eur za predĺženie platnosti preukazu osobitného označenia vozidla pre ŤZP
   • od poplatku 9,50 eur za vydanie rozhodnutia na vývoz alebo dovoz psa so špeciálnym výcvikom
   • od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmeny stavieb
   • od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia na zmeny dokončených stavieb
   • od poplatku prvého zápisu držiteľa motorového vozidla kategórie M1 a N1 ďalší zápis, ak bol na kúpu auta poskytnutý príspevok z príslušného úradu
   • od poplatku za komunálny odpad, o ktorom rozhoduje mesto alebo obec
   • od poplatku 16,50 eur za povolenie uzavrieť manželstvo medzi občanmi SR
   • od poplatku 66 eur za povolenie uzavrieť manželstvo mimo úradne určenej miestnosti
5. Žiadne koncesionárske poplatky: Osoby s ŤZP sú oslobodené od platenia koncesionárskych poplatkov. Na adresu RTVS je potrebné zaslať fotokópiu preukazu osoby ZŤP, alebo rozhodnutie o uznaní za občana s ZŤP, meno odberateľa elektriny, evidenčné číslo SIPO a rodné číslo.
6. Lacnejšie či bezplatné cestovanie:
   • Cestovanie vlakmi Železničnej spoločnosti Slovensko: cestujúci s preukazom ŤZP a ŤZP-S sa prepravujú v 2. triede za znížené cestovné. Cestujúci s preukazom ŤZP-S má bezplatnú prepravu pre sprievodcu, invalidný vozík, kočík pre imobilné dieťa, psa so špeciálnym výcvikom.
   • Použitie vlaku kategórie EC (EuroCity): Držitelia preukazov ZŤP a ZŤP-S platia v 2. triede príplatok 1 euro, sprievodca príplatok neplatí. V 1. triede sa platí príplatok 1 euro držitelia preukazov aj sprievodcovia, okrem toho platia aj príslušné cestovné.
   • Použitie povinne miestenkového vlaku kategórie SC (SuperCity): Je potrebné zakúpenie príplatku na rezerváciu miesta pre držiteľov preukazov a ich sprievodcov vo výške 5 eur v 2. vozňovej triede. V 1. triede zaplatia príslušné cestovné + príplatok 3€ navyše za osobu.
   • Použitie vlaku kategórie IC (InterCity): Je to povinne miestenkový vlak, držitelia preukazov platia vo všetkých štyroch triedach cenu 2. vozňovej triedy. Ak sú držitelia ŤZP a ŤZP-S zároveň aj držiteľmi preukazu na bezplatnú dopravu, platí sa cestovné.
7. Diaľničná známka: Aby mohol držiteľ takého preukazu využívať slovenské diaľnice a rýchlostné cesty bezplatne, musí na to používať výhradne tie automobily, ktoré sú zaregistrované práve na tento účel. Spoplatnené úseky pritom môžu po registrácii vozidla využívať aj vtedy, ak vo vozidle nesedí držiteľ parkovacieho preukazu ZŤP. Od januára 2016 sa žiadosti o oslobodenie od diaľničnej známky ZŤP vybavujú online prostredníctvom portálu eznamka.sk. Na úspešnú registráciu je nutné priložiť kópiu parkovacieho preukazu ZŤP a kópiu osvedčenia o evidencii vozidla alebo technického osvedčenia vozidla.
8. Poistenci štátu: Štát platí za svojich poistencov, takzvaných poistencov štátu. Medzi nich patria nezaopatrené deti, študenti do 26 rokov (resp. do 30 rokov pri dennom štúdiu II. stupňa), osoby poberajúce dôchodok a osoby so ZŤP.
9. Kúpeľná liečba: Osoby so ZŤP majú možnosť absolvovať kúpeľnú liečbu na zlepšenie svojho zdravotného stavu.
10. Dispenzárna starostlivosť: Osoby so ZŤP majú nárok na dispenzárnu starostlivosť, ktorá zahŕňa pravidelné lekárske prehliadky a sledovanie zdravotného stavu.

Daňové úľavy

Možnosť uplatniť si daňové úľavy na zdravotné výdavky a iné náklady súvisiace so zdravotným postihnutím.

• U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Zamestnávanie osôb so ZŤP

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 35 ustanovuje, že každý má právo na prácu a štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí sú bez ich viny bez práce. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá, ktorých cieľom je podporiť ich pracovné uplatnenie a zabezpečiť rovnaké príležitosti.

Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, tiež na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu možnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.

Povinnosti zamestnávateľov

Zamestnávatelia majú voči zamestnancom so ZŤP určité povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti a ďalších predpisov. Cieľom týchto povinností je vytvárať vhodné pracovné podmienky a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov.

1. Vytváranie vhodných pracovných podmienok: Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovisko a pracovné podmienky potrebám zamestnanca so ZŤP, aby mu umožnil vykonávať prácu efektívne a bezpečne. Zamestnávateľ je tiež povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach.
2. Zabezpečenie odbornej prípravy: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi so ZŤP potrebnú kvalifikáciu, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
3. Ochrana pred diskrimináciou: Zamestnávateľ je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a zamedziť akejkoľvek diskriminácii zamestnancov so ZŤP.
4. Evidencia zamestnancov so ZŤP: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Taktiež je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie.
5. Povinný podiel zamestnancov so ZŤP: Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím.

Príspevky na zamestnávanie osôb so ZŤP

Štát poskytuje zamestnávateľom rôzne príspevky na podporu zamestnávania osôb so ZŤP. Tieto príspevky majú za cieľ kompenzovať zvýšené náklady spojené so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím a motivovať zamestnávateľov k ich zamestnávaniu. Spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti. Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. 2017 nemožno opätovne domáhať. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Maximálna výška príspevku je 50 % maximálnej výšky príspevku za kalendárny štvrťrok podľa § 60 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti.

Odvod za neplnenie povinného podielu

V prípade, že zamestnávateľ nesplní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v stanovenom podiele, je povinný odviesť odvod podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľa môže nasledovať sankcia v podobe odvodu podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti. Túto povinnosť preukazuje prostredníctvom elektronického formulára v lehote do 31. marca kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Lehota na zaplatenie odvodu je do 31. marca príslušného roka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ochrana zamestnancov so ZŤP pred výpoveďou

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím pred skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Ak by bola výpoveď daná bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu, bola by výpoveď neplatná. To neplatí, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce alebo ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 ZP (teraz § 72 ods. 1 ZP) so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy (teraz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Zamestnávanie invalidných dôchodcov: Základné práva

Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Ak vám bol priznaný invalidný dôchodok, či už plný alebo čiastočný, môžete pracovať na plný alebo čiastočný úväzok. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité je, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či stále máte nárok na invalidný dôchodok.

Plný invalidný dôchodok a práca

Ak ste poberateľom plného invalidného dôchodku, môžete pracovať aj na trvalý pracovný pomer - zákon Vám to nezakazuje. Výška zárobku nie je nijako obmedzená. Nárok na invalidný dôchodok Vám nezanikne len preto, že začnete pracovať, avšak Sociálna poisťovňa môže pri najbližšom posúdení Vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 %. Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by Vám mohli odňať alebo znížiť.

Čiastočný invalidný dôchodok a práca

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Nadčasy a práca cez víkendy

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom. Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi

Ak vám bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 50 %, mali by ste to oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na Vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre Vás aj zamestnávateľa výhodné.

Ochrana pred výpoveďou počas PN

Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je doba, keď je zamestnanec uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a to odo dňa, kedy zamestnávateľovi bola doručená práceneschopnosť až do dňa jeho opätovného nástupu do práce alebo do skončenia dočasnej práceneschopnosti. A preto aj Vy ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce."

Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Ak Vám lekár potvrdí, že nemôžete vykonávať doterajšiu prácu, plynutie výpovednej doby sa neprerušuje. V takom prípade však vzniká povinnosť zamestnávateľovi, aby Vás preradil na inú vhodnú prácu. Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo zdravotných dôvodov je uvedené v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Podľa § 55 ods. 2 písm. a) alebo c) Zákonníka práce, do jedného mesiaca, odkedy ste sa dozvedeli, že budete musieť pracovať, tak ako Vám to z pohľadu zdravotného stavu nevyhovuje a teda ide o ohrozenie Vášho zdravia. Podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnávateľ závažne porušuje svoje povinnosti voči zamestnancovi. Okamžite môže zamestnanec skončiť pracovný pomer, len z troch dôvodov. V prípade, že neviete použiť žiadny z vyššie uvedených dôvodov na okamžité skončenie, skúste sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení dohodou k dátumu, ku ktorému potrebujete.

Odstupné a odchodné

Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume:

• jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
• dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
• trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
• štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Ak zamestnanec skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že zamestnávateľ porušil povinnosť podľa § 55 ods. 2, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Ak bol pracovný úraz riadne zamestnávateľom evidovaný, a jeho následkom ste nútený skončiť pracovný pomer, máte nárok na odstupné za desať mesiacov (§ 76 ods. 3 ZP). Pracovný pomer môže byť skončený buď dohodou alebo výpoveďou, ale nárok na odstupné zostáva. Doba trvania pracovného pomeru zamestnanca, neovplyvňuje spôsob skončenia pracovného pomeru ani výšku odstupného v § 76 ods. 3 ZP.

Pri odchode do dôchodku má zamestnanec nárok na odchodné. Zákonník práce síce priznáva odchodné len za jeden mesačný plat, ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj vyššie odchodné.

Pracovný pohovor a invalidita

Pri pracovnom pohovore máte právo, ale nie povinnosť, informovať o svojom zdravotnom stave. Zamestnávateľa by mali zaujímať predovšetkým vaše schopnosti a kvalifikácia.

tags: #uznali #mi #ztp #co #dalej #v