Rozchod alebo rozvod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. Tieto formy starostlivosti upravuje najmä Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). Práve preto medzi rodičmi často vznikajú otázky, kedy súd schváli striedavú starostlivosť, kedy ju zamietne a ako sa pri rozhodovaní posudzuje výživné či názor dieťaťa.
Po rozvode alebo rozchode rodičov musí súd vždy rozhodnúť, ako bude nastavená starostlivosť o dieťa. Striedavá osobná starostlivosť je podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine jednou z foriem výkonu rodičovských práv a povinností po rozchode alebo rozvode rodičov. Striedavá osobná starostlivosť stojí medzi nimi - každý z rodičov vykonáva osobnú starostlivosť samostatne, ale v striedavých intervaloch.
O striedavej starostlivosti rozhoduje súd len vtedy, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, a to buď na návrh jedného z rodičov, alebo po vzájomnej dohode. Ak súd zverí dieťa jednému rodičovi, ide o model, pri ktorom tento rodič zabezpečuje každodenný život dieťaťa. Druhý rodič tým automaticky nestráca rodičovské práva.
Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
Úloha Ústavného súdu pri striedavej starostlivosti
Ústavný súd našiel predovšetkým porušenie práva sťažovateľa podľa ustanovenia čl. 38 odst. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo, aby jeho vec bola prejednávaná verejne bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým prejednávaným dôkazom.
Z ústavnoprávneho pohľadu nie je možné nadradzovať modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a neplnoletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci vžité, nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Je preto vecou všeobecných súdov, aby pri zohľadňovaní všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, ktorá sa týka detí, rozhodli o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Na tom nemôže nič meniť ani to, že rodičia nie sú schopní sa na takomto usporiadaní dohodnúť.
Ústavný súd vo veciach starostlivosti o maloletých poukazuje na nutnosť použitia takejto interpretácie účelu predbežného opatrenia v súlade s článkom 32 odsek 4 Listiny základných práv a slobôd a článku 18 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorej výsledkom rozhodne nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu.
Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt. Je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.
Princípy rozhodovania súdu o striedavej starostlivosti
- Záujem dieťaťa je prvoradý: Rozhodovanie o starostlivosti o dieťa často nestojí len na právnych pravidlách, ale aj na tom, ako rodičia situáciu uchopia v praxi. Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa.
- Schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať: Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach. Ak rodičia dokážu komunikovať, rešpektovať sa a spolupracovať, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa ideálnym riešením. Ak však medzi rodičmi prevláda nedôvera, rivalita alebo snaha o kontrolu, môže sa stať zdrojom dlhodobého konfliktu a psychickej záťaže dieťaťa.
- Stabilita výchovného prostredia: Ústavný súd zdôraznil, že v záujme dieťaťa je nepochybne aj stabilita výchovného prostredia, ktorá by však mohla byť narušená, ak by novonastolený výchovný model bol v krátkom časovom horizonte opäť opustený.
- Názor dieťaťa: Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. V praxi sa názor dieťaťa zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie.
- Rovnosť rodičovských práv a povinností: Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Či už rodičia žijú v manželstve, alebo nie, predpokladá sa, že dieťa vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa.
Príklady z praxe a judikatúra Ústavného súdu
Ústavný súd Českej republiky vydal dňa 30. mája 2014 nález (sp. zn. I. ÚS 1506/13), v ktorom sa zaoberal definovaním záujmu maloletého dieťaťa. Súd v prípade, keď rozhoduje o osude dieťaťa musí zobrať do úvahy rovnako jeho ďalší vývoj (v danom prípade aj blížiacu sa školskú dochádzku), a to napriek tomu, že je viazaný ustanovením § 154 ods. 1 OSP.
Zároveň Ústavný súd dospel k záveru, že veľká vzdialenosť medzi bydliskami obidvoch rodičov nie je sama o sebe dôvodom, ktorý by a priori vylučoval vhodnosť striedavej výchovy maloletého dieťaťa. Avšak, sudca Ludvík David s väčšinovým názorom nesúhlasil, poukazujúc na to, že pri nástupe dieťaťa do základnej školy by permanentné striedanie školského prostredia mohlo narušiť jeho stabilitu a schopnosť tešiť sa z mimoškolských aktivít.
Ďalší nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2482/13 z 26. mája 2014 analyzoval aspekty tohto inštitútu a poukázal na posun vo vnímaní role otca a matky pri výchove detí, zvýšené zapojenie otcov do starostlivosti o dieťa aj v jeho najmladšom veku a narastajúci počet mužov odchádzajúcich s deťmi na rodičovskú dovolenku.
Konkrétne prípady a rozhodnutia
- Príklad úspešnej striedavej starostlivosti:
Rodičia maloletého dieťaťa po rozchode zostali bývať v rovnakom meste a dokázali sa dohodnúť na školských povinnostiach aj krúžkoch. Obaja mali flexibilný pracovný režim a dieťa bolo zvyknuté tráviť čas s každým z nich.
- Príklad zamietnutia striedavej starostlivosti:
Jana a Filip po rozchode navrhovali striedavú starostlivosť o svojho sedemročného syna. Bývali však v rôznych mestách a komunikácia medzi nimi prebiehala prevažne cez konfliktné správy. Hoci mali obaja o dieťa záujem, súd vyhodnotil, že časté presuny a napätie medzi rodičmi by narušili stabilitu dieťaťa.
- Prípad mal. Letície:
V prípade maloletej Letície sa rodičia formálne zhodli, že dieťa má mať kontakt s oboma. Matka však v praxi znižovala kontakt s otcom. Otec sa prostredníctvom striedavej starostlivosti pokúšal kontrolovať život matky po rozpade manželstva a obmedziť jej možnosť nadviazať nový vzťah. Komunikácia medzi rodičmi sa zhoršovala, až sa stala mimoriadne konfliktnou. Hoci obaja rodičia formálne žiadali o schválenie rodičovskej dohody na „striedavku“, chýbala vzájomná dôvera a rešpekt.
Výživné a striedavá starostlivosť
Po rozhodnutí o starostlivosti o dieťa súd vždy rieši aj finančné zabezpečenie jeho potrieb. Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení. Vyživovaciu povinnosť rodičov upravuje Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.).
Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti. Príklad z praxe: Rodičia sa striedajú, ale jeden má výrazne vyšší príjem a druhý nesie viac každodenných nákladov.
Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Ak rodič už má uloženú povinnosť celé výživné poukazovať druhému rodičovi a chce zmeniť spôsob platby, nezbýva mu než podať nový návrh k súdu na úpravu výživného tak, aby tvorba úspor bola priamo zohľadnená v rozsudku.
Rodičia a plnenie školskej dochádzky pri striedavej starostlivosti
Pri striedavej starostlivosti zákon uprednostňuje dohodu rodičov pred autoritatívnym súdnym rozhodnutím, pretože sa predpokladá, že rodičia dieťaťa najlepšie poznajú jeho potreby a záujem. Avšak aj v prípade dohody rodičov je nevyhnutné, aby ju schválil súd, inak je nevykonateľná.
Ak bol žiak rozhodnutím súdu zverený do striedavej starostlivosti a súdom bolo určené, že plní povinnú školskú dochádzku striedavo v dvoch základných školách, vydáva mu vysvedčenia základná škola, v ktorej bol prijatý na základné vzdelávanie skôr. Pri celkovom hodnotení žiaka na konci prvého polroka a na konci druhého polroka, zohľadňuje škola, ktorá vydáva vysvedčenie, aj priebežné hodnotenie výsledkov vzdelávania žiaka druhou školou. V rámci vzdelávania žiaka obe školy navzájom komunikujú a spolupracujú pri rozhodovaní vo veciach výchovy a vzdelávania žiaka, evidencii dochádzky a zladení ďalších povinností žiaka súvisiacich s návštevou školy.
Časté chyby a odporúčania pre rodičov
Pri sporoch o deti sa opakujú tie isté chyby, ktorými rodičia zbytočne komplikujú vlastnú situáciu. Neexistuje jeden model vhodný pre každú rodinu. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac. Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou. Každá rodinná situácia má svoje špecifiká a správne nastavenie riešenia môže výrazne ovplyvniť jej ďalší vývoj.
Nepochybne informačná povinnosť vyplýva rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti voči druhému rodičovi z ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa osobne starali.
tags: #ustavny #sud #striedava #starostlivost