Ústavná starostlivosť o deti predstavuje komplexnú formu pomoci a ochrany poskytovanú deťom, o ktoré sa ich biologickí rodičia nemôžu alebo nechcú starať. Táto forma starostlivosti je zabezpečovaná štátom alebo inými subjektmi v zariadeniach, ktoré sú na to určené. Cieľom ústavnej starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu náhradné prostredie, ktoré mu poskytne výchovu, vzdelanie, bývanie a celkovú starostlivosť, a to všetko v záujme jeho zdravého vývinu.
Právny rámec a princípy ústavnej starostlivosti
Ústavná starostlivosť o deti je upravená Zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a Zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Obidve právne normy nadväzujú na medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa, ktorý predstavuje historickú dohodu štátov o ochrane ohrozených detí a má preto širokú podporu. Zákon o rodine deklaruje právo dieťaťa vyrastať v rodine, pričom zdôrazňuje, že náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Ústavná starostlivosť je krajným výchovným opatrením, ako zabezpečiť ochranu dieťaťa pred dôsledkami dysfunkčnej rodiny.
Kedy súd nariadi ústavnú starostlivosť?
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa z vážnych dôvodov a dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti vždy prihliada na záujem dieťaťa, najmä na citové väzby dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. V rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí súd presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Sledovanie a zrušenie ústavnej starostlivosti
Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Rozhodovanie | Spracovanie prostredia | MCAT | Khan Academy
Formy ústavnej starostlivosti
Ústavná starostlivosť o deti sa realizuje v rôznych zariadeniach, ktoré sú zamerané na špecifické potreby detí. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú v zariadeniach, ktorými sú:
- centrá pre deti a rodiny,
- centrá pre deti a rodiny pre maloletých bez sprievodu,
- resocializačné strediská,
- a iné zariadenia zriadené na vykonávanie opatrení podľa zákona.
Každé zariadenie musí mať označenie, z ktorého vyplýva predmet jeho činnosti a odborné zameranie, a ak je to vhodné a účelné, aj jeho cieľovú skupinu. Zariadenie vykonáva svoju činnosť ambulantnou formou, celodennou formou alebo po určitú časť dňa, pobytovou formou.
Centrá pre deti a rodiny
Centrum pre deti a rodiny je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Centrum dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie.
Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti, mladý dospelý môže požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie znamená zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť.
Centrá pre deti a rodiny pre maloletých bez sprievodu
Tieto centrá sú určené pre deti, ktoré sa nachádzajú na území štátu bez sprievodu dospelej osoby. Pri výkone predbežného opatrenia v centre pre maloletých bez sprievodu treba prihliadať na predchádzajúcu výchovu dieťaťa a rešpektovať kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa. Centrum utvára podmienky na výučbu slovenského jazyka, ak je to vhodné a účelné pre rozvoj dieťaťa. Centrum je povinné zistiť názor dieťaťa na všetky skutočnosti, ktoré sa ho týkajú, najmä na jeho premiestnenie, zlúčenie s rodinou, návrat do krajiny pôvodu alebo azyl.
Detské domovy a profesionálne náhradné rodiny
Detský domov je zariadením na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Na Slovensku je 85 detských domovov, z ktorých je 65 štátnych a 20 neštátnych. Detské domovy prechádzajú transformačnými zmenami, ktoré zahŕňajú vytváranie samostatných skupín a zmenu veľkých detských domovov na detské domovy s profesionálnymi rodinami alebo so samostatnými skupinami v rodinných domoch alebo bytoch.
Profesionálna náhradná rodina je organizačná súčasť detského domova, ktorá umožňuje dieťaťu stálosť osoby alebo manželov, ktorí mu zabezpečujú celodennú starostlivosť. Vykonávanie ústavnej starostlivosti v profesionálnej náhradnej rodine má prednosť pred jej vykonávaním v samostatne usporiadaných skupinách. Detský domov poskytuje zamestnancovi (profesionálnemu rodičovi) finančné prostriedky na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa a poskytuje mu základné vybavenie.
Význam profesionálnej rodiny
Profesionálna rodina, profesionálny rodič má najväčší význam v tom, že umožňuje dieťaťu stálosť osoby, prípadne manželov, ktorí dieťaťu zabezpečujú celodennú starostlivosť. Starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti ako je pestúnska starostlivosť, ide o pracovnoprávny vzťah detský domov - profesionálny rodič.
| Forma starostlivosti | Popis a špecifiká |
|---|---|
| Profesionálna náhradná rodina | Vykonáva ústavnú starostlivosť, neodkladné opatrenie alebo výchovné opatrenie v dome alebo byte pre určený počet detí. Preferovaná forma pre deti odňaté zo starostlivosti rodičov na prechodný čas, pre deti vyžadujúce liečebno-výchovnú starostlivosť, s poruchami správania, drogovo závislé alebo inak závislé, týrané, pohlavne zneužívané. |
| Samostatne usporiadané skupiny | Pre určený počet detí, so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom, zriadené v samostatnom dome, byte alebo vo vymedzenej časti centra. Starostlivosť zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanci centra. Využíva sa pre deti od narodenia do troch rokov, pre deti s poruchami správania, drogovo závislé (po liečbe), týrané, pohlavne zneužívané a maloletých bez sprievodu vyžadujúcich osobitnú starostlivosť. |
Starostlivosť o deti s mentálnym postihnutím
V situáciách, keď sa nemôže o dieťa s mentálnym postihnutím starať rodina, preberá starostlivosť štát. V prvých rokoch sú deti umiestňované v dojčeneckých ústavoch, neskôr v detských domovoch alebo ústavoch sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom. Dnes vznikajú aj neštátne zariadenia, ktoré spravuje cirkev, spoločenstvá alebo iné neštátne inštitúcie. Deti s mentálnym postihnutím môžu byť, tak ako každé iné, v pestúnskej starostlivosti, alebo môžu byť adoptované.
Za komplexnú starostlivosť poskytovanú deťom s mentálnym postihnutím je zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Vydáva všeobecne platné predpisy a smernice a zabezpečuje odbornú stránku činnosti. Konanie o prijatí do ústavu sociálnej starostlivosti (ÚSS) sa začína na základe podania žiadosti rodičmi, zákonnými zástupcami alebo opatrovníkmi dieťaťa s mentálnym postihnutím. Konanie sa môže začať aj z podnetu miestneho zastupiteľského úradu. K prijatiu sa vyjadruje aj posudkový lekár.
Pri zvyšovaní úrovne ústavnej sociálnej starostlivosti má veľký význam rozvoj spolupráce vedenia ústavov s rodičmi umiestnených detí. Rodičia by mali mať voľný prístup do ústavu, aby mohli čo najviac komunikovať so svojimi deťmi. Rodičia majú právo vedieť všetko o výchove svojich detí, vidieť a sledovať ich pri všetkých činnostiach, mať možnosť vstupu do ich spální alebo dokonca zariadiť nábytkom a inými doplňujúcimi zariadeniami ich izby.
Práva dieťaťa v ústavnej starostlivosti
Dieťa v ústavnej starostlivosti má právo na rešpektovanie jeho ľudskej dôstojnosti, na ochranu pred diskrimináciou, násilím a zneužívaním. Má právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, primeranú výživu, bývanie a ošatenie. Má právo na kontakt s rodinou, ak to nie je v rozpore s jeho záujmami. Pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti je zdravotnícky pracovník povinný poučiť pacienta o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie lôžok pre sprievodcov je platená služba. Sprievodcom môže byť len plnoletá osoba, s výnimkou dieťaťa do troch rokov prijatého s rodičom alebo maloletého rodiča prijatého do ústavnej starostlivosti s dieťaťom vo veku do 1 roku.
Pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu. Je tiež zakázané používať ako výchovný prostriedok zákaz kontaktu s rodičmi a ďalšími blízkymi osobami, sociálne vylúčenie, vyžadovanie neprimeraných fyzických výkonov, zásahov do vonkajšieho vzhľadu a nosenia znevažujúceho oblečenia, neodôvodnené zasahovanie do stravovania a iné výchovné prostriedky a postupy práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu neprimerane zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti. Voči dieťaťu je zakázané použiť výchovný prostriedok len preto, že je súčasťou rovnakej skupiny detí ako dieťa, pri výchove ktorého má byť použitý výchovný prostriedok.
Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Všetky tieto orgány sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia a vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov. Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa.
tags: #ustavna #starostlivost #o #deti #definicia