Ústavné práva seniorov a osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na Slovensku: Komplexný pohľad

Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelí výzve starnutia populácie a s tým spojených potrieb v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti o seniorov. V špecifickej oblasti starostlivosti o seniorov trpiacich psychickými poruchami, títo seniori vyžadujú komplexnú a špecializovanú starostlivosť, ktorú im poskytujú ústavy pre seniorov s psychickými poruchami. Tieto zariadenia sa zameriavajú na zabezpečenie kvalitného života a dôstojnej staroby pre osoby s duševnými problémami. Tento článok sa zaoberá problematikou týchto zariadení na Slovensku, ich funkciami, typmi a službami, ktoré poskytujú, a analyzuje ústavné a legislatívne rámce, ktoré by mali chrániť práva týchto zraniteľných skupín obyvateľstva.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Ústava SR

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom v oblasti ľudských práv, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika. Cieľom tohto dohovoru je presadzovať, ochraňovať a zabezpečiť plnohodnotný a rovný výkon ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich dôstojnosti bez akejkoľvek diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Tento medzinárodný dokument vychádza z presvedčenia zúčastnených štátov, že komplexný a ucelený medzinárodný dohovor významne prispeje ku kompenzovaniu výrazného sociálneho znevýhodnenia osôb so zdravotným postihnutím a k presadeniu ich účasti v občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych sférach na princípe rovnakých príležitostí, a to ako v rozvojových, tak aj vo vyspelých krajinách.

Ústava SR v článku 12 ods. 1) uvádza, že „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné ľudské práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné“. Hoci dôvod zdravotného postihnutia nie je výslovne upravený v článku 12 ods. 2) Ústavy SR, z pojmu "iné postavenie" možno vyvodiť, že tento pojem zahŕňa aj dôvod zdravotného postihnutia, čím sa zaručujú práva a slobody všetkým bez ohľadu na rôzne dôvody.

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 2006 a ratifikovaný Slovenskou republikou v roku 2010, čím sa stal právne záväzným dokumentom s prednosťou pred slovenskými zákonmi. Jeho cieľom podľa článku 1 je „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“.

Článok 5 dohovoru upravuje rovnosť a nediskrimináciu, uvádzajúc, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom. Zároveň zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia a zaručuje účinnú právnu ochranu. Antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z. ďalej špecifikuje diskriminačné dôvody a pojmy ako priama a nepriama diskriminácia. Základné zásady prístupu k osobe so zdravotným postihnutím zahŕňajú rešpektovanie autonómie klienta, jeho jedinečnosti, akceptáciu, humánnosť, konanie dobra, nehodnotiaci postoj, nepoškodzovanie a spravodlivé zaobchádzanie.

Zdravotná starostlivosť a sociálne služby: Systémové nedostatky

Podľa Ústavy SR majú občania na základe poistenia právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. To platí pre bežných ľudí, aj pre tzv. marginalizované skupiny, či pre väzňov. No neplatí to pre obyvateľov zariadení sociálnych služieb, seniorov a zdravotne ťažko postihnutých. Nejde pritom vôbec o zanedbateľné sumy. Podľa auditu ministerstva práce, len za jeden mesiac v roku 2012 sa poskytlo 15 834 z celkových vyše 35-tisíc obyvateľov zariadení sociálnych služieb vyše 1,5 milióna ošetrovateľských výkonov. Ak by títo občania boli v nemocnici ako pacienti, tak by neplatili. Ocitli sa jednoducho v nesprávnej budove, ktorá nemá štatút zdravotníckeho zariadenia.

Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív už dlhodobo navrhuje, aby sa v záujme seniorov a zdravotne ťažko postihnutých umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb, ktorí si vyžadujú 24-hodinovú starostlivosť, preklasifikovali akútne lôžka v ústavných zdravotníckych zariadeniach na lôžka pre dlhodobo chorých s lekárskou, sesterskou aj ošetrovateľskou starostlivosťou, prítomnosťou sociálneho pracovníka. A to vrátane obdobia konečného. Využije sa tým existujúce materiálno-technické zabezpečenie, ale najmä kvalifikovaná pracovná sila v zdravotníckych zariadeniach. Slovensko má predsa najvyšší počet akútnych lôžok na obyvateľa v rámci celej EÚ a plánuje ich rušiť. Inými slovami, nadbytočné nemocničné lôžka by sa mali zmeniť na lôžka pre seniorov a zdravotne ťažko postihnutých. Zároveň by sa problém platieb za zdravotné a ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb mal riešiť systémovo.

Dnes sa totiž úhrady za sociálnu službu pre seniorov a zdravotne ťažko postihnutých odvodzujú od ekonomických oprávnených nákladov. Treba zároveň pripomenúť, že v zákone o sociálnych službách sa neustanovila kontrola efektivity vynakladania finančných prostriedkov zo strany poskytovateľa. Tie zariadenia kontroluje len zriaďovateľ, ktorý ich vytvoril a vymenoval riaditeľov. Neefektívnosť vynakladania financií sa takto legálne bez kontroly prenáša prostredníctvom ekonomicky oprávnených nákladov nielen na prijímateľov sociálnych služieb seniorov a zdravotne ťažko postihnutých, ale aj na ich rodiny. Pritom oni nemajú možnosť ich ovplyvniť. Termín „ekonomicky oprávnené náklady“ v zákone o sociálnych službách nepoznajú krajiny ako Nemecko, Rakúsko, Francúzsko či Česko.

Pre Slovensko je pritom záväzné rozhodnutie Európskeho parlamentu z júna 2011, podľa ktorého sú sociálne služby takisto ako zdravotníctvo, školstvo či justícia službami vo verejnom záujme štátu. V súčasnosti naše zákony garantujú bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre väzňov vo väzeniach, no seniorov, zdravotne ťažko postihnutých v zariadeniach sociálnych služieb a ich rodiny nechávame za zdravotné úkony platiť.

Definícia a funkcie ústavov pre seniorov s psychickými poruchami

Ústav pre seniorov s psychickými poruchami je špecializované zariadenie sociálnych služieb, ktoré sa zameriava na poskytovanie komplexnej starostlivosti osobám, ktoré dosiahli dôchodkový vek a trpia psychickými poruchami, ako sú demencia, schizofrénia, afektívne poruchy a iné. Cieľom týchto zariadení je zabezpečiť pre seniorov nielen zdravotnú starostlivosť, ale aj sociálnu podporu, aktivizáciu a rehabilitáciu, aby mohli viesť čo najkvalitnejší a najdôstojnejší život.

V špecializovanom zariadení sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách. V špecializovanom zariadení sa zabezpečuje aj ošetrovateľská starostlivosť, ak neposkytuje špecializované zariadenie ošetrovateľskú starostlivosť podľa §22 zákona č. 448/2008 Z.z.

Typy zariadení a služby

Na Slovensku existuje viacero typov zariadení, ktoré poskytujú starostlivosť seniorom s psychickými poruchami. Medzi najčastejšie patria:

• Špecializované zariadenia: Tieto zariadenia sú určené pre osoby s chronickými psychickými poruchami, ktoré vyžadujú nepretržitú starostlivosť a dohľad.
• Domovy sociálnych služieb (DSS): Niektoré DSS majú oddelenia alebo špecializované programy pre seniorov s psychickými poruchami. Poskytujú ubytovanie, stravovanie, sociálne poradenstvo, záujmovú činnosť a v niektorých prípadoch aj zdravotnú starostlivosť.
• Zariadenia pre seniorov: Niektoré zariadenia pre seniorov ponúkajú špecializované programy alebo oddelenia pre seniorov s miernymi psychickými poruchami alebo demenciou. Zabezpečujú ubytovanie, stravovanie, sociálnu aktivizáciu a základnú zdravotnú starostlivosť.
• Denné stacionáre: Tieto zariadenia poskytujú dennú starostlivosť a aktivizáciu seniorom s psychickými poruchami, ktorí žijú doma so svojimi rodinami.

Poskytované služby zahŕňajú:

• Ubytovanie a stravovanie: Zabezpečenie bezpečného a komfortného ubytovania a kvalitnej stravy, ktorá zohľadňuje individuálne potreby seniorov.
• Zdravotná starostlivosť: Poskytovanie základnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti, vrátane podávania liekov, ošetrovania a rehabilitácie.
• Sociálna starostlivosť: Sociálne poradenstvo, pomoc pri vybavovaní osobných záležitostí, podpora pri udržiavaní sociálnych kontaktov a aktivizácia.
• Psychologická podpora: Individuálna a skupinová terapia, poradenstvo a podpora pre seniorov a ich rodiny.
• Ergoterapia a fyzioterapia: Aktivity, ktoré pomáhajú seniorom udržiavať a rozvíjať ich fyzické a kognitívne schopnosti (napríklad keramická dielňa).
• Voľnočasové aktivity: Kultúrne, spoločenské a športové aktivity, ktoré podporujú socializáciu a aktivizáciu seniorov.
• Rehabilitačná a resocializačná činnosť: Rehabilitačná a resocializačná činnosť, ktorá pomáha klientom opätovne sa zapojiť do spoločnosti a zlepšiť ich kvalitu života.

Špecifické potreby seniorov s psychickými poruchami

Starostlivosť o seniorov s psychickými poruchami si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a obmedzenia.

• Individuálny prístup: Každý senior s psychickou poruchou je jedinečný a vyžaduje individuálny prístup, ktorý zohľadňuje jeho diagnózu, osobnostné črty, životné skúsenosti a preferencie.
• Bezpečné a podporujúce prostredie: Zariadenie by malo poskytovať bezpečné a podporujúce prostredie, v ktorom sa seniori cítia dobre a môžu sa slobodne vyjadrovať.
• Tímová spolupráca: Starostlivosť o seniorov s psychickými poruchami si vyžaduje tímovú spoluprácu rôznych odborníkov, ako sú lekári, sestry, sociálni pracovníci, psychológovia a ergoterapeuti.
• Zapojenie rodiny: Je dôležité zapájať rodinu do starostlivosti o seniora a poskytovať jej podporu a poradenstvo. Medzi dispozície ochorenia patrí nadmerná citlivosť a zvýšená zraniteľnosť, je preto dôležitá kvalita vzťahu s blízkymi.

Zdravotne-sociálne oddelenie ako špecifický príklad

Zdravotne-sociálne oddelenie predstavuje unikátny model starostlivosti, ktorý integruje zdravotnú a sociálnu starostlivosť pre klientov s psychickými poruchami. Toto oddelenie, ktoré začalo svoju činnosť 1. septembra 2004, poskytuje podporu a starostlivosť pre 45 klientov. Ide o celoročné zariadenie s prvkami domova sociálnych služieb, ktoré zabezpečuje stravovanie, bývanie a ďalšie aspekty starostlivosti. Prioritou je zabezpečiť klientom nielen fyzický komfort, ale aj psychickú pohodu. Oddelenie poskytuje odbornú zdravotnú starostlivosť pre klientov, ktorí trpia vážnymi psychickými poruchami a chorobami.

Výzvy a perspektívy v starostlivosti o seniorov s psychickými poruchami

Starostlivosť o seniorov s psychickými poruchami čelí viacerým výzvam, ako sú nedostatok financií, kvalifikovaného personálu a špecializovaných zariadení. Na zlepšenie situácie je potrebné:

• Zvýšenie finančných prostriedkov: Investície do rozvoja infraštruktúry a personálu zariadení.
• Vzdelávanie a odborná príprava: Zabezpečenie kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy pre personál, ktorý pracuje so seniormi s psychickými poruchami. HUMANITÁR, nezisková organizácia poskytuje vzdelávanie pre ľudí s duševným ochorením, rodiny a verejnosť na základe získania certifikácie na 3. stupni.
• Podpora komunitných služieb: Rozvoj komunitných služieb, ktoré umožňujú seniorom s psychickými poruchami žiť čo najdlhšie vo svojom domácom prostredí.
• Odbúravanie stigmatizácie: Zvyšovanie povedomia o psychických poruchách a odbúravanie stigmatizácie, ktorá bráni ľuďom vyhľadať pomoc. Schizofrénia patrí medzi diagnózy, s ktorými sa nikto nechváli.

Dôležitosť včasnej diagnostiky a intervencie

Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zlepšenie kvality života seniorov s psychickými poruchami. Mnohé psychické poruchy, ako napríklad demencia, sa dajú včasnou diagnostikou spomaliť alebo stabilizovať. Preto je dôležité, aby seniori a ich rodiny boli informovaní o príznakoch psychických porúch a aby v prípade potreby vyhľadali odbornú pomoc. Psychóza prepuká u ľudí s náchylnosťou ku schizofrénii potom, čo sú vystavení nadmernej psychickej záťaži (napr. škola, práca, partnerské vzťahy). Psychotické poruchy nikdy nespúšťa jediná príčina, ale kombinácia mnohých čiastkových príčin. K náhlemu a nečakanému ochoreniu dochádza zriedka. Svet sa pre chorého stáva nezrozumiteľným, zažíva pocit straty kontroly nad skutočnosťou. Schizofrénia sa vracia, preto je dôležité, aby sa chorý naučil rozpoznávať ,,varovné príznaky,, , ktoré signalizujú návrat (nespavosť, nesústredenosť, vnútorný pocit , že sa zasa niečo deje).

Legislatívny rámec sociálnych služieb

Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnych službách definuje podmienky poskytovania sociálnych služieb na Slovensku. Tento zákon upravuje rôzne aspekty poskytovania sociálnych služieb, vrátane:

• Dostupnosť sociálnej služby: Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom.
• Žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby: Fyzická osoba podáva písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo vyššiemu územnému celku.
• Poskytovanie sociálnej služby: Obec alebo vyšší územný celok zabezpečí poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe bezodkladne, ak je jej život alebo zdravie vážne ohrozené, ak fyzická osoba nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby skončila pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí.
• Individuálny plán: Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby.
• Štandardy kvality: Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plniť štandardy kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2.
• Obmedzovanie prijímateľa sociálnej služby: Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení nemožno používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby.
• Formy sociálnych služieb: Sociálne služby sa poskytujú ambulantnou formou, terénnou formou alebo pobytovou formou.
• Stravovanie: Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie.
• Sociálne poradenstvo: Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.
• Nízkoprahové sociálne služby: Za sociálnu službu, ktorá má nízkoprahový charakter, sa považuje sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu.

Ďalšie aspekty starostlivosti o telesne postihnutých

• Hendikep: Obmedzenie, nepriaznivá situácia človeka, v ktorej sa ocitol v dôsledku postihnutia, ktoré obmedzuje jeho uplatnenie sa v spoločnosti.
• Zdravotné postihnutie: Objektívna a subjektívna porucha zdravia.
• Sociálna situácia: Stav, ktorý vzniká v procese interakcie (vzťahu) jednotlivca a jeho sociálneho prostredia. Môže byť pozitívna alebo negatívna.
• Kompenzácia: Určená na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
• Osobný asistent: Musí mať najmenej 18 rokov a spôsobilosť na právne úkony.
• Formy kompenzácie: Peňažné príspevky na zvýšené výdavky (napr. z UPSV a R).
• Preukaz: Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorý je určený na uplatnenie zliav a výhod.
• Kompenzačné pomôcky a sociálne služby: Opatrovateľská, prepravná, starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Rehabilitačné pomôcky (barly), ortopedické pomôcky.
• Miera funkčnej poruchy: Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje tzv. miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách.

Od medicínskeho k sociálnemu modelu v sociálnej posudkovej činnosti

V minulosti všeobecne a aj v rámci posudkovej činnosti prevládal medicínsky prístup, ktorý na človeka pozeral ako na pacienta, zdravotné postihnutie vnímal ako chorobu, ktorú treba liečiť. V medicínskom modeli prevládali pojmy ako choroba, diagnóza, pacient, liečba, starostlivosť, neschopnosť. Medicínsky model sociálnej práce reprezentuje orientáciu sociálnych pracovníkov na oblasť zdravia v kontexte sociálnej práce.

Moderný prístup v sociálnej práci vychádza z humanistického prístupu, má ísť o rovnocenný partnerský vzťah a rovnako to platí aj v sociálnej posudkovej činnosti, kde pracujeme primárne s človekom, ktorý má určité znevýhodnenie. Každá ľudská bytosť si zaslúži úctu a uznanie, štát je povinný plniť si záväzky ku ktorým sa zaviazal v rôznych medzinárodných dokumentoch. Filozofia nezávislého života prináša iný prístup k uspokojovaniu potrieb osôb so zdravotným postihnutím. Vychádza z predpokladu, že k základným potrebám každého človeka patrí túžba po samostatnom a zmysluplnom živote. Nezávislý život vedie k dosiahnutiu rovnoprávnosti. Integrácia do spoločnosti až inklúzia je základným ľudským právom každého človeka. Pri posudzovaní treba vychádzať z holistického ponímania, ktoré človeka vníma ako celistvú bio-psycho-socio-spirituálnu bytosť s individuálnymi potrebami. Je dôležité garantovať rovnako každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, rovnaké príležitosti. Iba postupným odstránením všetkých bariér - fyzických aj psychických, môžeme dosiahnuť plnú participáciu do spoločnosti. Sociálna posudková činnosť je činnosť, ktorej cieľom je podpora sociálneho začlenenia osôb so zdravotným postihnutím, pričom ide o posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a posudzovanie rodinného prostredia.

tags: #ustava #sr #prava #seniorov #osob #tazko