Úroveň tvorivosti u telesne postihnutých: Komplexný pohľad a metódy podpory

Tvorivosť je základná ľudská vlastnosť, ktorá sa prejavuje v produkcii nových a hodnotných myšlienok, nápadov a riešení. Hoci sa často spája s umením a vedou, tvorivosť je prítomná v každej oblasti ľudskej činnosti, vrátane každodenného života. Tento článok sa zameriava na úroveň kreativity telesne postihnutých, pričom skúma faktory, ktoré ju ovplyvňujú, a metódy, ktoré ju môžu podporovať.

Tvorivosť: definícia a úrovne

Tvorivosť je produkcia nových a užitočných, hodnotných myšlienok, nápadov, riešení a správania. Novosť a užitočnosť sú základné podmienky tvorivosti a musia sa vyskytovať súčasne. Rozlišujeme:

• subjektívnu tvorivosť (novosť a užitočnosť posudzuje len tvorca),
• vyššiu úroveň tvorivosti (produkt uznáva viac ľudí),
• najvyššiu úroveň tvorivosti (tvorivosť svetového významu).

Axiómy tvorivosti

Každý človek môže byť tvorivý - na svojej úrovni schopností a vedomostí. Tvorivosť sa môže prejaviť v každej ľudskej činnosti. Tvorivosť sa dá zdokonaľovať - systematickým tréningom.

Špeciálna pedagogika a telesné postihnutie

Špeciálna pedagogika je vedný odbor, ktorý skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania telesne, zmyslovo, duševne a rečovo postihnutých osôb. V minulosti sa označovala aj ako defektológia, pedopatológia, nápravná pedagogika alebo liečebná pedagogika. Špeciálna pedagogika sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu postihnutia alebo narušenia. Cieľom je vychovávať a vzdelávať postihnutých jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr vyrovnali so svojím defektom a prispôsobili sa spoločnosti.

Základné pojmy v špeciálnej pedagogike

Dôležité je rozlišovať medzi pojmami ako chyba, porucha, nedostatok, postihnutie a narušenie. Porucha je odchýlka od normy, napríklad poruchy učenia alebo správania. Psychický deficit je zníženie výkonnosti psychických funkcií. Podľa F. Krejčího rozlišujeme ustnutý vývin (vrodená slepota, hluchota), obmedzený vývin (niektoré formy mentálnej retardácie), oneskorený vývin (reverzibilný) a pochybený vývin (vývin delikventnej osobnosti). Prerušený vývin je dôsledok pôsobenia patogénnych faktorov.

Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (TPCHZO)

PEDAGOGIKA TELESNE POSTIHNUTÝCH, CHORÝCH A ZDRAVOTNE OSLABENÝCH (SOMATOPÉDIA TPCHZO) je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý skúma osobitosti edukácie postihnutých jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva.

Predmetom pedagogiky TPCHZO sú:

• Ciele
• Obsah
• Metódy
• Prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia

Definície

• Telesne postihnutý jedinec: je jedinec, ktorý sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré zapríčiňujú poruchy hybnosti. Patria sem všetky odchýlky tvaru tela a končatín, deformity, abnormality, čiže anomálie.
• Chorý jedinec: je jedinec v stave choroby. Choroba = porucha rovnováhy medzi organizmom a prostredím.
• Zdravotne oslabený jedinec: je jedinec v stave rekonvalescencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k ich recidivite alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu.

Edukácia TPCHZO je podmienená 3 spoločnými základnými znakmi:

1. Poruchy hybnosti:
   • Primárne: následky priameho postihnutia pohybového ústrojenstva, ochorenie, úraz a pod. (abnormality, deformity), TP
   • Sekundárne: ak pohybový orgán nie je postihnutý, ale iný orgán zasiahnutý chorobou znemožňuje pohyb, CHZO
2. Poruchy vyššej nervovej činnosti, ktoré majú organický pôvod alebo funkčný charakter, súvisiaci s mimoriadnou životnou situáciou pri telesnej chybe, chorobe či oslabení.
3. Psychické zmeny, vyskytujúce sa najmä v emocionálnej oblasti i v oblasti sebavedomia a sociability.

Vrodené a získané telesné postihnutia

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

Detská mozgová obrna (DMO) je porucha hybnosti.

Formy DMO:

• Spastické (kŕčovité):
  • Diparetická: dolné končatiny
  • Hemiparetická: polovica tela
  • Kvadruparetická: všetky končatiny
• Nespastické:
  • Hypotonická: znížený svalový tonus
  • Dyskinetická: (mimovoľné) „grimasovanie“

Pridružené poruchy DMO:

Poruchy telesného vývinu, poruchy intelektových schopností, epilepsia, poruchy zraku, sluchu, učenia, reči, poruchy dýchania, obmedzenie sociálnych kontaktov.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

Za pomerne častý dôsledok poranenia mozgu a CNS sa v traumatológii považuje:

• poruchy pamäte,
• poruchy pozornosti,
• senzorické poruchy,
• mentálna retardácia.

Úrazy miechy sprevádza znížená mobilita až imobilita, ďalej sú to parézy (čiastočné ochrnutia) a plégie (úplné ochrnutia). Úrazy mozgu a miechy môžu viesť k otrasu mozgu (zdravotný stav je obvykle nezvratný), stlačeniu mozgu (dôsledky sú trvalé), pomliaždeniu mozgu (dôsledky sú trvalé) a krvácaniu do mozgu a miechy.

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

AMPUTÁCIE: oddelenie časti orgánu alebo časti, či celej končatiny od ostatného tela.

Rozoznávame:

• amputáciu primárnu (včasnú) - hneď po úraze;
• amputáciu sekundárnu (volenú) - s amputáciou treba počkať;
• amputáciu terciárnu (neskorú) - kedykoľvek neskôr po dôkladnej úvahe.

Príčinou amputácií sú úrazy a chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin.

SVALOVÉ OCHORENIA: spôsobujú poškodenie priečne pruhovaného svalstva. Progresívna svalová dystrofia sa vyznačuje degeneratívnym rozpadom svalstva, ktorého príčinou je chromozómová porucha.

Viacnásobné postihnutie a jeho edukácia

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP) predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. Osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia značného množstva ich schopností. Postihnuté sú kognitívne, fyzické, emocionálne, sociálne a komunikačné zručnosti. V dôsledku mentálneho postihnutia majú problémy so spracovaním informácií a porozumením svetu. Úroveň bdelosti, ktorá je dôležitá pre učenie a vývin, býva narušená. Títo jednotlivci majú ťažkosti byť v kontakte so svojím prostredím a ich úroveň aktivity je ovplyvnená psychomotorickými možnosťami. Často sa vyskytujú prejavy stereotypného správania. Majú problémy s dosahovaním, uchopovaním a manipuláciou s predmetmi. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo žiadne a nie je evidentná symbolická interakcia s objektmi. Napriek závažnosti postihnutí existuje potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností. Je nevyhnutné poskytnúť týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím a pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých. Dôležité je dôsledné pozorovanie a správna interpretácia prejavov a primerané reakcie na ne.

Definícia a kategorizácia viacnásobného postihnutia

Viacnásobné postihnutie je definované rôzne. Márkusová definuje VNP ako prítomnosť dvoch a viacerých hlavných príznakov (postihnutí), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne. Vašek charakterizuje VNP ako "multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení". Ich interakciou a prekrývaním vzniká synergický efekt, ktorý vytvára novú kvalitu postihnutia. Vašek rozlišuje ľahké a ťažké viacnásobné postihnutie. Cieľom pri ľahkom VNP je dosiahnuť relatívne samostatný a nezávislý život s minimálnou mierou podpory. VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Medzi najzávažnejšie príčiny patria prenatálne vplyvy, ako sú infekcie, intoxikácie, traumy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy a mechanické poškodenia. Diagnóza VNP sa určuje na základe odborných vyšetrení lekárov, psychológov a špeciálnych pedagógov.

Ciele, úlohy a princípy edukácie osôb s VNP

Edukácia VNP je výchovné a vzdelávacie pôsobenie na žiaka s VNP s cieľom dosiahnuť stav jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a potreby jednotlivcov.

Špeciálne metódy edukácie VNP zahŕňajú:

• metódu viacnásobného opakovania,
• metódu nadmerného zvýraznenia informácie,
• metódu zapojenia viacerých kanálov,
• metódu optimálneho kódovania,
• metódu intenzívnej spätnej väzby.

Edukácia VNP prebieha v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy, kde sa vzdelávanie uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

Hluchoslepota ako špecifická forma VNP

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepota prechádza viacerými štádiami, od sociálnej až po úplnú. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. K zdravotným problémom sa pridružujú aj ďalšie ťažkosti, ktoré bez primeranej starostlivosti a kvalifikovanej pomoci môžu vyvrcholiť do závažných porúch psychosomatického rozvoja a formovania osobnosti.

Na Slovensku existuje žiaľ len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Problémom ostáva aj kvalifikovaná starostlivosť a systém odborného poradenstva pri starostlivosti o takéto osoby.

Legislatíva a podpora osôb s VNP na Slovensku

Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy:

• predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola),
• primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola),
• sekundárne vzdelávanie (praktická škola).

V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom: Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 Z. z.

Projekty a aktivity na podporu kreativity telesne postihnutých

V súčasnosti existuje množstvo projektov a aktivít, ktoré sa zameriavajú na podporu kreativity telesne postihnutých. Cieľom výchovy jedinca je všestranný, harmonický rozvoj osobnosti. Pod týmto pojmom nemyslíme iba prípravu na budúce povolanie, ale sformovanie harmonicky rozvinutej osobnosti, pripravenej na celý komplex života v spoločnosti i v rodine. V rámci mnohostranného harmonického rozvoja osobnosti jednotlivca, uplatňujeme i výchovu k tvorivosti a k tvorivému mysleniu a konaniu detí. Tvorivé myslenie sa úzko viaže na tvorivosť, je súčasťou schopností tvorivosti. Schopnosti sú vlastnosti osobnosti, ktoré jej umožňujú úspešne vykonávať určité druhy činnosti. V súvislosti s tvorivým myslením nás zaujímajú najmä intelektové, rozumové schopnosti. Celkový rozumový vývin sa nezabezpečuje iba rozvojom rozumových schopností, tvorivým myslením, ale aj vývinom pamäti, logického myslenia, intelektových návykov, spôsobilostí a pod. Tvorivé myslenie má však v tomto vývine osobitné miesto.

Pidkasistyj P. I. hovorí o faktore elaborácie, ktorý predstavuje schopnosť vypracúvať detaily riešení, aby sa skompletizoval nejaký celok alebo plán. Tvorivosť a tvorivé myslenie ako vlastnosti sa viažu na svojho nositeľa, tvorivý subjekt. Keďže subjekt prechádza jednotlivými štádiami vlastného individuálneho vývinu, má aj tvorivosť, ako jedna z vlastností vyvíjajúcej sa osobnosti, vývinový, dynamický, procesuálny charakter. Tvorivosť a tvorivé myslenie ako každý iný psychický jav sa rozvíja v činnosti, v hre, v práci.

Úspech rozvíjania tvorivosti v značnej miere závisí od povahy interakcie medzi rodičom a dieťaťom, učiteľom a žiakom, ale aj medzi žiakmi navzájom. Každé psychicky normálne dieťa disponuje istými tvorivými schopnosťami. Rozdiel medzi jednotlivcami môže byť iba v úrovni rozvoja týchto tvorivých schopností. Ulmanová G. (1968) konštatuje, že tvorivé deti možno identifikovať podľa toho, že sú živšie, zvedavejšie, kritickejšie, hravejšie, že sa vyznačujú väčšou šírkou záujmov, sú bystré v pozorovaní, premýšľavejšie, vytrvalé, menej úzkostlivé a majú väčší zmysel pre humor. Luk A. N. (1981) ako jednu z osobitostí tvorivej osobnosti uvádza ochotu riskovať. Tvorivé myslenie detí sa začína vyvíjať už narodením dieťaťa. Jeho vnímavosť na okolité predmety je ďaleko väčšia ako v dospelosti (vníma zvuky, dotyky, intonáciu hlasu, svetlo, chlad, teplo a pod.). Najmä v období predškolského veku by nemalo byť dieťaťu bránené v tvorivom myslení a konaní, pretože v tomto veku dieťa ešte nevychádza z naučených premís, zo všeobecných daností, výsledkov, ktoré by brzdili jeho tvorivosť. Tieto myšlienky vyzerajú v pohľade dospelého človeka často absurdne. Myseľ dieťaťa neobsahuje zabehané cestičky, a preto sa dokáže vydať neprebádanou mozgovou krajinou. Potom je to už otázkou jeho zručnosti, či to dokáže vyjadriť kresbou, slovom, alebo hudbou. Dieťa má zvláštnu schopnosť čistoty myslenia, originality, tvorivosti. Rozvíjanie tvorivosti sa začína u dieťaťa asociáciami, ktoré treba podporovať, chrániť a rozvíjať.

Psychologické aspekty rodinného prostredia sú výrazne odlišné u tvorivých a menej tvorivých jednotlivcov. Počas detstva je dieťa závislé od rodičov. Tí mu vytvárajú prostredie, ktoré preň znamená celý svet. Spolupráca otca a matky pri výchove dieťaťa v otvorenom a voľnom prostredí je dôležitý činiteľ tvorivosti. Rodičia, ktorí sa intenzívnejšie venovali umeleckým aktivitám, majú nadanejšie (tvorivejšie) deti, než rodičia, ktorí sa venovali napríklad športu (Domino, 1979). Novšie výskumy taktiež potvrdili fakt, že tvoriví ľudia vyrastali v často intelektuálnom rodinnom prostredí. Existuje množstvo spôsobov, ako upútať pozornosť dieťaťa. Pre dieťa neexistuje rozdiel medzi hraním sa a učením, rozdiel medzi aktivitami, ktoré robí pre zábavu a aktivitami, z ktorých sa učí. Dieťa sa učí tým, že žije a pokiaľ ho tá činnosť zaujíma, je preň hrou. Dôležitá je pestrosť. Rodič by mal zabezpečiť slobodnú komunikáciu, podporovať a povzbudzovať dieťa v aktivitách, myslení a riešení problémov, menej ho kontrolovať, dať mu slobodu rozhodovania pri hre, nevnucovať mu normy správania, ale pritom si zachovať rešpekt a podporovať dosahovanie nezávislosti.

Technologické prostriedky a interaktívne pomôcky

Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.

Ovládače

Ovládače sú technické prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie.

Pri výbere ovládača je dôležité zvážiť typ ovládača a spôsob jeho aktivácie. Na trhu sú rôzne druhy ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Stimuly, ktoré žiak vyvolá, musia byť pre neho motivujúce. Môžu to byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné. Pomocou ovládačov je možné rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít. Stlačením tlačidla na ovládači môže dieťa aktivovať hračku alebo spustiť obľúbenú hudbu.

Komunikátory

Komunikátory slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Existujú rôzne typy komunikátorov, od adaptovaných tlačidiel s nahranými odkazmi po komunikátory s viacerými tlačidlami s obrázkami a symbolmi. Komunikátory rozširujú možnosti komunikácie a komunikačné prejavy sa stávajú zrozumiteľné.

Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti

Snoezelen miestnosti sú multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom stimulujú všetky zmysly. Interaktívne prvky umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu. Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ako sú interaktívne panely, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Komponenty reagujúce na zvuk zmenou farby môžu podporiť verbálnu komunikáciu alebo vokalizáciu. Soundbeam, neviditeľný hudobný nástroj, vysiela ultrazvukový lúč, ktorý pri prerušení vyvolá zvuky alebo hudbu. Interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Základom sú elementárne podnety v najjednoduchšej podobe. V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách: základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné) a rozširujúca stimulácia (taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové podnety).

Snoezelen

Snoezelen je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín a nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti. Snoezelen možno definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Realizuje sa v špecificky upravenom prostredí s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi.

tags: #uroven #tvorivosti #telesne #postihnutych