Nemocenské poistenie, nepravidelný príjem a MRP v mzdovom softvéri

Nemocenské poistenie je základným pilierom sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Jeho úlohou je zabezpečiť príjem v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania alebo opatrovania, tehotenstva a materstva. Z nemocenského poistenia sa vyplácajú dávky ako nemocenské, ošetrovné a materské. V slovenskom systéme sociálneho poistenia zohráva dôležitú úlohu rozlíšenie medzi pravidelným a nepravidelným príjmom, pretože ovplyvňuje povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia. Tento článok sa zameriava na nemocenské poistenie v kontexte nepravidelného príjmu, pričom zohľadňuje legislatívny rámec a praktické aspekty v mzdovom softvéri.

Definícia pravidelného a nepravidelného príjmu

Pre správne určenie povinností v oblasti sociálneho poistenia je kľúčové rozlišovať medzi pravidelným a nepravidelným príjmom.

• Pravidelný príjem: Je to príjem, ktorý je zamestnancovi vyplácaný za obdobie jedného kalendárneho mesiaca. Dohoda zakladajúca nárok na pravidelný príjem je spravidla dohoda o pracovnej činnosti (DPČ) a dohoda o brigádnickej práci študentov (DBŠ). Za pravidelný príjem sa považuje mzda, plat, odmena alebo iný príjem zamestnanca, ktorý je splatný za mesačné obdobie. DPČ alebo DBŠ uzatvorená na dlhšie ako jeden kalendárny mesiac sa vždy považuje za pravidelný príjem.
• Nepravidelný príjem: Je príjem, ktorého splatnosť je nastavená v iných intervaloch ako je obdobie jedného kalendárneho mesiaca, alebo príjem z dohôd, ktoré sú uzatvorené na obdobie kratšie ako je jeden mesiac. Príkladom je odmena pri dohode o vykonaní práce (DVP) po ukončení celej dohodnutej práce. Ak zamestnávateľ uzavrie DPČ so zamestnancom od 01.08.2018 do 20.08.2018, ide o nepravidelný príjem, pretože dohoda trvá menej ako jeden kalendárny mesiac.

Sociálne a zdravotné poistenie pri pravidelnom a nepravidelnom príjme

V závislosti od typu uzatvorenej zmluvy a dohodnutých zmluvných podmienok môžu byť zamestnancom príjmy vyplácané pravidelne mesačne alebo nepravidelne.

Sociálne poistenie

• Pravidelný príjem: Pri pravidelnom príjme sa na zamestnanca vzťahuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanci s pravidelným mesačným príjmom sú povinne nemocensky poistení, povinne dôchodkovo poistení a povinne poistení v nezamestnanosti a platia poistné na nemocenské poistenie (1,4 % z hrubej mzdy), dôchodkové poistenie (invalidné a starobné) a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Ich zamestnávateľ je povinne úrazovo poistený a povinne garančne poistený a platí poistné na nemocenské poistenie (ďalších 1,4 % z hrubej mzdy za zamestnanca), dôchodkové poistenie (invalidné a starobné), poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, úrazové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Poistné sa platí z vymeriavacieho základu stanoveného v súlade s § 138 zákona pri rešpektovaní maximálneho vymeriavacieho základu.
• Nepravidelný príjem: Zamestnanci s nepravidelným príjmom sú len povinne dôchodkovo poistení a platia len poistné na dôchodkové poistenie. Na ich zamestnávateľa sa povinné úrazové a povinné garančné poistenie nevzťahuje. To znamená, že aj zamestnávateľ platí poistné len na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. U zamestnancov s nepravidelným príjmom zamestnávateľ uplatní osobitný postup vykazovania vymeriavacích základov a poistného. V mesiacoch, v ktorých príjem nepoberajú, zamestnancov vykáže v Mesačnom výkaze vždy s nulovým vymeriavacím základom a poistným. V mesiacoch, v ktorých bol poskytnutý nepravidelný, resp. jednorazový príjem za určité obdobie, vykáže za zamestnanca s nepravidelným príjmom vymeriavacie základy a odvedené poistné vo Výkaze poistného a príspevkov.

Zdravotné poistenie

Na účely zdravotného poistenia sa za zamestnanca považuje každá fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti. S účinnosťou od 1. januára 2013 sa za zamestnanca považuje aj fyzická osoba pracujúca na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce. Pre platenie preddavkov na poistné pravidelnosť, resp. nepravidelnosť príjmu ani počet dní, za ktoré sa preddavok platí, nie sú podstatné. Dosiahnutý príjem zo závislej činnosti je podľa § 13 zákona vymeriavacím základom na platenie preddavkov na poistné v príslušnom kalendárnom mesiaci zúčtovania príjmu, a to pri zohľadnení maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Dosiahnutý príjem, uplatnený vymeriavací základ a preddavok na poistné zamestnávateľ vykazuje vo Výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Základnou podmienkou je, že zamestnanec musí byť v príslušnej zdravotnej poisťovni prihlásený. Zamestnanca s pravidelným príjmom prihlasuje a odhlasuje zamestnávateľ najneskôr do 8 pracovných dní od zmeny platiteľa poistného prostredníctvom Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného.

Kto je povinne a dobrovoľne nemocensky poistený?

• Povinne nemocensky poistení: Zamestnanci (s pravidelným mesačným príjmom) a SZČO, ktorých príjem z podnikania bol v predchádzajúcom období vyšší ako 12-násobok 50% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom sa platí poistné.
• Dobrovoľne nemocensky poistené osoby: Fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov s trvalým pobytom na Slovensku, povolením na prechodný alebo trvalý pobyt, ktorá nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená. SZČO si môžu dobrovoľne platiť nemocenské poistenie, ak nie sú povinne poistené. Ak si nemocenské neplatíte (lebo nemusíte), šetríte mesačne peniaze. Chybou SZČO je spoliehať sa, že „sa prihlásim, až keď budem potrebovať“. Na dávky (najmä materské) platí ochranná lehota (po skončení poistenia) a podmienka 270 dní poistenia.

Zmeny v platení poistného od roku 2024

Od nového roka nastala zmena v povinnosti platenia poistného na sociálne poistenie pre poistencov (zamestnancov a SZČO) počas obdobia poberania materského alebo v období, kedy by im trval nárok na materské. Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa týka aj prípadov, kedy nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia. Vylúčenie povinnosti platiť poistné trvá rovnako dlho a za rovnakých podmienok, ako by trval nárok na materské. Dôležité je, že tieto zmeny nemajú vplyv na hodnotenie obdobia materskej a rodičovskej dovolenky na dôchodkové účely. Toto obdobie sa aj po 31. decembri 2023 naďalej hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia.

Konkrétne prípady vylúčenia povinnosti platiť poistné

• Poistenci poberajúci materské k 31. decembru 2023: Tí, ktorým sa vyplácalo materské k 31. decembru 2023 a bude sa im vyplácať aj po 1. januári 2024, majú automaticky od 1. januára 2024 vylúčenú povinnosť platiť poistné.
• Poistenci s vylúčenou povinnosťou platiť poistné k 31. decembru 2023, ktorí nepoberajú materské: Tí, ktorí mali k 31. decembru 2023 vylúčenú povinnosť platiť poistné, pričom materské nepoberali a nebudú ho poberať ani od 1. januára 2024, bude trvať vylúčená povinnosť platiť poistné aj od 1. januára 2024 počas obdobia, v ktorom by im trval nárok na materské.
• Zamestnanci a SZČO, ktorí nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné k 31. decembru 2023: Tí, ktorí do 31. decembra 2023 nemali vylúčenú povinnosť platiť poistné a nepoberali materské, nebudú povinní platiť poistné až od 1. januára 2024, ak im bolo materské priznané od 1. januára 2024.

Nárok na nemocenskú dávku a jej výpočet

Ak náhle ochoriete, máte nárok na náhradu mzdy počas prvých 10 kalendárnych dní choroby. Potom pri trvaní práceneschopnosti, máte nárok na nemocenské od 11. dňa, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Od zamestnávateľa máte nárok na náhradu mzdy a od štátu na nemocenské, ale počítajte s tým, že oproti vašej štandardnej mzdy budú tieto platby výrazne nižšie.

• Zamestnanec: Má nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 dní PN od zamestnávateľa (napr. 25% DVZ od 1. do 3. dňa, 55% DVZ od 4. do 10. dňa). Od 11. dňa trvania dočasnej PN má nárok na nemocenskú dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa.
• SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba: Nemajú nárok na náhradu mzdy, pretože nepracujú pre žiadneho zamestnávateľa. Majú nárok na nemocenskú dávku od prvého dňa trvania dočasnej PN, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa.
• Pandemické nemocenské: Ak ide o práceneschopnosť z dôvodu nariadenej karantény, zamestnávateľ zamestnancovi nevypláca náhradu mzdy, ale zamestnanec má nárok na tzv. pandemické nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa od 1. dňa.

Výpočet ošetrovného a nemocenského

Pre správny výpočet ošetrovného a nemocenského je potrebné určiť tzv. rozhodujúce obdobie. To sa určí podľa toho, kedy začalo nemocenské poistenie, z ktorého sa dávka priznáva.

• Rozhodujúce obdobie:
  • Pre zamestnanca, ktorý pracoval u zamestnávateľa nepretržite počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka (napr. 2020), je rozhodujúcim obdobím predchádzajúci kalendárny rok.
  • U zamestnanca, ktorý začal pracovať u zamestnávateľa v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná PN, je rozhodujúce obdobie od vzniku nemocenského poistenia (pracovného pomeru) do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu.
  • Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia trvalo pred vznikom dočasnej PN menej ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.
• Denný vymeriavací základ (DVZ): Ošetrovné, resp. nemocenské sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. Nemocenské sa vypočíta podobne ako náhrada mzdy, avšak je potrebné dodržať maximálnu výšku nemocenského na deň. V roku 2021 to predstavuje sumu 39,49154 eura.
• Pravdepodobný denný vymeriavací základ: Ak SZČO začína poberanie ošetrovného (nemocenského) v deň vzniku jej povinného nemocenského poistenia, alebo nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška ošetrovného, resp. nemocenského sa určí z pravdepodobného DVZ. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu. Pravdepodobný DVZ však v takýchto prípadoch nemôže byť vyšší ako pravdepodobný DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať ošetrovné, resp. nemocenské.

Príklad: Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Ján je zamestnancom spoločnosti ABC.sk, s. r. o. od 1.5.2018. Bol uznaný dočasne PN z dôvodu choroby v období od 4.2.2021 do 10.2.2021. Nakoľko je Ján zamestnancom od roku 2018, to znamená, že pracoval u zamestnávateľa aj celý predchádzajúci kalendárny rok 2020.

Osobitné prípady a výnimky

• Dohody o brigádnickej práci študentov: Študenti sú pri uzavretí dohody o brigádnickej práci študentov v rámci sociálneho poistenia povinne poistení iba dôchodkovo (teda starobne a invalidne), čo predstavuje odvod vo výške 7 %.
• Dôchodcovia a poberatelia výsluhového dôchodku:
  • Ak má osoba priznaný starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie neplatí, a teda výška jej odvodov bude 4,0 %.
  • Ak má osoba uzavretú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a zároveň má priznaný starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie ani na poistenie v nezamestnanosti neplatí, a teda výška jej odvodov bude 5,4 %.

  Zamestnávateľ neplatí poistné na invalidné poistenie za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Takisto neplatí za zamestnanca, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek.

• Zmena odmeňovania: Ak dôjde k zmene odmeňovania zamestnanca z pravidelného na nepravidelný príjem alebo naopak, zamestnávateľ je povinný vykonať odhlásenie a prihlásenie zamestnanca na príslušný typ poistenia prostredníctvom Registračného listu FO.

Vykazovanie a platenie poistného

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca na sociálne poistenie pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Pri dohodách s nepravidelným príjmom je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca na tlačive „Registračný list FO“ pred vznikom dôchodkového poistenia zamestnanca, najneskôr pred začatím výkonu činnosti a do ôsmich dní od skončenia právneho vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov.

Poistné je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Nemocenské poistenie SZČO s príjmom z MRP

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenskom poistení pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s príjmom z MRP (mzdových prostriedkov). Zameriava sa na zmeny v legislatíve, výpočet dávok, povinnosti SZČO a účtovanie poistného v peňažnom denníku.

Zmeny v odvodoch do ZP a SP od roku 2013

Od začiatku roku 2013 novelizácia zákona o zdravotnom poistení zmenila zásady pre určenie VZ SZČO, zvýšil sa VZ pre platenie odvodov a určil sa maximálny VZ na úroveň 5-násobku priemernej mesačnej mzdy. Podobné zmeny nastali aj v zákone o sociálnom poistení.

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy

Pre platby do ZP a SP platia minimálne a maximálne VZ. Od januára 2014 je minimálny VZ pre mesačný preddavok na zdravotné poistenie SZČO 402,50 € a maximálny mesačný VZ je 4 025 €. Od 1. januára 2025 budú tieto hodnoty vyššie.

Účtovanie poistného v peňažnom denníku

Hlavnou účtovnou knihou sústavy jednoduchého účtovníctva (JÚ) je peňažný denník. Postupy účtovania v JÚ ustanovujú v § 4 ods. 6 členenie príjmov a výdavkov do jednotlivých stĺpcov peňažného denníka. Podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov sú poistné a príspevky hradené podnikajúcou FO - daňovníkmi, s príjmami podľa § 6 ZDP a poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov, daňovým výdavkom podnikateľa.

Podpora mzdového softvéru pre evidenciu PN

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.

Nová funkcia v mzdovom softvéri sa automaticky pri spustení programu pripojí na webový server Sociálnej poisťovne a importuje ePN. Táto funkcia sa vykonáva na pozadí, bez obmedzenia inej práce používateľa programu. Ak je nájdená v evidencii Sociálnej poisťovne nová ePN, táto ePN je automatizovane zapísaná do databázy mzdového softvéru a je pripravená na ďalšie spracovanie pri evidencii dochádzky. Nestrácajte čas s pracným a časovo náročným zisťovaním informácií o práceneschopnostiach vašich zamestnancov.

Nastavenie výpočtu náhrady za PN v MRP softvéri

1. V menu vyberte Personalistika -> Zoznam pracovných pomerov.
2. Vyberte zo zoznamu zamestnanca.
3. Prejdite na záložku Poistné.
4. Nastavte sa na aktuálne obdobie, napr. 04/2011.
5. Preplatená dovolenka zamestnancovi v počte napr. 5 dní je predmetom výpočtu sociálneho poistenia.
6. V mesiaci máj je potrebné nastaviť výpočet náhrady za preplatenú dovolenku, t.j. uveďte 05/2011.
7. V menu postupne zvoľte Číselníky -> Mzdový číselník -> Práca so mzdovým číselníkom -> karta Príplatky po zdanení - Nemoc.
8. Zvoľte opravu položky č.1500 - NÁHRADA ZA NEMOC a v dialógovom okne zaškrtnite políčko "Len náhrada príjmu". Postup zopakujte pre všetky položky, u ktorých je podtyp položky definovaný ako Násobok priemeru pre nemocenské dávky (t.j. položky č.1501 a 1599 príp. 120).
9. Pre úpravu vymeriavacieho základu poistného a maximálneho vymeriavacieho základu pre nemocenské dávky v programe Mzdy a personalistika:
   1. Otvorte príslušné poistné (ENTER), napr. 884 - POISTENIE V NEZAMEST.
   2. Tlačidlom KOPÍROVAŤ pridajte novú platnosť od 7/2004 do neurčené, týmto sa zároveň ukončí predchádzajúca platnosť.
   3. Typ parametrov - Veľký závod - max. hodnota priemeru pre nemoc. dávky - zapísať hodnotu platnú od 1. júla 2004. Potvrďte tlačidlo Uložiť.

tags: #nemocenske #poistenie #nepr #prijem #mrp