Nezamestnanosť je spoločenský fenomén, ktorý má dopad nielen na jednotlivca, ale aj na celú spoločnosť. Z pohľadu jednotlivca to znamená nielen stratu príjmu, ale aj pokles sociálneho statusu, sebavedomia a často aj zdravia. Štát rieši nezamestnanosť prostredníctvom politík zamestnanosti, aktívnych opatrení na trhu práce a systému sociálneho zabezpečenia. Evidencia na úrade práce je priamym dôsledkom nezamestnanosti.
Evidencia na úrade práce a náhradná doba dôchodkového poistenia
Osoba, ktorá je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, môže byť v určitých prípadoch a po splnení podmienok zaradená do tzv. náhradnej doby dôchodkového poistenia. V bežnej reči sa pojem „odpracované roky“ často používa voľne na označenie obdobia, počas ktorého osoba pracovala v pracovnom pomere. Obdobie povinného dôchodkového poistenia je kľúčové pre výpočet budúceho dôchodku.
Dávka v nezamestnanosti
Osoba, ktorá sa zaeviduje na úrade práce ako nezamestnaná, má nárok na dávku v nezamestnanosti, avšak len ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov.
Výpočet a podmienky dávky v nezamestnanosti
Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného či materského.
- Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.
- Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhové zabezpečenie.
Ako V NEPREVZATELENOSTI V SKUTOČNOSTI FUNGUJÚ!
Obdobia, ktoré nemajú vplyv na evidenciu na úrade práce
Uchádzač o zamestnanie môže byť v evidencii úradu práce aj v prípade, že:
- je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (podľa zákona č. 601/2003 Z. z.)
- vykonáva osobnú asistenciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
- vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa zákona č. 378/2015 Z. z.
- je zaradený do aktívnych záloh, vykonáva pravidelné cvičenie alebo plní úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa zákona č. 570/2005 Z. z.
- vykonáva pracovnú povinnosť podľa zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii.
- vykonáva funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, funkciu člena komisie obecného zastupiteľstva alebo funkciu člena komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Dôvody vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie
Existujú situácie, kedy môže byť uchádzač o zamestnanie vyradený z evidencie. Medzi ne patria:
- opakované vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. v priebehu troch rokov.
- vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. n) a odseku 2 po obdobie jeho vyradenia.
- nesplnenie povinnosti prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 1 alebo § 57 ods.
- nesplnenie podmienok podľa § 6 ods.
Sústavná príprava na povolanie
Sústavná príprava na povolanie je definovaná ako štúdium na strednej alebo vysokej škole, až do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa, teda doktorandského štúdia. Aj toto obdobie môže mať vplyv na budúci dôchodok.