Nezamestnanosť v Žilinskom kraji: Komplexná analýza a perspektívy

Nezamestnanosť predstavuje komplexný socioekonomický jav, ktorý ovplyvňuje jednotlivcov, rodiny i celú spoločnosť. Hoci sa zdá, že nezamestnanosť už nepredstavuje pre Slovákov najväčší problém, je dôležité monitorovať a analyzovať jej vývoj, aby bolo možné efektívne reagovať na prípadné negatívne trendy a podporovať zamestnanosť. Tento článok sa zameriava na nezamestnanosť v Žilinskom kraji, pričom využíva štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a ďalšie relevantné údaje, aby poskytol komplexný pohľad na túto problematiku.

Žilinský kraj, podobne ako aj iné regióny Slovenska, prechádza neustálym vývojom v oblasti trhu práce. Miera nezamestnanosti je dôležitým ukazovateľom ekonomickej kondície regiónu a má priamy vplyv na životnú úroveň jeho obyvateľov. Tento článok sa zameriava na analýzu nezamestnanosti v Žilinskom kraji, pričom zohľadňuje najnovšie štatistické údaje a trendy.

Celoslovenský kontext nezamestnanosti

Predtým, ako sa zameriame na špecifické údaje pre Žilinský kraj, je dôležité pochopiť celkový kontext nezamestnanosti na Slovensku.

V máji 2019 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 4,88 %, čo predstavovalo pokles o 0,02 percentuálneho bodu (p. b.) v porovnaní s aprílom 2019 (4,90 %). Medziročne poklesla o 0,49 p. b. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) bol 134 124 osôb. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v máji 2019 6,00 %.

Podľa generálneho riaditeľa ÚPSVR Mariána Valentoviča dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v decembri minulého roka 4,92 %. Medzimesačne sa nezmenila a medziročne klesla o 0,12 percentuálneho bodu. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) informoval, že medziročný aj medzimesačný pokles nezamestnanosti je na Slovensku rýchlejší a aktuálne je na úrovni 6,35 percenta. Ešte v apríli bola 6,54-percentná.

Miera nezamestnanosti bola v apríli 6,54 percenta, čo je o 1,46 percentuálnych bodov menej, ako v rovnakom mesiaci v minulom roku. Počet nezamestnaných klesá vo všetkých ôsmich krajoch. Klesá aj počet dlhodobo nezamestnaných ľudí či nezamestnaných absolventov.

V kontexte celého Slovenska klesla miera nezamestnanosti v novembri na 6,64 %. Ide o pokles o 0,15 percentuálneho bodu. Celková miera nezamestnanosti sa medzimesačne znížila o 0,16 percentuálneho bodu na 7,33 %. V minulom mesiaci si našlo prácu 10,9 tisíca uchádzačov o zamestnanie.

Štatistický úrad SR informoval, že počet ľudí bez práce v lete medziročne klesol pod 168 000 osôb. Ubudlo ľudí bez práce v preddôchodkovom veku a mladých vo veku od 25 do 34 rokov. Počet nezamestnaných v priebehu tretieho štvrťroku medziročne klesol o 10,6 percenta a dosiahol 167 900 osôb. Väčšinu spomedzi nezamestnaných, takmer 111 000 osôb, tvorili ľudia bez práce jeden rok a viac. Medziročne ich počet vzrástol o desatinu a ich podiel spomedzi nezamestnaných dosiahol 66,1 percenta. Krátkodobá nezamestnanosť medziročne klesla o štvrtinu na 57 100 osôb. Ide o ľudí, ktorí boli bez práce kratšie než 12 mesiacov. Úbytok nezamestnaných sa medziročne prejavil vo všetkých vekových skupinách. Spomedzi početnejších vekových kategórií najvýraznejšie poklesy zaznamenal ŠÚ SR v skupine ľudí vo veku od 55 do 59 rokov, a to až o tretinu. Viac než 29 percent nezamestnaných (49 300 osôb) boli ľudia, ktorí zatiaľ nikdy nepracovali.

V prvom štvrťroku 2022 tvorili dlhodobo nezamestnaní (bez práce 1 rok a viac) 116 000 osôb, čo predstavovalo takmer 36 percent medziročný nárast. Počet nezamestnaných v treťom štvrťroku medziročne klesol vo všetkých krajoch Slovenska. Najviac nezamestnaných ubudlo v Trnavskom kraji (úbytok o 33,4 percenta) a v Žilinskom kraji (o 27,5 percenta).

V júli 2018 miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla hodnotu 5,47 %. Medzimesačne, v porovnaní s júnom 2018 (5,43 %) vzrástla o 0,04 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne poklesla o 1,23 p. b. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v júli 2018 dosiahol 150 268 osôb. Medzimesačne, v porovnaní s júnom 2018 (149 727 osôb), vzrástol o 541 osôb (o 0,36 %). Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v júli 2018 6,60 %. Medzimesačne, v porovnaní s júnom 2018 (6,58 %) vzrástla o 0,02 p. b. Medziročne poklesla o 1,31 p. b. Stav celkového počtu UoZ v júli 2018 dosiahol 181 322 osôb. Medzimesačne, v porovnaní s júnom 2018 (181 447 osôb), poklesol o 152 osôb (o 0,07 %).

V júli 2018 bol v dvoch krajoch dosiahnutý medzimesačný pokles miery evidovanej nezamestnanosti (MEN), najvýraznejší pokles o 0,06 p. b. bol dosiahnutý v Košickom kraji. V piatich krajoch bol zaznamenaný nárast MEN (najvýraznejší nárast o 0,24 p. b. bol v Bratislavskom kraji).

Z regionálneho pohľadu v sledovanom mesiaci najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj (9,07 %). V sledovanom mesiaci najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná v okrese Rimavská Sobota (17,32 %). Ku koncu júla 2018 úrady práce evidovali 82 496 voľných pracovných miest (VPM). V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo nárast o 105 VPM.

V priebehu tretieho štvrťroku počet nezamestnaných medziročne klesol o 10,6 percenta a dosiahol 167 900 osôb. Väčšinu spomedzi nezamestnaných, takmer 111 000 osôb, tvorili ľudia bez práce jeden rok a viac. Krátkodobá nezamestnanosť medziročne klesla o štvrtinu na 57 100 osôb. Úbytok nezamestnaných sa medziročne prejavil vo všetkých vekových skupinách. V treťom štvrťroku 2022 klesol počet nezamestnaných vo všetkých krajoch Slovenska.

Zamestnanosť v treťom štvrťroku 2022 medziročne vzrástla o 1 percento. Počet pracujúcich dosiahol viac ako 2,61 milióna osôb. Z regionálneho hľadiska vzrástla zamestnanosť v štyroch z ôsmich krajov. Najvýraznejšie v Bratislavskom kraji takmer o 12 percent. Okolo 1 percenta zvýšili počet pracujúcich aj Žilinský, Košický a Trnavský kraj.

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v septembri klesla. Minister práce informoval, že nezamestnanosť na Slovensku stále klesá a prílev utečencov z Ukrajiny nemá na dostupnosť práce žiadny vplyv.

Počet ľudí bez práce a miera nezamestnanosti zrýchlili v 4. štvrťroku 2025 na najvyššie úrovne minulého roka. Takmer 155 tisíc ľudí bolo nezamestnaných, čo je najviac za osem štvrťrokov. Ročné hodnoty oboch ukazovateľov za rok 2025 boli porovnateľné s rokom 2024 a boli druhé najnižšie za 5 rokov. Počet nezamestnaných na Slovensku v 4. štvrťroku 2025 dosiahol 154,8 tisíc osôb, čo medziročne vzrástlo o 9,5 tisíc osôb alebo o 6,5%. Počet ľudí bez práce bol najvyšší od začiatku roka 2021 (od zavedenia novej metodiky). Najnovšie údaje podľa metodiky LFSS tiež ukázali, že počet ľudí bez práce bol najvyšší od štvrtého štvrťroka 2023. Referenčná miera nezamestnanosti vzrástla na 5,6%, zatiaľ čo v poslednom štvrťroku 2024 to bolo 5,2%. Miera nezamestnanosti vyjadruje podiel nezamestnaných osôb na ekonomicky aktívnom obyvateľstve. Dlhodobo nezamestnaní (bez práce jeden rok a viac) zostávajú väčšou skupinou v rámci štruktúry nezamestnanosti (65%).

V regionálnom členení sa počet nezamestnaných medziročne zvýšil v 5 z 8 regiónov SR. Najvýraznejší absolútny nárast počtu nezamestnaných (viac ako 6 tisíc osôb) bol zaznamenaný v Banskobystrickom kraji a najdynamickejší relatívny nárast, takmer o 54%, bol zaznamenaný v Nitrianskom kraji. Najvyšší počet nezamestnaných bol v Košickom kraji (takmer 35 tisíc osôb) a v Prešovskom kraji (viac ako 34 tisíc osôb). Počet nezamestnaných v Prešovskom kraji historicky prvýkrát klesol pod úroveň 35 tisíc osôb. V dôsledku toho si dva regióny na východnom Slovensku po dlhom období vymenili pozície na čele rebríčka regiónov s najvyšším počtom nezamestnaných. Podobne aj z hľadiska vývoja miery nezamestnanosti zostalo 5 z 8 regiónov pod národným priemerom. Najvyššia miera nezamestnanosti, nad 9 percent, bola v Banskobystrickom kraji a Košickom kraji. Najpozitívnejšia zmena bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde miera nezamestnanosti klesla z 10,5 percenta na konci roka 2024 na 8,8 percenta na konci roka 2025.

Priemerný počet ľudí bez práce za celý rok 2025 dosiahol takmer 150 tisíc osôb. Medziročne sa ich počet zvýšil o 1,2%, čo predstavuje o 1,8 tisíc nezamestnaných viac. Miera nezamestnanosti v SR za celý rok 2025 dosiahla 5,4% po medziročnom zvýšení o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.). V štruktúre nezamestnaných naďalej prevládali dlhodobo nezamestnaní (bez práce 12 a viac mesiacov), ktorí predstavovali 63%. Zároveň v roku 2025 takmer jedna tretina všetkých nezamestnaných boli ľudia, ktorí nikdy predtým nepracovali (vrátane absolventov škôl).

Z hľadiska sektorov najvyšší počet nezamestnaných uviedol, že naposledy pracoval v priemysle (23 tisíc osôb), nasledoval obchod (viac ako 14 tisíc osôb) a stavebníctvo (takmer 10 tisíc osôb). Vyšší počet nezamestnaných naposledy pracoval aj vo verejnej správe a sociálnom zabezpečení - až 7,5 tisíc osôb. Medzi nezamestnanými ich bolo o 50% viac ako v roku 2024. Z regionálneho hľadiska sa počet nezamestnaných v roku 2025 zvýšil v 5 z 8 regiónov SR, v troch z nich dokonca dvojcifernými číslami (viac ako 10%), a to v Nitrianskom kraji, Banskobystrickom kraji a prekvapivo aj v Bratislavskom kraji. V absolútnom vyjadrení bol najvyšší nárast počtu nezamestnaných (2,4 tisíc osôb) zaznamenaný v Banskobystrickom kraji. Pozitívny vývoj a takmer identický, no najvýraznejší absolútny medziročný pokles počtu nezamestnaných bol zaznamenaný v Prešovskom kraji. Ten však stále zostal regiónom s najvyšším počtom nezamestnaných aj v roku 2025, takmer 40 tisíc. V rebríčku regionálnej nezamestnanosti nasledoval Košický kraj s 33 tisíc nezamestnanými a Banskobystrický kraj s 26 tisíc osobami bez zamestnania. Priaznivý medziročný vývoj miery nezamestnanosti bol zaznamenaný v troch regiónoch - Prešovskom kraji a Trnavskom kraji (oba pokles o 0,5 percentuálneho bodu) a Trenčianskom kraji (pokles o 0,1 percentuálneho bodu). Bratislavský kraj si dlhodobo udržiava najnižšiu mieru nezamestnanosti; minulý rok to bolo 2,5%.

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti na Slovensku

Počet nezamestnaných v treťom štvrťroku medziročne klesol vo všetkých krajoch Slovenska. Najviac nezamestnaných ubudlo v Trnavskom kraji (úbytok o 33,4 percenta) a v Žilinskom kraji (o 27,5 percenta). Najvyššia miera nezamestnanosti pretrvávala v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, kde sa pohybovala okolo úrovne 10 percent. V Košickom kraji dosiahla 9 percent. Naopak, najnižšiu mieru nezamestnanosti zaznamenal ŠÚ SR v Bratislavskom kraji (2,1 percenta).

V prvom štvrťroku 2022 hlásili úbytok nezamestnaných všetky kraje. Úbytok o vyše 18 percent zaznamenali aj v Bratislavskom kraji. Naopak, len minimálny pokles počtu nezamestnaných nastal v Banskobystrickom kraji - o jedno percento. Najvyššia miera nezamestnanosti, 11,8 percenta, bola v Prešovskom kraji. Nezamestnanosť tesne pod úrovňou 10 percent evidovali v Banskobystrickom a Košickom kraji. Najnižšia miera nezamestnanosti bola v Bratislavskom kraji (2,5 percenta) a v Trenčianskom kraji (3,2 percenta).

Nezamestnanosť v Žilinskom kraji: Špecifický pohľad

V kontexte Žilinského kraja je dôležité pozrieť sa na konkrétne štatistiky a trendy, ktoré ovplyvňujú trh práce v tomto regióne.

Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) tretí mesiac po sebe stúpla. Jej hodnota sa v januári zvýšila medzimesačne o 0,17 % na úroveň 4,72 percenta. Informovalo o tom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku (PDU), ktorý je hlavným ukazovateľom o nezamestnanosti na Slovensku, stúpol v januári v ŽSK na úroveň 3,76 percenta. Najnižšiu úroveň PDU z jedenástich okresov ŽSK má naďalej okres Žilina s 2,98 percenta.

Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) sa naďalej pohybuje pod päťpercentnou úrovňou. V septembri stúpla medzimesačne o 0,01 percenta na úroveň 4,90 percenta. Informovalo o tom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Miera nezamestnanosti stúpla v septembri v ŽSK v piatich z jedenástich okresov, najvýraznejšie o 0,53 percenta v okrese Turčianske Teplice. Najmenšia miera nezamestnanosti je naďalej v okrese Tvrdošín, kde sa udržiava na 4,14 %. Pokles nezamestnanosti zaznamenali v okresoch Kysucké Nové Mesto, Žilina, Bytča, Ružomberok a Martin. Najvyššia miera nezamestnanosti v ŽSK bola v septembri v okrese Turčianske Teplice, kde dosiahla úroveň 6,27 %.

Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) naďalej klesá a dostala sa na štvorpercentnú úroveň. V novembri sa jej hodnota znížila medzimesačne o 0,12 percenta. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku (PDU), ktorý je od začiatku tohto roka novým hlavným ukazovateľom o nezamestnanosti na Slovensku, klesol v novembri v Žilinskom kraji na úroveň 3,11 percenta. Najnižšiu úroveň PDU z jedenástich okresov ŽSK má naďalej okres Námestovo s 2,70 %.

Žilinský kraj sa dlhodobo drží pod priemerom miery evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. Medzi kraje, ktoré sa držia pod priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti patrí aj Žilinský kraj. V kontexte regionálnych rozdielov, Žilinský kraj vykazuje relatívne priaznivé výsledky v porovnaní s inými časťami Slovenska. Napríklad, v sledovanom mesiaci najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj (8,55 %).

Je pravdou, že nezamestnanosť v Žilinskom kraji sa pohybuje na úrovni približne 12,8% (priemer roka 2013 a evidovaná nezamestnanosť za rok 2012). V regióne Orava je priemerná nezamestnanosť nad 14%. Región Orava zahŕňa okres Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Priemerná evidovaná nezamestnanosť v Žilinskom kraji v období od januára do septembra 2013 je podľa ÚPSVaR na úrovni 12,77%.

Vývoj nezamestnanosti v Žilinskom kraji v roku 2013

Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v Žilinskom kraji v období od januára do septembra 2013:

Z tabuľky je zrejmé, že miera nezamestnanosti v Žilinskom kraji v roku 2013 vykazovala mierny pokles, avšak stále sa držala na relatívne vysokej úrovni.

Nezamestnanosť v regióne Orava (2013)

Región Orava, ktorý zahŕňa okresy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín, vykazoval v roku 2013 ešte vyššiu mieru nezamestnanosti ako samotný Žilinský kraj.

Faktory ovplyvňujúce nezamestnanosť

Nezamestnanosť je komplexný jav, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov:

• Ekonomický cyklus: Počas hospodárskeho rastu zvyčajne klesá nezamestnanosť, zatiaľ čo počas recesie rastie.
• Štruktúra ekonomiky: Zmeny v priemyselnej štruktúre môžu viesť k strate pracovných miest v niektorých odvetviach a k vzniku nových pracovných miest v iných.
• Vzdelanie a zručnosti: Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily môže viesť k nezamestnanosti, aj keď je celková ekonomická situácia priaznivá. Až 95 percent voľných pracovných miest na úradoch práce sú pozície pre stredoškolákov alebo ľudí s nižším vzdelaním.
• Demografické zmeny: Starnutie populácie a migrácia môžu ovplyvniť ponuku a dopyt po pracovnej sile.
• Vládne politiky: Aktívne politiky trhu práce, ako sú programy rekvalifikácie a podpora zamestnanosti, môžu pomôcť znížiť nezamestnanosť.
• Hospodársky rast: Rast ekonomiky vytvára nové pracovné miesta a znižuje nezamestnanosť.
• Investície a inovácie: Nové investície a technologické inovácie môžu stimulovať ekonomiku a viesť k tvorbe pracovných miest.
• Produktivita práce a zahraničný obchod: Tieto faktory ovplyvňujú konkurencieschopnosť ekonomiky a dopyt po pracovnej sile.
• Veková štruktúra obyvateľstva: Zmeny v počte mladých ľudí vstupujúcich na trh práce a starších ľudí odchádzajúcich do dôchodku ovplyvňujú mieru nezamestnanosti.
• Vzdelanie a migrácia: Úroveň vzdelania a mobilita pracovnej sily sú kľúčové pre prispôsobenie sa meniacim sa potrebám trhu práce.
• Dostupnosť sociálnych služieb a podpora rodiny: Tieto faktory ovplyvňujú schopnosť jednotlivcov hľadať si prácu a udržiavať si ju.
• Zdravotný stav obyvateľstva a sociálna inklúzia: Zdravotné problémy a sociálne vylúčenie môžu brániť ľuďom v zamestnaní.
• Pracovná legislatíva a daňový systém: Regulačné prostredie môže ovplyvniť ochotu zamestnávateľov prijímať nových pracovníkov.
• Podpora podnikania a investície do vzdelávania a rekvalifikácie: Tieto politiky môžu podporiť tvorbu pracovných miest a zlepšiť zručnosti pracovnej sily.

Opatrenia na znižovanie nezamestnanosti

Na znižovanie nezamestnanosti je potrebné prijímať komplexné opatrenia, ktoré zohľadňujú špecifické podmienky daného regiónu a cieľových skupín. Medzi najčastejšie používané nástroje patria:

Aktívne opatrenia na trhu práce

Vláda a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) realizujú rôzne opatrenia na podporu zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti. Medzi ne patria:

• Rekvalifikačné kurzy: Pomáhajú uchádzačom o zamestnanie získať nové zručnosti a zvýšiť ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.
• Podpora zamestnávania znevýhodnených skupín: Dotácie na vytváranie nových pracovných miest, podpora podnikania a poradenstvo.
• Podpora vytvárania pracovných miest: Dotácie a daňové úľavy pre zamestnávateľov, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta.
• Programy pre mladých ľudí: Zamerané na pomoc absolventom škôl pri vstupe na trh práce.
• Iniciatíva Práca namiesto dávok: Na trhu práce sa podarilo umiestniť už 860 ľudí vďaka iniciatíve Práca namiesto dávok, ktorá vstúpila do platnosti 1. septembra 2025.
• Zamestnávanie rómskych asistentov: Rezort práce zapojil do sprostredkovania práce rómskych asistentov, pre ktorých vytvoril 40 pracovných miest na úradoch práce.
• Projekt prepojil obnovu národných kultúrnych pamiatok s vytváraním pracovných príležitostí: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny úspešne završuje projekt, ktorý prepojil obnovu národných kultúrnych pamiatok s vytváraním pracovných príležitostí pre tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva - vrátane ľudí z prostredia MRK aj dlhodobo nezamestnaných.

Pasívne opatrenia trhu práce

• Podpora v nezamestnanosti, sociálne dávky a príspevky.

Podpora vzdelávania a celoživotného vzdelávania

• Investície do kvalitného vzdelávania, podpora technického a odborného vzdelávania, rozvoj zručností potrebných pre trh práce.

Podpora inovácií a podnikania

• Zlepšovanie podnikateľského prostredia, podpora výskumu a vývoja, transfer technológií a podpora startupov.

Regionálny rozvoj

• Podpora investícií v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, rozvoj infraštruktúry a zlepšovanie dostupnosti služieb.

Flexibilizácia trhu práce

• Úprava pracovnej legislatívy s cieľom zvýšiť flexibilitu zamestnávania a znížiť administratívnu záťaž pre zamestnávateľov.

Minister práce Milan Krajniak uviedol, že boli prijaté akčné plány boja proti nezamestnanosti a zafungovali. Zdôraznil, že je dôležité pozrieť sa na to, čo stojí pred nami, ako sa ide zásadným spôsobom meniť trh práce, pričom hovorí o industriálnej revolúcii, nástupe moderných technológií, modernizácii a robotizácii.

Minister tiež uviedol, že je dobré, že sa ponechali tzv. rizikové kategórie nezamestnaných, akými sú napríklad dlhodobo nezamestnaní, mladí ľudia či ľudia nad 50 rokov a bol zachovaný individuálny prístup k nezamestnaným. Pomohli aktívne opatrenia na trhu práce.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak vysvetlil, že sa starali o to, aby nenastala žiadna pandémia nezamestnanosti. Za posledné tri roky robili kompetentné a rozumené opatrenia na trhu práce. Prvou pomocou ochránili viac ako 700-tisíc pracovných miest, znižujú počet dlhodobo nezamestnaných, oproti letu 2021 o viac ako 23-tisíc ľudí, prvýkrát v histórii preplácajú kurzy zadarmo aj pre zamestnaných, mamičky na rodičáku a SZČO.

Zmeny v aktivačných prácach a podpora zamestnanosti

Rezort práce pripravil legislatívne zmeny v oblasti aktivačných prác, ktoré majú vstúpiť do platnosti začiatkom apríla. Kľúčovou zmenou bude vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 zo zákona o pomoci v hmotnej núdzi, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác. Hlavným cieľom zmeny je zefektívniť aktivačné práce, zvýšiť motiváciu nezamestnaných nájsť si prácu a odstrániť legislatívnu úpravu, ktorá umožňovala udržiavať tisíce ľudí v pozícii nezamestnaných bez ambície nájsť si prácu. K tejto zmene dopomôže aj nový projekt "Podpora udržania pracovných návykov".

Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Karol Zimmer uviedol, že zmeny v oblasti aktivačných prác prebiehajú už dlhšie a prinášajú viacero benefitov. Projekt "Aktivácia znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie" otvoril už vlani v septembri nové možnosti pre obce, kraje a organizácie vykonávajúce verejnoprospešné služby. V rámci aktivačných prác môžu získať pracovníkov aj na vykonávanie kvalifikovanejších prác. Okrem toho dostanú títo organizátori aj príspevok v súvislosti s organizáciou aktivačných prác. Na druhej strane, nezamestnaní, ktorí budú mať skutočný záujem nájsť si prácu, budú mať rovnaké, či dokonca lepšie podmienky ako doposiaľ.

Výzvy a perspektívy

Napriek pozitívnym trendom v znižovaní nezamestnanosti, Žilinský kraj čelí aj niekoľkým výzvam. Medzi ne patria:

• Štrukturálna nezamestnanosť: Nedostatok pracovných miest v niektorých regiónoch a pre niektoré skupiny obyvateľstva.
• Dlhodobá nezamestnanosť: Ťažkosti pri návrate dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Počet dlhodobo nezamestnaných sa pohybuje na najnižších úrovniach od roku 2000.
• Nízke mzdy: V niektorých odvetviach sú mzdy nízke, čo môže odrádzať ľudí od hľadania práce.
• Automatizácia a digitalizácia: Nové technológie môžu nahradiť niektoré pracovné miesta, čo si vyžaduje rekvalifikáciu a prispôsobenie sa novým požiadavkám trhu práce.

Do budúcna je dôležité, aby Žilinský kraj pokračoval v podpore zamestnanosti a vytváraní nových pracovných miest. Dôležité je investovať do vzdelávania a rekvalifikácie, podporovať inovatívne podniky a vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie.

tags: #upsvar #nezamesnanost #tilinsky #region