V súčasnom dynamickom pracovnom prostredí je dôležité venovať pozornosť nielen efektivite práce, ale aj podmienkam, ktoré zamestnávatelia vytvárajú pre svojich zamestnancov. Jednou z oblastí, ktorá si zaslúži pozornosť, je zabezpečenie vhodných pracovných a sociálnych podmienok, vrátane starostlivosti o zdravie zamestnancov. V tejto súvislosti sa vynára otázka nároku na príspevok na pranie pracovného odevu a s tým súvisiace podmienky. Tento článok sa zameriava na túto problematiku, pričom zohľadňuje legislatívny rámec a praktické aspekty.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci ako základ
Ochrana práce predstavuje komplex opatrení, ktoré majú za cieľ vytvoriť pracovné podmienky zaisťujúce bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnanca. Ide o systém, ktorý zahŕňa právne predpisy, organizačné, technické, zdravotnícke a sociálne opatrenia. Základné povinnosti zamestnávateľov v tejto oblasti sú definované v § 147 Zákonníka práce a v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Všeobecné povinnosti zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje § 6 ods. 1 zákona o BOZP. Dôležité je, že náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci znáša zamestnávateľ a nemôže ich presunúť na zamestnanca. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov sú náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa osobitnými predpismi aj daňovo uznanými nákladmi.
Osobné ochranné pracovné prostriedky a pracovný odev
Rozsah a podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) sú upravené v nariadení vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Osobným ochranným pracovným prostriedkom je každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi OOPP na používanie, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce. Podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi aj pracovný odev alebo pracovnú obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov.
Zoznam prác aj konkrétnych ochranných prostriedkov, ktorých sa to týka, uvádza Nariadenie vlády č. 395/2006 Z.z. v prílohe č. 3. Podľa zoznamu si môžete presne vyhľadať, či vaše povolanie zo zákona vyžaduje zabezpečenie ochrany hlavy, sluchu, zraku, dýchacieho ústrojenstva, horných alebo dolných končatín, trupu, kože či celého tela.
Ochranné pomôcky vám musí zamestnávateľ poskytnúť automaticky bez toho, aby ste ho o to museli žiadať alebo ich vymáhať. Treba však rozlišovať medzi pojmami „pracovný odev“ a „ochranný pracovný odev“ alebo prostriedok. Bežný pracovný odev alebo uniforma totiž neslúži na bezprostrednú ochranu zdravia pri práci a je len na vôli zamestnávateľa, či ho svojim zamestnancom poskytne. Zákon hovorí, že sám zamestnávateľ by mal poznať bezpečnostné riziká práce a pracoviska a podľa toho zvoliť správnu a účinnú ochranu.
Tá by mala vyhovovať nielen pracovnému prostrediu, ale aj zdravotnému stavu zamestnancov a aby ich dostatočne chránila, mala by tiež mať správnu veľkosť. Úlohou zamestnávateľa je tiež určiť podmienky aj dobu používania ochranných prostriedkov, takže to, v akých konkrétnych prípadoch je nevyhnutné ich použiť.
Príklad: Upratovačka a OOPP
Upratovačka používa pri upratovaní rôzne chemické látky na báze chlóru a prostriedkom s alkoholom. Tieto látky môžu vyvolať precitlivenie kože a slizníc. V takomto prípade k základným OOPP patrí ochranný odev, obuv, ochranné rukavice, filtre proti prachu alebo masky s filtrami.
Upratovačka prešla školením o správnom používaní prostriedkov. Tieto náklady sú daňovo uznané, pretože sú spojené s ochranou zdravia pri práci. Zamestnávateľovi vyplýva povinnosť vypracovať zoznam poskytovaných osobných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev. Prideľovanie OOPP je prenesené na zamestnávateľa a má ísť o pravidelný, systematický a trvalý proces.
Daňové aspekty pracovného oblečenia a príspevku na pranie
Ministerstvo financií SR vydalo pokyn č. 4753/1998-62, ktorý sa zaoberá posudzovaním výdavkov na pracovné ošatenie zamestnancov z hľadiska dane z príjmov. Hoci bol pokyn vydaný k už neúčinnému zákonu, jeho ustanovenia sa primerane uplatňujú aj za účinnosti súčasného zákona o dani z príjmov.
Ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov je možné posúdiť aj výdavky na rovnošaty, ktorých povinnosť nosenia pri výkone zamestnania alebo služobného pomeru vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Pri posudzovaní výdavkov na jednotné pracovné ošatenie, kedy takáto povinnosť nevyplýva zo zákona, je potrebné zohľadniť prevádzkovú úlohu takéhoto ošatenia, reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne.
V prípade dodržania vyššie ustanovených podmienok výdavky vynaložené na udržiavanie jednotného pracovného ošatenia je možné považovať za výdavky zamestnávateľa vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného oblečenia, ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmu. V prípade, že ide o nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté na ochranné osobné prostriedky a aj pracovné oblečenie vrátane všetkých udržiavacích procesov, a ak ide o jasne preukázateľné výdavky, ktoré boli na tieto účely vynaložené, tie nie sú predmetom dane.
Čo sa týka pracovného oblečenia, zamestnávateľ môže poskytnúť svojim zamestnancom peňažné a aj nepeňažné odmeňovanie, ktoré môže preplatiť zamestnancovi na tieto účely - napríklad dokladom z čistiarne odevov. Výdavky tohto charakteru je možné paušalizovať, čiže zamestnávateľ preukáže výpočet reálnych nákladov na účel výšky paušálu. Pri výpočte tejto sumy je nutné vychádzať z podmienok, ktoré sú priemerné v danej lokalite. Výšku je nutné teda na základe tohto výpočtu určiť. V praxi teda môžeme konštatovať, že za daňovo uznateľný výdavok sa považujú také výdavky na čistenie pracovných odevov, ktoré sa definujú a stanovujú v interných pokynoch zamestnávateľa na výpočet paušálnych výdavkov.
Príklady z praxe
Príklad 1: Stavebná firma a paušál za pranie
Stavebná firma poskytuje svojim zamestnancom na základe interného zoznamu OOPP ochrannú prilbu, ochrannú obuv, ochranné rukavice a ochranný odev. Zamestnanci majú nárok na jedno toaletné mydlo a štvrťročne sa im vypláca peňažný paušál za pranie pracovného odevu. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona o dani z príjmov sú tieto náklady daňovo uznané.
Príklad 2: Jednotné ošatenie na výstavách
Spoločnosť zakúpila pre zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na výstavách, obleky. Jednotné ošatenie zamestnancov, ktorí prezentujú výrobky firmy na výstavách, má reklamnú a propagačnú funkciu. Náklady na takéto ošatenie sú daňovo uznaným nákladom, ak sa splnia požiadavky vyplývajúce z pokynu MF SR č. 4753/1998-62.
Ďalšie aspekty starostlivosti o zamestnancov
Starostlivosť o zdravie zamestnancov a rekondičné pobyty
Výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov len v tom prípade, ak sú hradené v rozsahu povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi.
Zamestnanci, ktorí vykonávajú vybrané povolania, sú povinní v určených lehotách zúčastňovať sa na rekondičnom pobyte v súvislosti s výkonom povolania za mimoriadne sťažených podmienok. Náklady na rekondičné pobyty hradené v súlade s týmto ustanovením sú u zamestnávateľa v plnom rozsahu uznaným daňovým výdavkom. Rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou navrhne zamestnávateľ v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
Pitný režim na pracovisku
Podľa § 37 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov.
Príklad: Pitný režim v administratíve
Spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom v letných mesiacoch bezplatne minerálku. Ide o zamestnancov pracujúcich v administratívnej budove spoločnosti, kde je prístup k pitnej vode z vodovodu. Pretože spoločnosť na danom pracovisku splnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z vyššie uvedených predpisov, už tým, že zabezpečila zamestnancom prístup k pitnej vode, poskytovanie minerálnej vody zo strany spoločnosti je jej dobrovoľné plnenie a nie je daňovo uznaným výdavkom.
tags: #upratovacka #narok #na #pracie #prasky