Ukladanie vyťaženého kameňa: Environmentálne aspekty a legislatíva

Ťažba a ukladanie vyťaženého kameňa predstavuje rozsiahly proces, ktorý môže mať významný dopad na životné prostredie. V Slovenskej republike je táto oblasť regulovaná množstvom právnych predpisov, ktoré majú za cieľ minimalizovať negatívne vplyvy a zabezpečiť udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Tento článok sa zameriava na environmentálne aspekty spojené s ukladaním vyťaženého kameňa a na legislatívny rámec, ktorý túto činnosť upravuje.

Legislatívny rámec

Ukladanie vyťaženého kameňa je činnosť, ktorá podlieha prísnej regulácii. Medzi kľúčové právne predpisy patria:

• Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho početné novely. Tento zákon upravuje proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pre navrhované činnosti, vrátane ťažby a ukladania nerastných surovín. Cieľom je identifikovať, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy týchto činností na životné prostredie.
• Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.
• Zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí.
• Zákon č. 275/2007 Z. z. o environmentálnej záťaži.
• Zákon č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 541/2004 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov.
• Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
• Zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.

Tieto zákony a ich vykonávacie predpisy stanovujú postupy a podmienky pre povoľovanie, prevádzkovanie a monitorovanie činností spojených s ťažbou a ukladaním kameňa, s cieľom minimalizovať ich negatívny dopad na životné prostredie.

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA)

Proces EIA je kľúčový nástroj na zabezpečenie environmentálne udržateľného ukladania vyťaženého kameňa. Podľa zákona č. 24/2006 Z. z. sa posudzujú vplyvy navrhovaných činností na životné prostredie, vrátane ťažby a ukladania nerastných surovín.

Zámer

Prvým krokom v procese EIA je vypracovanie zámeru. Zámer obsahuje základné informácie o navrhovanej činnosti, jej rozsahu, umiestnení a potenciálnych vplyvoch na životné prostredie. Podrobnosti o obsahu a štruktúre zámeru sú uvedené v prílohe zákona.

Zisťovacie konanie

Po predložení zámeru nasleduje zisťovacie konanie, ktorého cieľom je zistiť, či bude navrhovaná činnosť podliehať detailnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Príslušný orgán, ktorým je okresný úrad v sídle kraja, vykonáva zisťovacie konanie pre zmeny navrhovanej činnosti.

Správa o hodnotení

Ak príslušný orgán rozhodne, že navrhovaná činnosť bude podliehať detailnému posudzovaniu, navrhovateľ je povinný vypracovať správu o hodnotení. Správa o hodnotení obsahuje podrobnú analýzu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, vrátane návrhu opatrení na minimalizáciu negatívnych vplyvov.

Záverečné stanovisko

Na základe správy o hodnotení a stanovísk dotknutých orgánov a verejnosti vydá príslušný orgán záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko obsahuje zhrnutie posúdenia vplyvov na životné prostredie a podmienky, ktoré musí navrhovateľ dodržiavať pri realizácii navrhovanej činnosti.

Environmentálne opatrenia pri ukladaní kameňa

Pre minimalizáciu negatívnych dopadov na životné prostredie pri ukladaní vyťaženého kameňa je nevyhnutné dodržiavať nasledovné opatrenia:

• Výber vhodnej lokality: Ukladanie kameňa by sa malo realizovať na lokalitách, ktoré sú na to vhodné z hľadiska geologických, hydrologických a biologických podmienok. Je potrebné vyhnúť sa lokalitám s vysokou prírodnou hodnotou a lokalitám, ktoré sú náchylné na zosuvy pôdy.
• Technické zabezpečenie: Ukladanie kameňa by malo byť technicky zabezpečené tak, aby sa minimalizovalo riziko znečistenia pôdy a vody. Je potrebné používať vhodné izolačné materiály a zabezpečiť odvodňovacie systémy.
• Rekultivácia územia: Po ukončení ukladania kameňa je potrebné rekultivovať územie a vrátiť ho do pôvodného stavu alebo mu dať iné, environmentálne vhodné využitie.
• Monitorovanie životného prostredia: Počas ukladania kameňa a po jeho ukončení je potrebné monitorovať životné prostredie a sledovať, či nedochádza k znečisteniu pôdy, vody alebo ovzdušia.
• Dodržiavanie legislatívy: Je potrebné dôsledne dodržiavať všetky relevantné právne predpisy a podmienky stanovené v záverečnom stanovisku EIA.

Ekonomické a sociálne súvislosti

V súvislosti s ukladaním vyťaženého kameňa sa objavujú aj ekonomické a sociálne aspekty. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) informoval o plánoch zaviesť úhradu z primárnych materiálov, teda spoplatnenie ťažby kameňa, štrku, piesku a štrkopiesku. Cieľom je priniesť do štátneho rozpočtu 24 miliónov eur. Podľa Kamenického by sa malo jednať o 1,35 eura za tonu materiálu, pričom podobná daň existuje napríklad v Česku, Dánsku, Taliansku či Chorvátsku.

Zväz podnikateľov aj producenti materiálu však tvrdia, že s nimi nová daň nebola konzultovaná. Producenti podľa nich zvýšia ceny o nový poplatok, a tým sa stavebné úkony na Slovensku len predražia. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik vyjadril prekvapenie nad zavedením úhrady, ktorá podľa neho predstavuje asi sedem percent z ceny tony suroviny. Poukázal na to, že ťažba nerastných surovín vrátane štrkopiesku je už v zmysle nariadenia vlády č. 50 z roku 2002 spoplatnená sadzbou 0,5 percenta do envirofondu, čo považuje za daň z dane a nesystémový krok.

Slovenské združenie výrobcov kameniva (SZVK) uviedlo, že organizácia ani jej členovia neboli vládou oslovení a žiadajú odbornú diskusiu. Nie je podľa nich ani jasné, ktorých surovín sa bude poplatok dotýkať, keďže pojem kameň sa v banskej terminológii nepoužíva. Výrobcovia predpokladajú, že daň sa premietne do konečných cien pre spotrebiteľov, čo môže viesť k zdraženiu nehnuteľností, výstavby diaľnic, železníc či kanalizácií.

SZVK pripomína, že slovenský trh kameniva v roku 2024 evidoval výrobu takmer 17 miliónov ton stavebného kameňa a prírodných materiálov, s tržbami vyše 134 miliónov eur. List od SZVK z 1. októbra 2025 reflektuje obavy výrobcov kameniva z legislatívnych zmien plánovaných v rámci 3. konsolidačného balíka verejných financií, ktorý má výrazne ovplyvniť stavebný sektor v krajine.

Na druhej strane, minister Kamenický argumentuje, že "štrky sa mnohokrát vyvážajú do zahraničia, lebo tam si nechcú devastovať svoje povrchy, takže títo, ktorí to robia, na tom zarábajú nemalé peniaze, tak chceme od nich 1,35 eura za tonu materiálu."

Mimovládne organizácie OZ Prales a iniciatíva My sme les na základe svojej analýzy uviedli, že štát za posledných 20 rokov vyplatil na kompenzáciách vlastníkom vzácnych lesov takmer 81 miliónov eur za to, že nezasahujú do ich prirodzeného vývoja. Z tejto sumy viac ako 12 miliónov eur pochádzalo z fondov Európskej únie. Združenia dodali, že veľká väčšina z tejto sumy, takmer 55,6 mil. eur, skončila na účtoch ľudí žijúcich prevažne na vidieku. Suma 81 mil. eur sa priemerne rozloží na 4 mil. eur ročne, alebo približne 1 euro ročne na každého dospelého občana Slovenska.

Spoločnosť GOLSTROJ - SM, s. r. o., ktorá sa zameriava na ťažbu, spracovanie a predaj prírodného drveného kameňa, prevádzkuje dva kameňolomy a jednu štrkovňu. Spoločnosť investuje do moderných technológií a kladie dôraz na kvalitu, rast objemu výroby a uspokojovanie potrieb zákazníkov. Systém manažmentu kvality, životného prostredia a bezpečnosti práce vychádza zo zámeru zjemňovať vplyv na životné prostredie prostredníctvom rekultivácie. Plánuje docieliť zlepšenie environmentálneho profilu svojich prevádzok modernizáciou a environmentálnymi investíciami, znižovaním hodnôt hluku a prašnosti. Na prvom mieste v manažmente bezpečnosti práce stavia prevenciu.

tags: #ukladanie #vytazeneho #kamena #hospodarsky #socialny #zaujem