Opatrovník v trestnom konaní: Právny rámec, povinnosti a pripravované zmeny

Tento článok sa zaoberá úlohou advokáta ako opatrovníka v trestnom konaní, jeho povinnosťami, právami a postavením v systéme trestného práva Slovenskej republiky. Analyzuje legislatívny rámec, aplikačnú prax a pripravované zmeny, ktoré majú za cieľ posilniť ochranu obetí trestných činov.

Úvod do problematiky opatrovníctva v trestnom konaní

Inštitút opatrovníctva v trestnom konaní zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní práv obzvlášť zraniteľných osôb, ktoré sa stali obeťami trestných činov. Zodpovednosťou spoločnosti je, aby bolo náležite postarané o obete trestných činov, zvlášť keď samy nemôžu svoje práva uplatňovať a sú odkázané na pomoc tretích osôb. Slovenská advokátska komora (SAK) aktívne podporuje opatrenia, ktoré smerujú k posilneniu ochrany týchto osôb, najmä maloletých.

Zároveň však SAK upozorňuje na problémy aplikačnej praxe, ktoré v sledovanom období zaznamenala zo strany advokátov, poukazujúce na nedostatky v právnej úprave, v otázke spolupráce a komunikácie jednotlivých subjektov zapojených do trestného konania, či na rozdielnu interpretáciu účelu a obsahu tohto inštitútu zo strany advokátov, orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) či organizácií na pomoc poškodeným. V tejto súvislosti SAK poskytuje svojim členom prehľad práv a povinností advokáta ako ustanoveného opatrovníka poškodenému.

Legislatívny rámec a postavenie dieťaťa

Právny základ pre ustanovenie advokáta ako opatrovníka poškodenému v trestnom konaní je zakotvený v § 48 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia, v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva poškodeného, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov advokátov.

Inštitút opatrovníka - advokáta prináša do trestného konania odborné uplatňovanie práv poškodeného, ktorého práva nedokážu z rôznych príčin zabezpečiť jeho zákonní zástupcovia. Inštitút opatrovníka je vnímaný ako prínosný predovšetkým v prípade násilných trestných činov, keď je obvinený niektorý z rodičov. V takých prípadoch, keď napríklad druhý rodič situáciu zľahčuje, má tendenciu chrániť druhého rodiča alebo partnera, a to aj v prípade, ak je aj on sám obeťou trestného činu (predovšetkým týranie blízkej a zverenej osoby), je zastúpenie zo strany advokáta žiaduce, aby sa skutok adekvátne prešetril a neopakoval aj vo vyššej intenzite. Rovnako je dôležité zastúpenie, ak bola trestným činom spôsobená škoda, a to aj škoda nemajetková.

Nech už dieťa participuje na trestnom konaní v akomkoľvek postavení (obvinený, svedok, poškodený), vždy je potrebné prihliadať na jeho vek, schopnosti, vlastnosti a potreby. Zákon o obetiach zaraďuje dieťa - obeť trestného činu - medzi obzvlášť zraniteľné osoby, a teda sa mu zakaždým poskytuje špecializovaná odborná pomoc. Potreba osobitnej ochrany a starostlivosti poskytovanej detským obetiam vyplýva z ich neukončeného vývoja a vzdelania, nedostatočnej skúsenosti, ako aj zo zvýšeného rizika ich druhotnej a opakovanej viktimizácie. Zastúpenie advokátom je však v mnohých prípadoch viac ako potrebné, keďže nesprávnym postupom a prístupom môže dôjsť k ohrozeniu alebo porušeniu práv daného dieťaťa, k jeho druhotnej/opakovanej viktimizácii alebo k ďalším škodám.

Dôležité je tiež definovať pojem zúčastnenej osoby, ktorú upravuje § 45 ods. 1 Trestného poriadku. Zúčastnená osoba je osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná vec, peňažná čiastka alebo majetok. Táto definícia má svoju historickú genezu, ktorá siaha až do roku 1950. V súčasnosti sa zúčastnená osoba považuje za subjekt trestného konania, ktorému Trestný poriadok priznáva určité procesné práva a ukladá povinnosti.

Povinnosti a práva advokáta - opatrovníka

Advokát ustanovený za opatrovníka má konať v záujme opatrovanca s odbornou starostlivosťou, v súlade so zákonom o advokácii a advokátskymi predpismi. U advokáta sa pri výkone činnosti opatrovníka očakáva konať v záujme opatrovanca v kontexte dodržiavania povinností advokáta vyplývajúcich mu zo zákona o advokácii a z advokátskych predpisov, ktorými sú najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou.

Opatrovník - advokát uplatňuje práva poškodeného podľa Trestného poriadku:

• uplatňuje nárok na náhradu škody; navrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu,
• robí návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie,
• predkladá dôkazy,
• nazerá do spisov,
• zúčastňuje sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu,
• vyjadruje sa k vykonaným dôkazom,
• vykonáva právo záverečnej reči,
• podáva opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom,
• kedykoľvek v priebehu trestného konania sa informuje o stave trestného konania,
• uplatňuje konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom,
• žiada o poskytnutie informácie o prepustení alebo úteku obvineného z väzby, o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o prerušení výkonu trestu odňatia slobody, o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, o zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie, alebo o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie,
• zákon mu tiež priznáva právo požiadať za poškodeného, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby mu bol ustanovený zástupca z radov advokátov - aj keď toto právo je kontraproduktívne, ak je opatrovníkom advokát,
• právo, aby ho na úkony trestného konania sprevádzal dôverník,
• zaistiť nárok až do pravdepodobnej výšky škody.

Opatrovník - advokát dohliada na dodržiavanie nasledovných práv, ktoré Trestný poriadok opatrovancovi priznáva:

• umožnenie poškodenému plné uplatnenie jeho práv,
• vedenie trestného konania s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému so zohľadnením jeho osobnej situácie, okamžitej potreby, veku, pohlavia, prípadného zdravotného postihnutia a jeho vyspelosti a zároveň plné rešpektovanie jeho fyzickej, mentálnej a morálnej integrity,
• v prípade, ak je opatrovanec vypočúvaný a je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu alebo rodinným príslušníkom takejto obete, aby bol výsluch vykonaný ohľaduplne tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať; aby ho viedla tá istá osoba,
• ak je vypočúvaná obzvlášť zraniteľná obeť podľa osobitného predpisu, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej osobné vlastnosti, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej telesnú integritu alebo duševnú integritu, alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie, aby bol k výsluchu pribratý psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu,
• uplatnenie práva na tlmočníka a prekladateľa,
• nezverejňovanie osobných údajov maloletých, mladistvých,
• umožnenie poškodenému v prípadoch ustanovených Trestným poriadkom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním,
• aby aj bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytol poškodenému informácie o obvinenom, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode,
• aby poškodený bezdôvodne nezmenil svoje rozhodnutie o práve byť informovaný o skutočnostiach týkajúcich sa obvineného,
• aby orgán činný v trestnom konaní a súd poškodeného riadne o jeho právach poučil a poskytol mu plnú možnosť na ich uplatnenie,
• aby bol nárok poškodeného až do pravdepodobnej výšky škody zaistený,
• aby ak poškodený zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolil mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty,
• aby bol upovedomený o začatí trestného stíhania, záverečnom preštudovaní spisu, podaní obžaloby a pod.,
• aby mohol uplatniť právo žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta,
• možnosť uzavrieť zmier medzi obvineným a poškodeným, vyjadriť sa k dohode o vine a treste, zúčastniť sa na prerokovaní pred prokurátorom.

Spôsob ustanovovania advokátov za opatrovníkov

SAK vedie zoznam advokátov ex offo, do ktorého zapisuje advokátov na základe ich žiadosti. Tento zoznam SAK zasiela pravidelne okresným súdom, krajským súdom a Najvyššiemu súdu SR. Advokát si tiež môže vybrať odborné zameranie - opatrovníctvo maloletých v trestnom konaní - vo verejne prístupnom zozname odborných zameraní, ktorý SAK vedie podľa uznesenia P SAK č. 14/1/2012 o vedení verejného zoznamu odborného zamerania advokátov zapísaných v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Súdy postupujú pri ustanovovaní opatrovníkov v zásade výberom z týchto zoznamov, pričom pokiaľ nie je žiadny advokát dostupný, ustanovia aj iného advokáta.

Slovenská advokátska komora podporuje automatizovaný výber advokáta - opatrovníka súdom s výhradou podmienenia súhlasu advokáta. Malo by ísť o fakultatívnu dobrovoľnú možnosť advokáta požiadať o zaradenie do zoznamu profesionálnych opatrovníkov a následne akceptovať automatický výber z neho.

Odmeňovanie advokátov - opatrovníkov

Podľa § 12 ods. 7 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov patrí advokátovi ustanovenému za opatrovníka na ochranu práv poškodeného odmena 200 eur za celé konanie. Ak advokát nezastupoval ako opatrovník oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci, patrí mu 50 % odmeny podľa prvej vety. Ak došlo k zániku zastupovania v odvolacom konaní alebo dovolacom konaní, odmena za zastupovanie pred súdom nižšieho stupňa sa neznižuje.

V prípade ustanovenia za opatrovníka viacerým takýmto osobám v jednom konaní sa odmena neurčuje v takejto výške za každú osobu, ale v zmysle § 13 ods. 2 sa znižuje o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Rozhodovacia prax nie je jednotná v tom, či takto určená odmena sa vypočíta ako súčet plnej odmeny za prvú zastupovanú osobu a polovice odmeny za druhú zastupovanú osobu, alebo ako polovica súčtu plnej odmeny za zastupovanie dvoch osôb. SAK považuje za správny prvý z uvedených postupov, pretože zmyslom ustanovenia § 13 ods. 2 riešiaceho zastupovanie dvoch osôb je v takomto prípade zohľadniť, že advokát zastupuje viac než jedného klienta, no zároveň za zastupovanie druhého klienta mu nemá patriť znova plná výška odmeny, ale znížená (o 50 %), pretože ide o spoločný úkon. Opačný záver by znamenal, že advokátovi patrí rovnaká odmena pri zastupovaní jedného, ako aj pri zastupovaní dvoch klientov, čo zjavne nezodpovedá účelu daného ustanovenia.

K takto určenej odmene patrí advokátovi za každý úkon právnej služby (definovaný vo vyhláške) režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3), a to bez ohľadu na počet klientov, pretože ide o jeden spoločný úkon pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pokiaľ je úkon, na ktorom sa advokát zúčastní, vykonávaný v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou patrí náhrada za stratu času 1/60 výpočtového základu za každú začatú polhodinu, ako aj cestovné náhrady vo výške podľa predpisov o cestovných náhradách (spotrebované pohonné hmoty, amortizácia).

Prehľad odmien advokátov - opatrovníkov

De lege ferenda: Pripravované zmeny v právnej úprave

Vzhľadom na povinnosti advokáta je participácia opatrovníka z radov advokátov širšia, ako možno predpokladal zákonodarca pri tvorbe pôvodného ustanovenia § 48 ods. 2 Trestného poriadku. S poukazom na potrebu presnejšej úpravy postavenia opatrovníka je v medzirezortnom pripomienkovom konaní pripravený návrh na zmenu § 48 ods. 2 Trestného poriadku tak, že podľa navrhovanej úpravy ustanovený opatrovník z radov advokátov bude konať v rozsahu práv splnomocnenca poškodeného podľa § 54 Trestného poriadku.

Takisto podľa pripravovaného návrhu na zmenu § 48 ods. 2 Trestného poriadku orgán činný v trestnom konaní bude mať povinnosť upovedomovať v rámci prípravného konania trestných činov spáchaných voči blízkej alebo zverenej osobe aj príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čím sa zabezpečí efektívna komunikácia ako základ spolupráce medzi týmto orgánom a advokátom v pozícii opatrovníka. V súvislosti s touto zmenou zároveň zákonodarca predpokladá aj zmenu spôsobu odmeňovania ustanovených opatrovníkov z radov advokátov tak, že v ustanovení § 553 ods. 4 Trestného poriadku navrhuje doplniť medzi zástupcov z radov advokátov, ktorí majú voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach, aj opatrovníka ustanoveného podľa § 48 ods. 2 Trestného poriadku, teda na ochranu práv poškodeného. V súvislosti s odmeňovaním advokátov - ustanovených opatrovníkov poškodených v trestnom konaní SAK súčasne navrhuje Ministerstvu spravodlivosti SR v rámci navrhovaných zmien vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov aj zrušenie súčasne platného ustanovenia § 12 ods. 7 vyhlášky.

Reforma opatrovníctva dospelých a ochrana seniorov

Ministerstvo spravodlivosti SR vytvorilo pracovnú skupinu na vypracovanie vecného zámeru, ktorý by priniesol reformu opatrovníctva dospelých a ochranu seniorov. Cieľom je posilniť ochranu seniorov a osôb s pozbavenou spôsobilosťou na právne úkony. Právna úprava opatrovníctva neprešla výraznejšou zmenou a vychádza zo znenia občianskeho zákonníka z roku 1964, nerešpektuje skutočnosť, že sa podstatne zmenila majetková a sociálna štruktúra obyvateľstva. Novely Občianskeho zákonníka taktiež nedostatočne reflektujú demografickú štatistiku v SR, ktorá ukazuje, že dochádza k starnutiu populácie. Prieskum Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím udáva (k 30.6.2016) 16 816 osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony.

Vecný zámer obsahuje návrhy na právnu úpravu, ku ktorým prebieha odborná diskusia, vrátane návrhu výberu opatrovníka a posilnenia ochrany seniorov pri prevodoch obydlia. Vecný zámer obsahuje návrh výberu opatrovníka tak, že za opatrovníka sa predovšetkým ustanovuje osoba, ktorú opatrovanec označil v predbežnom vyhlásení. Ak k tomu nedošlo, ustanoví sa jedna z nasledujúcich osôb: manžel opatrovanca, potomok, rodič (prarodič) alebo iná spolužijúca osoba. Základným kritériom je spolužitie s opatrovancom v spoločnej domácnosti.

SAK podporuje automatizovaný výber advokáta - opatrovníka súdom s výhradou podmienenia súhlasu advokáta. Hoci činnosť profesionálneho opatrovníka, podľa nášho názoru, nie je v rozpore s výkonom činnosti advokácie, upozorňujeme, že nejde o štandardný typ právnej služby. Úloha advokáta ustanoveného súdom za opatrovníka by sa teda mala zamerať primárne na právne úkony, ktoré v dobe určenej súdom vystanú v súvislosti so správou majetku opatrovanca a inými právnymi záležitosťami. Inštitút opatrovníctva so sebou nesie vysokú mieru zodpovednosti a úmerne tomu by mali byť aj nastavené podmienky jeho výkonu.

Návrh vecného zámeru uvádza, že v zásade sa výkon funkcie opatrovníka vykonáva bezplatne. To neplatí o náhrade nákladov spojených so správou majetku opatrovanca. Výšku náhrady nákladov spojených so správou majetku určí súd. Pri stanovení ktoréhokoľvek modelu by mal o výške odmeny rozhodnúť súd. Navrhujeme, aby opatrovníka platiť štát, ale v prípade, že opatrovník majetkom disponuje, štát by následne sumu od neho vymáhal. Navrhované postavenie opatrovníka má najbližšie k správe majetku správcom konkurznej podstaty a správe dedičstva.

Súčasťou vecného zámeru je aj návrh na „Posilnenie ochrany seniorov pri prevodoch obydlia: zvýšená náležitosť formy právneho úkonu (zmluvy)“, v zmysle ktorého sa zavádza povinnosť, aby scudzovací právny úkon bol urobený formou notárskej zápisnice, aby senior nemohol nepremyslene, jednoducho alebo pod nátlakom previesť obydlie (nehnuteľnosť). Notárska zápisnica rieši len formu úkonu, nie jeho následky, ktoré si senior nemusí uvedomovať. Inštitút notárskej zápisnice má svoje opodstatnenie a miesto v právnom systéme, uvedené opatrenie však žiadnym spôsobom neodstráni riziko zneužitia zraniteľnej skupiny obyvateľstva, naopak, je hrubým zásahom do práva vlastniť majetok a slobodne s ním nakladať, nakoľko limituje dispozíciu vlastníka formálnou povinnosťou vykonať úkon pred notárom.

tags: #trestny #poriadok #opatrovnik