Terénny sociálny pracovník je kľúčovou postavou v systéme sociálnych služieb, ktorá poskytuje priamu pomoc a podporu ľuďom v náročných životných situáciách. Ide o samostatného odborného pracovníka, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov.
Ciele a poslanie terénneho sociálneho pracovníka
Hlavným cieľom sociálnej práce je poskytnúť ľuďom v núdzi pomáhajúceho pracovníka - poradcu, sprievodcu, mediátora, organizátora, komunitného plánovača a autoritu. Úlohou terénneho sociálneho pracovníka je podporovať u klientov schopnosť riadiť si svoj život samostatne a vyhnúť sa prepadu, ktorým život v znevýhodňujúcom prostredí hrozí. To znamená pomáhať a motivovať rodiny k tomu, aby sa udržali na „normálnej hladine fungovania“. Ďalej má TSP sprostredkovať klientom služby a aktivity, ktoré sú lokálne dostupné, ale poskytovatelia o klientoch nevedia, alebo klienti nevedia o službe.
Náplň práce terénneho sociálneho pracovníka
Náplň práce terénneho sociálneho pracovníka je rôznorodá a komplexná, zahŕňa široké spektrum činností:
- Práca s komunitou: Mapovanie potrieb komunity, plánovanie a realizácia komunitných aktivít. V mestách, kde nie je dostupná žiadna organizácia, ktorá by realizovala následné programy, TSP spolu s dobrovoľníkmi sám zaisťuje voľnočasové a vzdelávacie aktivity pre deti. Cieľom je taktiež zapojiť do všetkých aktivít čo najviac ľudí z lokality.
- Aktívne vyhľadávanie a kontaktovanie osôb: Vyhľadávanie neaktívnych osôb, zabezpečenie komunikácie odborných pracovníkov s osobami z cieľovej skupiny. To zahŕňa systematické mapovanie terénu a pravidelná aktualizácia databázy lokalít - mapovanie miest výskytu ľudí bez domova, predstavovanie služby osobám z cieľovej skupiny (aj potenciálnym) - osobne, dištančne (napr. formou letákov s informáciami o službe a možnosti spolupráce) alebo prostredníctvom tretích strán (napr. iné sociálne služby).
- Priamy výkon služby na verejných miestach: Rozhovory s klientmi na miestach, kde sa zvyknú stretávať, prípadne na kontaktnom mieste, tzn. konkrétny deň a čas, kedy je možné pracovníkov zastihnúť. Cieľom je nadviazať kontakt, prípadne vyhľadávanie a oslovenie klientov, ktorí boli vystavení náhlej krízovej situácii, zisťovanie ich potrieb a sanácia v rámci kompetencií sociálnej práce, prípadne privolanie 112, alebo odvoz/sprevádzanie na urgentný príjem vzhľadom na závažný zdravotný stav klienta.
- Sociálne poradenstvo: Poskytovanie sociálneho poradenstva na úrovni základného a špecializovaného sociálneho poradenstva v súlade so Zákonom č. 448/2008 Z.z. a poskytovanie pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov jednotlivca.
- Preventívne aktivity: Vykonávanie preventívnych aktivít v súlade so Zákonom č. 448/2008 Z.z.
- Krízová intervencia: Poskytovanie krízovej intervencie, sociálneho poradenstva a podpory zameranej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie.
- Sprostredkovanie kontaktu s odborníkmi: Scitlivovanie spolupracujúcich inštitúcií, prípadne sprostredkovanie kontaktu (distribúcia) klienta k odborníkovi, do nadväzných služieb.
- Administratívna práca: Zodpovedá za úplnosť, komplexnosť a správnosť všetkých údajov, evidencie. Vedenie sociálnej dokumentácie klientov, zaznamenávanie sociálnych intervencií. Vyplňovanie potrebných formulárov alebo pomáhanie klientovi s ich vyplňovaním, spisovanie žiadostí či informačných listov. Vysvetľovanie klientovi obsahu doručených úradných listov.
- Vyjednávanie a riešenie konfliktov: Pracovník vyjednáva, dohliada na jednanie a pomáha pri ňom, pokiaľ je to možné, pomáha zmierňovať konflikt, ale pritom sleduje záujmy klienta. Vyjednávanie s klientom s cieľom nutnosti platiť záväzky - nájomné, služby, stravné v škole a pod.
- Doprevádzanie klientov: Pracovník, pokiaľ je potreba, doprevádza klienta na úrad, do školy, do nového zamestnania a pod.
- Riadenie a koordinácia aktivít: Koordinuje činnosti, do ktorých sa zapájajú klienti (napr. manuálne vyhotovovanie rôznych predmetov, ručné práce, výchovno-vzdelávacia činnosť s klientmi, hudobno-pohybové aktivity).
- Supervízia: Teória a prax supervízie v sociálnej práci, typy, formy, štruktúra a techniky supervízie.
- Výskumná činnosť: Organizovanie a realizácia prieskumov a výskumov v oblasti svojej pôsobnosti.
Kvalifikačné predpoklady
Na výkon práce terénneho sociálneho pracovníka sú kladené špecifické kvalifikačné predpoklady a zručnosti.
Vzdelanie
- Ukončené vysokoškolské vzdelanie I. stupňa v odbore sociálna práca a preukázateľné štúdium II. stupňa v odbore sociálna práca.
- Ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v súlade s § 45 zákona č. 219/2014 Z.z.
Pracovník môže vykonávať len tie činnosti, na výkon ktorých má dosiahnutý zodpovedajúci stupeň vzdelania vyžadovaný príslušnými právnymi normami.
Odborná prax
- Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov.
- Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3-ročná prax v oblasti sociálnej práce, ako to stanovuje § 7 ods. 2 písm. b zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci.
Osobnostné predpoklady a zručnosti
- Proaktívnosť, schopnosť samostatnej práce a vlastnej sebareflexie.
- Empatická práca s klientmi, práca s hranicami a pravidlami.
- Tímovosť s kolegami, schopnosť prijímať zmeny aj podieľať sa na nich.
- Stabilita a zodpovednosť pri vedení rutinných úloh (napr. práca s databázou klientov, finančnou hotovosťou, administrácia úschov a miest pre predajcov).
- Vodičský preukaz skupiny B a prax v aktívnom šoférovaní (častá súčasť práce v teréne).
- Bezúhonnosť, ktorá sa dosvedčuje výpisom z registra trestov, nie staršieho ako tri mesiace pred nástupom do zamestnania.
Legislatívny rámec
Výkon tohto zamestnania je regulovaný viacerými právnymi predpismi:
- Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z.
- Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
- Zákon č. 365/2004 Z. z. o zásade rovnakého zaobchádzania (antidiskriminačný zákon).
- Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Cieľové skupiny a výzvy v terénnej práci
Terénny sociálny pracovník sa stretáva s rôznymi cieľovými skupinami a musí čeliť špecifickým výzvam. Medzi cieľové skupiny patria:
- Rodiny s deťmi (zanedbávané, týrané a zneužívané deti).
- Týraní a zneužívaní dospelí ľudia.
- Opustené deti, dysfunkčné rodiny.
- Deti a mladí ľudia s poruchami správania, s delikventným správaním, páchajúci trestnú činnosť.
- Ľudia, ktorí sa stali obeťami trestného činu.
- Nezamestnaní ľudia, ľudia bez domova.
- Utečenci a migranti, ľudia odlišnej kultúrnej príslušnosti.
- Osoby pracujúce v pouličnom sexbiznise.
- Ľudia po výkone trestu odňatia slobody.
- Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, resp. chudobní ľudia.
- Ľudia s obmedzenou schopnosťou samostatne fungovať, opustení ľudia.
- Osoby z marginalizovaných komunít, resp. etnických minorít.
- Umierajúci ľudia a ich rodiny, ľudia, ktorí stratili svojich blízkych v dôsledku úmrtia.
- Ľudia s rôznymi zdravotnými problémami (po ťažkom úraze, s ťažkým zdravotným postihnutím, s psychiatrickými diagnózami, trpiaci látkovou i nelátkovou závislosťou a ďalšími zdravotnými problémami, ktoré ovplyvňujú ich sociálne fungovanie).
Sociálne vylúčené lokality sú často priestorovo vymedzené sústredením niekoľko desiatok rodín. Život v týchto lokalitách je pre samotných obyvateľov bezvýchodiskový. Ľudia žijúci v stave celkovej letargie, nie sú ochotní niečo urobiť, nejako si pomôcť. Volia krátkodobú životnú stratégiu, cielenú len na uspokojenie základných potrieb. Nerozumejú prostrediu okolo seba, cítia sa v ňom stratení. Žijú v pocite ohrozenia a strachu zo zmien a nových vecí, s nedostatkom životného rozhľadu a kreativity. Boli zbavení spoločenských väzieb so všetkým pozitívnym, čo tieto väzby znamenali, vrátane nepísaných pravidiel sociálnej kontroly. V rámci takých subkultúr potom vzniká svet pravidiel a hodnôt, ktoré sú ďaleko od tých väčšinových. Deti, ktoré v týchto lokalitách vyrastajú, automaticky prijímajú uvedené modely jednania, a tak sa celá situácia medzigeneračne reprodukuje.