Komplexné telesné zmeny u starších ľudí a ich vplyv na kvalitu života

Starnutie je komplexný a nevyhnutný biologický proces, ktorý so sebou prináša širokú škálu telesných a psychických zmien. Tieto zmeny ovplyvňujú nielen fyzické zdravie seniorov, ale aj ich psychickú pohodu, sociálne interakcie a celkovú kvalitu života.

Pochopenie týchto zmien je kľúčové pre poskytovanie adekvátnej podpory a starostlivosti, a pre zaistenie, aby nedochádzalo k diskriminácii starších ľudí. Hoci starnutie je prirodzenou súčasťou ľudského života, staroby sa väčšinou ľudia obávajú. Organizmus má v každom veku iné pohybové schopnosti.

Starnutie organizmu so sebou prináša aj menšiu odolnosť voči náporu chorôb. Starší človek nie je taký prispôsobivý, dochádza u neho k zmene stavby a tvaru organizmu (morfologické zmeny), ako aj k funkčným zmenám.

Fyzické zmeny a ich vplyv na psychiku

Fyzické zmeny spojené so starnutím môžu mať významný vplyv na psychické zdravie seniorov. Roky bežia a telo každého z nás starne. V ľudskom tele tak dochádza k mnohým zmenám, ktoré vo väčšine prípadov človek vníma negatívne. Starnutie tak pre človeka ešte nemusí nutne znamenať, že bude trpieť zdravotnými problémami alebo zlou kvalitou života.

Áno, starší človek môže na svojom tele pozorovať určité výrazné telesné zmeny. Pokožka, kosti i mozog sa začnú správať inak. Kosti sa v starobe stávajú krehkejšie a tenšie. Tento problém sa týka najmä žien. Nakoniec môže tento problém vyústiť k chorobe, ktorá sa volá osteoporóza.

Rednutie kostí a zníženie kostnej hmoty môžu hrať u starších ľudí negatívnu rolu v prípade pádov. U seniorov tak v prípade pádu môže rýchlejšie dochádzať k zlomeninám. Zdravé stravovanie a pravidelný pohyb môžu udržať srdce staršieho človeka zdravé. Starnutie môže u starších ľudí spôsobiť ich zmenu reflexov i zmyslov.

U starších ľudí častejšie dochádza k problémom s tráviacou sústavou. Môžu sa tak u nich častejšie vyskytovať problémy ako je zápcha, bolesť brucha a pocity nevoľnosti. U starších ľudí je možné pozorovať, že ich zrak a sluch už nefungujú tak dobre, ako pred pár rokmi. Ľudia v staršom veku rovnako tak môžu začať strácať niektoré chuťové zmysly. Chuť jedla tak preto pre nich už nemusí byť rovnakým pôžitkom, ako v minulosti. Rovnako tak v staršom veku môže dôjsť k oslabeniu čuchu a hmatu.

U starších ľudí je teda dôležité a podstatné rozumieť tomu, že sa ich telo postupom času mení. S týmto stavom sa rovnako tak mení aj ich bežný, každodenný život. Medzi najčastejšie fyzické zmeny patria:

• Zmeny v zmyslovom vnímaní: Zhoršené videnie, slabší sluch, znížená termoregulácia, otupený hmat, oslabený čuch a chuťové poháriky.
• Zmeny v nervovej sústave: Nervová sústava je menej odolná voči záťažovým situáciám, preto sa ľahko unaví a starý človek potrebuje viac odpočinku a spánku.
• Zmeny v cievach: V stenách ciev sa ukladá vápnik a cholesterol, cievy strácajú pružnosť a zvyšuje sa krvný tlak.
• Oslabenie žliaz s vnútorným vylučovaním: Činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním sa oslabuje a niektoré z nich prestávajú úplne fungovať.
• Infekčné choroby: Starší ľudia, najmä tí, ktorí žijú v inštitúciách alebo v zlých podmienkach, sú náchylnejší na infekčné choroby.
• Osteoporóza: Rednutie kostí zvyšuje riziko zlomenín, najmä u žien po menopauze, pretože produkcia ženských pohlavných hormónov, ktoré zvyšujú hustotu kostí, sa výrazne znižuje. Kosti sa stávajú krehkejšie a tenšie. Rednutie kostí a zníženie kostnej hmoty môžu hrať u starších ľudí negatívnu roli v prípade pádov. U seniorov tak v prípade pádu môže rýchlejšie dochádzať k zlomeninám.

Geriatrické syndrómy a hypomobilita

Seniorský vek má svoje špecifiká, ktoré sú aj jedným z predmetov medicínskeho odboru geriatria. Kým niektoré stavy a diagnózy sa vyskytujú rovnako v dospelej, ako aj v seniorskej populácii, iné ochorenia a symptómy sú špecifické práve pre starnúci organizmus pacienta. V takom prípade hovoríme o geriatrických syndrómoch.

Hypomobilita môže byť veľmi zjednodušene vysvetlená ako znížená pohyblivosť. U pacientov v seniorskom veku sa vyznačuje predovšetkým obmedzenou hybnosťou, svalovou slabosťou a tiež zníženou rýchlosťou a výdržou. Pohybový výkon seniorov ovplyvňujú nielen telesné zmeny, ale aj psychické a sociálne faktory a prostredie, v ktorom žijú.

Netreba zabúdať ani na to, aký bol ich životný štýl v produktívnom veku, či mali dostatok pohybu, či športovali, aké mali zamestnanie. Práve celý komplex faktorov, ktoré sa na vzniku hypomobility podieľajú, z nej robia aj jeden z najčastejších syndrómov seniorského veku. Hypomobilita výrazne vplýva na znižovanie samostatnosti seniora, ktorý sa postupne stáva odkázaný na pomoc rodiny či asistenta. Ak sa hypomobilita nerieši, je možné, že postupne prejde až do imobility a senior zostáva ležiaci.

Často sú to však práve príbuzní, ktorí rodiča alebo starého rodiča upozornia na zníženie schopnosti hýbať sa, prípadne si všimnú, že o pohyb stráca záujem. Ak sú odhodlaní situáciu riešiť a vyhľadajú odborníka, prejavy hypomobility sa dajú zmierniť.

„Ľudia si často myslia, že hypomobilita súvisí s pribúdajúcim vekom a tým, že starší ľudia jednoducho slabnú. Táto problematika je však oveľa komplexnejšia. Pohybový výkon seniorov ovplyvňujú nielen telesné zmeny, ale aj psychické a sociálne faktory a prostredie, v ktorom žijú. Práve celý komplex faktorov, ktoré sa na vzniku hypomobility podieľajú, z nej robia aj jeden z najčastejších syndrómov seniorského veku.

„Na jednej strane ide o faktory neurologické, obvyklé je napríklad čiastočné obmedzenie hybnosti po mozgovej príhode. Na druhej strane sú faktory somatické, tu môžeme spomenúť bolesti pri pohybe, ťažkosti s dýchaním, únavu spôsobenú užívaním liekov, poruchy zraku. A v neposlednom rade sú veľmi významnou a často aj rozhodujúcou limitáciou psychické faktory. Seniori strácajú motiváciu hýbať sa po strate partnera alebo blízkej osoby, často sa cítia osamelo a trpia depresiami, uvedomujú si oslabené kognitívne schopnosti a hanbia sa za to, majú strach zo straty orientácie a z pádu, pretože slabšie vidia, trpia závratmi alebo nestabilitou, jednoducho sa hýbať nechcú alebo majú z pohybu obavy.

Bežné problémy a ich riešenie u seniorov

Staroba sa často vyznačuje prítomnosťou viacerých ochorení naraz - polymorbiditou. Paradoxom je, že starnúci organizmus prvotné príznaky ochorení nevníma, resp., že nie sú také výrazné ako v mladšom veku a často sú pokladané len za prejavy jeho opotrebovania. Neraz sú sprievodné prejavy závažnejších ochorení podceňované len preto, lebo nemajú typický priebeh (napr. infarkt myokardu bez bolesti na hrudníku).

Je veľmi dôležité nepodceňovať akékoľvek (aj minimálne) zmeny zdravotného stavu seniora, lebo aj bežné nachladnutie môže vyvrcholiť do vážnych ťažkostí. Nechceme tým povedať, že by mal senior prežiť jeseň svojho života len na lekárskych vyšetreniach. Medzi najčastejšie problémy a odporúčania patrí:

• Poruchy zmyslového vnímania: Zabezpečte opatrovanej osobe špeciálne vyšetrenia zraku a sluchu a následne aj kompenzačné pomôcky (okuliare, načúvací aparát) a dozerajte na to, aby ich používala. Rozprávajte s ňou tvárou v tvár, správne artikulujte a ubezpečte sa, že vás vníma a porozumela vám. U seniorov je častou diagnózou šedý zákal, ktorý je možné operačne odstrániť. Odstráňte z bezprostrednej blízkosti opatrovanej osoby nebezpečné chemikálie, ktoré by mohla vdýchnuť či vypiť.
• Poruchy chôdze a pohyblivosti: Vznikajú často v súvislosti s opotrebovaním kĺbov a celkového kostrovosvalového aparátu (osteoporózy, artrózy, svalové a šľachové kontraktúry) a obmedzujú starších ľudí pri vykonávaní ich bežných denných aktivít. Taktiež bývajú príčinou vážnych poranení a zlomenín (veľmi časté sú napr. zlomeniny krčka stehennej kosti) a sú najčastejšou príčinou vzniku imobilizačného syndrómu. Pozorujte jej pohyby. Zabezpečte jej dostatok pohybu a rehabilitáciu. Riaďte sa heslom „Čo sa nepoužíva, zakrpatie.“. Využívajte aj možnosť odbornej rehabilitácie, kde vás naučia správne cviky.
• Závrat a nestabilita: Vznikajú pri nesprávnej funkcii nervového systému, senzorického aparátu (zrak), alebo obehovej sústavy (poruchy tlaku krvi, dehydratácia), pohybového aparátu, hlavne chrbtice. Spôsobujú ich aj psychické poruchy a fyzické vyčerpanie, ale vyvolávačom môžu byť aj niektoré lieky, ktoré opatrovaná osoba užíva, ale aj iné skryté interné príčiny. Zabezpečte jej dostatok vhodných tekutín, prísun vzduchu a pokoj. V prípade zvracania dávajte pozor, aby nevdýchla zvratky. Využívajte silu prírody - pohyb v prírode, ale aj bylinky na vnútorné užívanie.
• Inkontinencia moču aj stolice: Inkontinencia moču sa vyskytuje častejšie a vzniká napr. z dôvodu zmeny v močovom ústrojenstve - znížená kapacita močového mechúra, u mužov zväčšená prostata, u žien znížená schopnosť zvieračov udržať moč (atrofia svalstva panvového dna), ale príčinou môžu byť aj závažnejšie ochorenia močových ciest, napr. časté zápaly, či stres, cukrovka, poruchy nervového systému, poruchy mobility (nedokáže sa rýchlo vyzliecť či dostať do WC), atď. Inkontinencia stolice môže byť spôsobená poruchami črevnej peristaltiky, ochabnutím svalstva, nesprávnou výživou, pridruženými ochoreniami či liekmi. Sledujte kedy a za akých podmienok sa pomočovanie objavuje. Pokúste sa u opatrovanej osoby vypestovať pravidelnosť vyprázdňovania do WC.
• Poruchy spánku: Príčinou môže byť napr. bolesť, problémy s dýchaním, časté močenie, stres, úzkosť, depresia, lieky, nedostatok pohybu, nesprávne stravovanie a pod. Obmedzte pred spaním ťažké jedlá, nikotín, alkohol a kofeín. Tekutiny podávajte prevažne do 16. hodiny. Využívajte prírodné produkty.
• Zmeny na koži a poruchy kožnej integrity: Suchosť kože, pálenie, svrbenie, opuchy, otvorené rany. Môžu byť následkom ochorení ciev (vredy predkolenia), ale aj imobility (dekubity), nezriedka aj úrazov či poruchy stability (modriny, otvorené rany po úraze, popáleniny a pod.). Kožu pravidelne umývajte (podľa možnosti sprchujte), hydratujte ochranným krémom a sledujte možné zmeny napätia (suchá koža môže súvisieť s dehydratáciou, opuch s poruchou cirkulácie krvi, zápalom ciev a pod.) a integrity (celistvosti), hlavne v záhyboch kože a tlakových miestach (prevencia zaparenín a dekubitov). Každú ranu dôkladne sterilne ošetrite. Sledujte dôkladne aj okolie nechtov na nohách a chodidlách (zvlášť u diabetikov).
• Poruchy výživy: Malnutrícia (podvýživa) a obezita sú najčastejšie dôsledkom nevyváženej stravy a nedostatku pohybu, ale môžu byť príznakom závažných ochorení (nádory, cukrovka, endokrinné ochorenia, psychické ochorenia, sociálne problémy spojené s izoláciou, nesprávna liečba - nevhodné lieky a pod.). Sledujte ďalšie sprievodné príznaky - bolesť, zvracanie, hnačky, krvácanie, bledosť, poruchy spánku, poruchy vyprázdňovania stolice, nadmerné močenie a pod. a oznámte ich lekárovi.
• Bolesť: Je sprievodným prejavom väčšiny somatických aj psychických ochorení. Je to subjektívny pocit, ktorý nie je možné podceňovať. Skúste zistiť intenzitu a charakter bolesti a využívajte pôsobenie tepla a chladu podľa typu bolesti, masážne a odpútavacie techniky, či bylinné obklady, čaje a aromaterapiu.

Psychické poruchy u seniorov a adaptácia na starobu

U seniorov sa môžu vyskytnúť rôzne psychické poruchy, ktoré si vyžadujú odbornú starostlivosť. Medzi najčastejšie patria:

• Zmätenosť: Porucha vedomia spôsobená poškodením činnosti mozgu. Príčiny môžu byť vonkajšie (alkohol, lieky, hospitalizácia, zmena prostredia) alebo vnútorné (zlé prekrvenie mozgu). Môže byť sprevádzaná halucináciami a ilúziami.
• Depresie: Depresívny pacient pôsobí dojmom spomaleného filmu. Má spomalené pohyby, reč, smutný výraz, nechutenstvo k jedlu, zanedbaný zovňajšok, nespavosť a nezáujem o okolie.
• Demencie: Demencie poškodzujú poznávacie (kognitívne) funkcie mozgu, ako sú chápavosť, úsudok a pamäť. Rýchlosť myslenia, vnímania a analýzy skutočnosti sa spomaľuje. Oslabené je mechanické vštepovanie do pamäti, ľahšie si senior zapamätá to, čo má logickú súvislosť. Dlhodobá pamäť funguje veľmi dobre - starý človek si pamätá aj udalosti spred mnohých rokov, ale krátkodobá pamäť je oslabená - človek si nepamätá, kde si práve položil okuliare. Vnímanie a orientácia v priestore sú pomalšie a nejasné. Demencia nie je klasickým príznakom staroby, ale to že seniori s pribúdajúcim vekom stále viac a viac zabúdajú je normálnou vecou.

Adaptácia na starobu: Rôzne typy osobnosti

Proces starnutia je vysoko individuálny a každý senior sa s ním vyrovnáva inak. Osobnosť a prístup k životu zohrávajú zásadnú úlohu v adaptácii na zmeny spojené so starobou. Existuje niekoľko typov adaptácie:

• Konštruktívna osobnosť: Seniori s týmto typom akceptujú starobu ako prirodzenú súčasť života. Pozitívne hodnotia svoj život, zostávajú aktívni, komunikatívni a angažujú sa v rôznych činnostiach.
• Závislá osobnosť: Títo seniori sa spoliehajú na ostatných a starobu vnímajú ako čas odpočinku. Sú pasívni a so starobou sú spokojní len do istej miery. Charakterizuje ich postoj "osobnosť na hojdacom kresle".
• Defenzívna osobnosť: Seniori s týmto typom osobnosti sa boja staroby a snažia sa ju popierať nadmernou aktivitou. Neustále pracujú a dokazujú, že všetko zvládnu, čím kompenzujú svoj strach zo starnutia.
• Hostilná osobnosť: Seniori s týmto typom osobnosti sa prejavujú nepriateľsky a obviňujú ostatných za svoje neúspechy. Často reagujú mrzuto a hrozí im sociálna izolácia.

Psychické choroby v starobe a reakcia opatrovateľa

S pribúdajúcim vekom sa zhoršuje stav všetkých orgánov, vrátane mozgu. Môže byť poškodený v dôsledku rôznych chorôb, napr. Alzheimerova choroba spôsobuje degeneráciu mozgových buniek a ateroskleróza vedie k cievnym poruchám. Mozog sa môže poškodiť aj po úraze, v dôsledku nádoru v mozgu, infekčným alebo metabolickým ochorením. V starobe sa objavujú aj depresívne poruchy, ktoré vznikajú ako následok telesného ochorenia. Opatrovateľka môže mať pocit, že je neustále prenasledovaná, často je to však iba dôsledok psychickej poruchy seniora, ktorý svoje správanie nedokáže ovplyvniť.

Prejavy duševnej choroby: Duševná choroba sa môže vyvíjať veľmi pomaly a postupne, takže jej začiatky môžu ujsť pozornosti aj najbližším členom rodiny. Choroba sa dá rozoznať, ak nejaká duševná zmena trvá už dlhú dobu, pričom nemá jasnú príčinu. Seniorovo konanie sa stáva nepochopiteľné. To, čo hovorí a ako koná sa vymyká logike a realite. Sprievodným znakom duševnej choroby sú aj poruchy spánku, nočné vychádzanie z izby alebo bytu, poruchy stravovania a náhly pokles hmotnosti. Senior sa môže sťažovať na symptómy, ktoré nesúvisia s jeho stavom a telesným ochorením. Duševná choroba sa môže prejavovať aj hlbokým a dlhotrvajúcim pohrúžením do seba, obmedzovaním kontaktu s inými ľuďmi, stratou záujmu o obľúbené činnosti, poruchami pamäte a nezáujmom naučiť sa niečo nové. Zhoršuje sa schopnosť vyjadrovania a pomenovania konkrétnych vecí aj osôb.

Uvedomuje si senior svoju chorobu? Pri niektorých duševných chorobách má senior na chorobu náhľad, pri iných si chorobu nielenže neuvedomuje, ale sa aj aktívne bráni označeniu za chorého. Ide najmä o seniorov trpiacich závažnými duševnými poruchami, ktoré sú spojené s bludnými predstavami a myšlienkami. Liečenie seniora, ktorý chorobu necíti a navyše si ju neuvedomuje, býva často komplikované. Uvedomenie vlastnej choroby chýba napríklad pri demencii, ale väčšina seniorov trpiacich depresiou má pocit, že sú chorí.

Prevencia pred duševnými chorobami

Duševným chorobám sa senior vyhne v prvom rade zdravým životným štýlom a pestovaním pozitívnych medziľudských vzťahov. Vznik a rozvíjanie duševných chorôb urýchľuje osamelý spôsob života a negativizmus. Preto treba aj v starobe viesť bohatý spoločenský život - pozývať a navštevovať priateľov, tráviť čas s rodinou, chodiť na spoločenské podujatia, stať sa členom nejakého klubu. Apatiou a nečinnosťou ochabujú nielen svaly, ale aj psychika.

Treba mať pod kontrolou aj zdravotný stav a dbať na odporúčania a rady lekára. Seniori by sa mali pravidelne podrobovať preventívnym prehliadkam, merať si hmotnosť, tlak krvi, tuky a cukry v tele. Monitorovanie zdravotného stavu predchádza závažným zdravotným komplikáciám, ktoré následne môžu viesť aj k duševným poruchám.

Sociálne vzťahy a osamelosť

Sociálne vzťahy sú pre seniorov veľmi dôležité, ale ich udržiavanie môže byť s pribúdajúcim vekom náročné. Obmedzujú ich zdravotné problémy, znížená mobilita a ťažkosti s cestovaním. Medziľudské vzťahy sa môžu zhoršovať, zvýrazňuje sa egoizmus, vzťahovačnosť, tvrdohlavosť, pedantstvo a podozrievavosť. Na druhej strane potrebujú starí ľudia kontakty s ľuďmi, potrebujú spomínať a rozprávať sa o bežných veciach.

Osamelosť je jedným z najvýznamnejších psychických záťaží starých ľudí. Často je spôsobená úmrtím partnera a má vážne dôsledky:

• Pocity osamelosti a prázdnoty.
• Strata odvahy a životnej istoty.
• Zmena denného režimu činností (človek musí prebrať aj činnosti, ktoré doteraz vykonával partner).
• Zhoršená ekonomická situácia (hlavne pre ženy).
• Smútok, depresia, skleslá nálada, neochota stretávať sa s ľuďmi.

Muži a ženy prežívajú samotu rozdielne:

• Muži: Potláčajú svoje city a emócie.
• Ženy: Smrť partnera prežívajú búrlivejšie, v byte im viac vecí pripomína manžela a častejšie chodia na cintorín, kde spomínajú pri hrobe manžela. Tento rituál predstavuje novú náplň života.

Osamelosť sa týka všetkých vekových skupín, ale najväčší podiel osamelých ľudí tvoria starší jedinci, ktorí sú náchylnejší k osamelosti a k sociálnej izolácii predovšetkým preto, lebo sú viac ohrození celým radom zdravotných a sociálnych problémov, ktoré následne osamelosť determinujú. Osamelosť, ktorá následne ústi do samovraždy je podávaná ako výrazný extrémny jav, ktorý má stúpajúcu tendenciu predovšetkým u vekovej skupiny seniorov.

Odchod do dôchodku: Šok a adaptácia

Odchod do dôchodku starí ľudia často prežívajú ako šok a traumu, najmä tí, ktorí naň nie sú pripravení. Niektorí sa na dôchodok tešia a vidia v ňom príležitosť uskutočniť niektoré svoje záujmy a koníčky. Odchod do dôchodku znamená stratu práce, profesie, profesionálnej roly, priateľov z práce a s tým spojená spoločenská prestíž a sociálny status.

Starý človek sa stáva závislý od spoločnosti, ktorá mu poskytuje dôchodok. Človek odchádza zo spoločnosti do svojho súkromia, do svojej samoty, čo niekedy znamená až izoláciu. Proces adaptácie na dôchodok prebieha v niekoľkých fázach:

• Fáza šoku: Môže mať podobu psychickej rany, zmätku, ale aj radosti a potešenia z voľného času, eufórie zo slobody a možnosti voľby vlastnej aktivity.
• Fáza odpočinku a uvoľnenia: Zisťovanie, čo všetko nový spôsob života prináša, čo sa dá a čo sa nedá robiť.
• Fáza prehodnocovania a rozčarovania: Človek hodnotí svoj život tak, že nenaplnil všetky ciele, je zo seba sklamaný a môže dôjsť k syndrómu 4 stien.
• Fáza reorientácie: Seniori sa prispôsobujú novému životu, hodnotia situáciu a vytvárajú si realistické očakávania.
• Fáza rutiny: Dosiahnutie stabilného životného štýlu, ktorý prináša uspokojenie. Dôchodca má svoj denný a týždenný program, vykonáva ho rutinne a nemá rád, keď sa jeho program poruší.

Typy dôchodkov

Dôchodkový systém poskytuje rôzne typy dôchodkov, ktoré zabezpečujú príjem v starobe alebo v prípade neschopnosti pracovať:

• Predčasný starobný dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem v starobe.
• Invalidný dôchodok/čiastočne invalidný dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z invalidného poistenia, účelom je zabezpečiť poistencovi príjem dôchodku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca.
• Vdovský dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť pozostalému manželovi/manželke príjem.
• Sirotský dôchodok: Dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje z dôchodkového poistenia, účelom je zabezpečiť príjem sirote v prípade úmrtia rodiča. Nárok má nezaopatrené dieťa po zomrelom rodičovi.

Možnosti pomoci a starostlivosti

Pre seniorov sú k dispozícii rôzne formy sociálnej pomoci a starostlivosti, ktoré im pomáhajú udržiavať kvalitu života a samostatnosť:

• Organizovanie spoločného stravovania: Slúži pre seniorov, ktorým stravovanie nie je možné zabezpečiť inak.
• Prepravná služba (sociálny taxík): Slúži namiesto dotácií na kúpu motorového vozidla, prípadne individuálnej prepravy.
• Starostlivosť o seniorov v zariadeniach sociálnych služieb: Poskytuje sa občanovi, ktorému nemožno poskytnúť inú sociálnu službu, alebo poskytnutie inej dostatočne nerieši jeho hmotnú alebo sociálnu núdzu. Patria sem:
  • Domov sociálnych služieb: Zabezpečené stravovanie, bývanie a zaopatrenie. Poskytuje výchovu, poradenstvo, záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť, pracovnú terapiu, rekreačnú a rehabilitačnú činnosť.
  • Domovy dôchodcov: Sú pre seniorov, ktorí majú priznaný starobný alebo invalidný dôchodok a potrebujú komplexnú starostlivosť, ktorú nevie zabezpečiť ich rodina. Poskytuje sa tu stravovanie, bývanie a zaopatrenie.
• Opatrovateľská služba: Predstavuje pomoc, ktorá človeku umožňuje žiť naučený spôsob života v jeho domácom prostredí. Je významným zdrojom sociálnych kontaktov, prispieva k vytvoreniu určitého denného režimu a poskytuje starému človeku psychickú oporu.

Zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov

Zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov je závažný problém, ktorý si vyžaduje pozornosť spoločnosti. Často sa vyskytuje ako jeden z prejavov domáceho násilia vnútri rodín.

Telesná aktivita v starobe

S narastajúcim podielom seniorov sa pre sektor verejného zdravotníctva na Slovensku stáva veľkou výzvou takzvaný „healthy aging“- zdravé starnutie a s ním veľmi úzko súvisiaca mobilita starších ľudí. Úbytok fyzickej kondície je najvýraznejší po 65. roku života. Napriek vekom podmienenému poklesu funkčných schopností zostáva možnosť zlepšenia fyzickej výkonnosti adekvátnym tréningom približne rovnaká ako v o niečo mladšom veku.

Počas starnutia dochádza k strate svalovej hmoty, zhoršeniu mechanických a kontraktilných vlastností svalov, zníženiu aktivácie motorických jednotiek. Signifikantne dokázaný je pokles svalovej sily v šiestej a siedmej dekáde, v ďalších rokoch je pokles ešte vyšší. Napriek tomu disponuje svalový systém seniorov vysokou kapacitou adaptácie na silový a vytrvalostný tréning.

Dostatočná pohybová aktivita je najprirodzenejším a najlepším základom na zachovanie zdravia a dôstojnosti celého organizmu. V súčasnosti sa objavuje u stúpajúceho počtu osôb predĺženie života, čo predstavuje veľký nárast podielu starších osôb v populácii. Organizmus má v každom veku iné pohybové schopnosti. Ako prvá z nich sa rozvíja obratnosť, neskôr rýchlosť, potom nasleduje sila a nakoniec vytrvalosť. S pribúdajúcimi rokmi zostáva ako najväčšia prednosť vytrvalosť - schopnosť dlhodobo a opakovane vykonávať určitú pohybovú činnosť, čo samozrejme súvisí aj s nárastom schopnosti byť trpezlivý.

Uvedomenie si spomenutých faktov napomáha pri výbere pohybovej aktivity, ktorá môže byť jedincovi blízka a bude mu preto prinášať pozitívny efekt rovnako tak pre fyzickú, ako aj duševnú kondíciu. Každý senior potrebuje k plnohodnotnému životu istý druh správne dávkovanej fyzickej záťaže. Informovanosť širšej seniorskej verejnosti o možnom kladnom pôsobení pohybovej aktivity vo vyššom veku je stále pomerne obmedzená. Všeobecne sa stále verí skôr tomu, že v takomto veku je lepšie odpočívať. Závažný je tiež strach z výraznejšej pohybovej aktivity, ktorý môžu vyvolávať aj správy o náhlych úmrtiach pri športovaní. V skutočnosti je takáto príhoda u seniorov pri správne indikovanej pohybovej aktivite veľmi vzácna.

Z rôznych odhadov a dotazníkových prieskumov vyplýva, že len približne 13 % mužov a o niečo menej žien sa vo veku medzi 60. a 70. rokom života venuje pravidelnej pohybovej aktivite v odporúčanej intenzite. K základným predpokladom osobnej aj spoločenskej pohody seniorov patrí nevyhnutne aj dobre fungujúca motorika a na ňu nadväzujúca schopnosť voľného pohybu. Každý senior potrebuje k plnohodnotnému životu potrebný stupeň telesnej aktivity.

Pri zníženej telesnej aktivite klesá rýchlejšie sila, redukciou počtu svalových vlákien ubúda objem svalstva a objavujú sa ďalšie regresné zmeny v celom pohybovom systéme, vrátane kostí a kĺbov. Súčasne klesá kvalita aj koordinácia pohybov a rýchlosť svalovej kontrakcie. Príčinou zníženia sily a výkonnosti je popri fyziologických involučných zmenách pribúdajúca inaktivita, ktorá tieto zmeny potencuje.

Podstatou procesu je pokles počtu svalových vlákien, hlavne bielych rýchlych (typ II b) až o 26 %, ktorý sa urýchľuje s postupujúcim vekom, najmä od 65 rokov života. Tým sa relatívne zvyšuje počet červených pomalých (typ I), ktoré môžu zaujímať uvoľnené miesto. Celkový absolútny počet oboch týchto typov však súčasne klesá a v 8. dekáde môže úbytok činiť až 40 %. Súčasne v menej aktívnych svaloch klesá počet kapilár až o 50 %, počet mitochondrií sa však podstatne nemení.

Takéto zmeny zhoršujú motoriku, čo sa pomerne skoro prejaví metamorfózami chôdze. U mužov nad 65 rokov prevažuje predĺženie odrazovej a skrátenie švihovej fázy kroku, čo by síce mohlo viesť ku zvýšeniu posturálnej stability, ale na úkor rýchlosti a účinnosti pohybu. Schopnosť adaptácie svalového vlákna nie je podľa väčšiny názorov negatívne ovplyvnená vekom, a preto je možné zachovať alebo tiež zvyšovať svalovú silu pravidelným cvičením aj u seniorov. Podrobné štúdie preukázali, že v 6. až 9.dekáde môže toto zvýšenie u mužov i žien dosiahnuť až 80 % (!) východiskovej hodnoty pri vzraste svalovej hmoty o 11 až 15 %.

Sila je potrebná pre plnenie základných potrieb všedného dňa. Napríklad schopnosť vstať zo sedu je bežná v päťdesiatke, ale obťažná až nemožná v osemdesiatke. Otvoriť viečko na zaváracej fľaši dokáže po 80. roku života len asi 30 % jedincov.

Odporúčané a neodporúčané aktivity

Pred dávkovaním pohybovej aktivity seniorovi musí byť dotyčný jedinec dôkladne vyšetrený (srdcovo-cievny a pohybový systém - telovýchovne - lekárska prehliadka, očné a neurologické, prípadne endokrinologické vyšetrenie). Podľa výsledkov je možné začať s postupným zaťažovaním. Tréning vyžaduje väčšiu kontrolu a dohľad aj dostatočnú inštruktáž ešte pred začatím záťaže - najmä pokiaľ pôjde o diferencovaný tréning sily.

Pred akýmkoľvek zaťažovaním je vhodné dôkladné rozcvičenie, počas ktorého dôjde k výraznejšiemu prekrveniu svalstva, zlepšeniu kĺbovej pohyblivosti a zvýšenému minútovému srdcovému výdaju s cieľom zabrániť nečakaným svalovým poškodeniam aj obehovým príhodám. Pokiaľ bude senior cvičiť sám, mal by si pred tým svoje budúce aktivity nacvičiť pod dohľadom - najmä ak pôjde o tréning sily.

Nesprávne sú aktivity vyžadujúce náhle a veľké svalové úsilie, prudké zmeny smeru - rýchle silové cvičenia, športy s rýchlym štartom ako šprint, squash, volejbal alebo basketbal, skoky do hĺbky - do vody, bungee jumping alebo skoky cez prekážky. Neodporúča sa zaťaženie vyžadujúce zadržiavanie dychu alebo hlboký predklon v stoji - dvíhanie ťažkých bremien, potápanie, rafting, prípadne aktivity vyžadujúce zmeny nadmorskej výšky a klímy - lyžovanie na ľadovci, horolezectvo, paraglajding, aktivity vyžadujúce pretekanie, súťaženie.

Ideálnou telesnou aktivitou je chôdza. Pomalá a krátkodobá nemá význam pre zlepšenie fyzickej kondície, kondičný efekt má iba rýchlejšia chôdza - aspoň 3 - 4 km za hodinu, vzpriamene a s hlbokým dýchaním. Treba upriamiť pozornosť aj na obuv a oblečenie. Pešia turistika (ale nie „hypermarketová“) voľnejším tempom i na krátke vzdialenosti má okrem fyzického aj psychohygienický význam. Dobrá je turistika na bežkách alebo „severská chôdza“ s palicami (nordic walking).

Tu dochádza k rovnakému zapojeniu do činnosti u svalov paží, ramenného pletenca, trupu a dolných končatín. Na začiatok je vhodná kombinácia chôdze s miernym behom, napríklad 20- až 40-metrové úseky, neskôr postupné predlžovanie úsekov, až do výdrže bežať 2 až 4 kilometre v parkoch, na poliach, v lesoch, ale nie na uliciach, ktoré sú zamorené škodlivými exhalátmi. Pozor na postavenie kolenných a bedrových kĺbov, ploché nohy, stav chrbtice. V prípade plávania (nezamieňať s kúpaním) stačí ovládať jeden z plaveckých spôsobov dostatočnou intenzitou - 20- až 25-metrové úseky plávať vyššou rýchlosťou a po krátkom odpočinku opakovať 5- až 10-krát. Po dôkladných vyšetreniach s dobrými výsledkami je možné odporúčať cyklistiku.

Mentálny vek a tréning mysle

Je ťažké definovať starobu. Ako povedal André Maurois: Starnutie nie je nič iné ako zlozvyk, na ktorý naozaj zamestnaný človek nemá čas. Faktom je, že staroba je svojím spôsobom relatívny pojem. Existujú mladí ľudia, ktorí sú "starí", a starí ľudia, pre ktorých je ich vek len číslom na papieri. Cítia sa stále mladí. Na starobu sa môžeme pozerať z dvoch hľadísk. Existuje fyziologická staroba a staroba psychická, alebo ak chcete mentálny vek. V psychológii pre to existuje termín: mentálny vek. Kedy presne nastupuje staroba, nie je možné presne určiť.

Z fyziologického hľadiska sa jedná o zmeny vo vnútri organizmu, kedy dochádza k postupnému a vysoko individuálnemu oslabeniu funkčnosti častí tela a orgánov. Dochádza tiež k postupnému oslabovaniu imunity a človek je náchylnejší k chorobám. Tento stav však u každého človeka nastupuje rôzne, u niekoho skôr, u iných neskôr. K poklesu fyziologických funkcií môžeme priradiť aj zmeny vo funkcií a štruktúre mozgu, ktorú fyziologickú starobu sprevádzajú. S tým súvisia aj zmeny v kognitívnych procesoch, ktoré sú dané z časti aj zmenami funkcie zmyslových orgánov (zrak, sluch). Dochádza k zmenám psychických funkcií, ako je napríklad znížená schopnosť sústredenia, zmena pamäte (predovšetkým v oblastiach zapamätania a opätovného vybavenia si), predstavivosti i myslenia, ktoré stráca najmä na plynulosti.

Podobne ako je tomu s tréningom fyzických schopností, funguje aj tréning mysle. Je známe, že pravidelný pohyb v priebehu života predlžuje optimálnu funkčnosť telesných orgánov a systémov, od srdca a cievnej sústavy (napr. posilňovanie srdcového svalu, prevencia hypertenzie), cez metabolizmus (prevencia cukrovky), pohybový aparát (posilňovanie svalov) a ďalších, až po posilňovaní optimálneho výkonu mozgu (vďaka zvýšeniu prísunu kyslíka) a mozgových funkcií.

Mentálne funkcie môžeme trénovať podobne ako svaly. Kognitívny tréning je odporúčaný pri liečbe ľahkých a stredných porúch mentálnej výkonnosti. Nedávne štúdie preukázali, že vďaka kognitívnemu tréningu došlo k zlepšeniu čiastkových kognitívnych funkciách o štatisticky významné desiatky percent. Kognitívny tréning zahŕňa širokú škálu rôznych činností. V poslednej dobe sa do povedomia verejnosti dostáva možnosť kognitívneho tréningu na PC, ktorý je v tejto oblasti významným pomocníkom.

Jeho výhodou je, že ho môžete vykonávať v pohodlí domova, a je poňatý skôr ako forma zábavy. Tréningom mysle dochádza k zlepšeniu celkovej kvality života aj u starších ľudí. Hoci v starobe dochádza ako už bolo vyššie uvedené k určitým zmenám v štruktúre mozgu, napriek tomu, vďaka vysokej plasticite nervovej sústavy, ktorá pretrváva až do vysokého veku, sa môžu tvoriť neuróny (mozgové bunky) nové. Tréningom mentálnych schopností dochádza tiež ku posilňovaniu spojov v príslušnej mozgovej oblasti, ktorá je za danú funkciu zodpovedná. Staroba nemusí nutne znamenať pasivitu a rezignáciu. Je to obdobie, kedy môžeme byť stále aktívny, ako vďaka fyzickému tak aj vďaka psychickému tréningu. Vďaka posilňovaniu telesnej i mentálnej výkonnosti nemusíme nutne zahadzovať toto obdobie "do koša". Zlepšenie kvality života v starobe môže byť podkladom pre mnohých, čo sme za svoj doterajší život ešte neuskutočnili. Krásni mladí ľudia sú hračkou prírody, ale krásni starí ľudia sú umelecké diela.

tags: #telesne #zmeny #u #starsich #ludi