Telesné postihnutie: Cvičenie, rehabilitácia a komplexná podpora pre plnohodnotný život

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Svoje zdravie si väčšinou začneme vážiť až vtedy, keď nás pritlačí nejaký stály zdravotný neduh - postihnutie. Ak už raz chorobu získame, musíme s chorobou žiť. Znamená to, keď už raz chorobu kúpim, musím sa s ňou naučiť žiť.

Pre telesne postihnutých existuje jediná cesta - urobiť pre svoje zdravie všetko, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom - so svojou chorobou žiť. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na telesné postihnutie, s dôrazom na cvičenia a rehabilitáciu ako kľúčové prvky na ceste k zlepšeniu kvality života a dosiahnutiu čo najvyššej miery samostatnosti.

Definícia a typy telesného postihnutia

Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Telesné postihnutia sú komplexnou témou, ktorá sa týka fyzických obmedzení a porúch, ktoré ovplyvňujú pohybový aparát a funkcie tela. Tieto postihnutia môžu mať rôzne príčiny, vrátane genetických faktorov, traumatologických zranení, chorôb alebo zhoršeného vývoja. Samozrejme, majú výrazný vplyv na kvalitu života jednotlivca, pretože obmedzujú jeho schopnosť vykonávať bežné denné aktivity, ako sú obliekanie, stravovanie, hygiena alebo samostatná mobilita. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia.

Medzi hlavné druhy telesného postihnutia patria:

• Postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín)
• Postihnutie dolných končatín (alebo obidvoch)
• Postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy)
• Postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti)

Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovici tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušenia miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu). Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie.

Detská mozgová obrna (DMO)

Pomerne veľkú skupinu telesne postihnutých tvoria jedinci s detskou mozgovou obrnou - DMO. Je to vývinová porucha mozgu, ktorá vzniká v najrannejšom veku. Príčiny DMO sú veľmi mnohoraké. Príznaky sa prejavujú v hybnosti ale aj v iných oblastiach (v reči). Hybnosť je postihnutá obrnami rôzneho typu a rozsahu. Môžu byť spastické a chabé. Spastické postihujú končatiny jednej polovice tela, alebo len horné, len dolné, alebo všetky štyri. Chabé, nespastické formy sa prejavujú ako: dyskinetické - mimovoľné pohyby končatín, hypotonická forma - nápadné zníženie svalového napätia, ataktická forma - všetky pohyby sú neusporiadané. Zvláštnu skupinu DMO tvoria malé mozočkové postihnutia, kde nejde vyslovene o obrnu, ale o nápadnú motorickú neobratnosť. Tieto klinické obrazy nie sú fixné, ale sa menia s vývinom dieťaťa a s vyzretím centrálneho nervového systému.

Iné ochorenia spojené s telesným postihnutím

• Skleróza multiplex: U ľudí s roztrúsenou sklerózou dochádza k poškodeniu myelínových pošiev (vrstvy dreňových vláken, ktoré obaľujú nerv), následkom čoho nervové vlákno stráca schopnosť posielať signály z centrálnej nervovej sústavy do svalov. V ľahších prípadoch sa môžu vyskytnúť tieto symptómy: slabosť, necitlivosť, nestabilná chôdza, spastická paralýza, nesúvislá reč, svalová nehybnosť, alebo poruchy pamäti. Ťažké prípady sa môžu prejavovať čiastočnou alebo úplnou paralýzou. Nie všetci postihnutí musia mať všetky uvedené symptómy a zaujímavé je, že symptómy sa u toho istého jedinca môžu časom meniť.
• Spina bifida: Ide o vývojovú anomáliu v oblasti chrbtice a miechy. Pretože sa chrbtica a miecha vyvíja z neurálnej rúry, hovorí sa aj o defekte neurálnej rúry. Za normálnych okolností splynú obe časti oblúka chrbtice do jedného kruhu, ktorý ohraničuje stavcový otvor. V stavcovom otvore leží miecha, obklopená miechovými plenami. Pri spina bifida chýba uzáver oblúka jedného alebo viacerých stavcov. Touto štrbinou sa môžu časti miechy a nervy vačkovito vyklenúť (myelomeningokélia). Ak sa nachádza len mozgová blana a vak prietrže, ide o meningokéliu. V súvislosti so spina bifida sa väčšinou objavuje hydrocefalus (vzdutie mozgovej tekutiny v mozgovej komore), v dôsledku čoho sa objavujú poruchy reči a učenia.
• Amyotrofická laterálna skleróza (ALS): Pri tejto chorobe dochádza k degenerácii nervových buniek (neurónov) v mozgu a v mieche. Postihuje len motorické neuróny, tzn. postihnutý stráca kontrolu nad vôľou ovládateľnými svalmi. Senzorické nervové bunky nie sú poškodené.
• Reumatoidná artritída: Je chronické zápalové ochorenie, ktoré vedie k deštrukcii chrupaviek a spojivového tkaniva, následkom čoho dochádza k deštrukcii a deformácii kĺbov. Postihnutý sa sťažuje na bolesti a zvýšenú únavu. Artritída sa častejšie vyskytuje vo vyššom veku, ale môže sa objaviť aj v mladšom veku.
• Parkinsonova choroba: Je chorobou centrálneho nervového systému a prejavuje sa nekontrolovaným trasom a/alebo svalovou stuhlosťou.

Komplexná rehabilitácia: Viacrozmerný prístup

Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

Zložky komplexnej rehabilitácie

• Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
• Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
• Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
• Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

Sociálna rehabilitácia: Kľúč k nezávislému životu

Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov, je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.

Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopnosti a získavať potrebné pracovné návyky.

Oblasti sociálnej rehabilitácie

Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách v paragrafe 21 definuje sociálnu rehabilitáciu. Sociálna rehabilitácia sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov, najčastejšie pri sebaobsluhe či pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na konkrétne činnosti. Ide najmä o nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu.

• Rozvoj a tréning poznávacích schopností: Ide o to, aby mal klient správne okuliare a s ich pomocou dokázal efektívne spracovávať zrakové vnemy. Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho.
• Komunikácia a emocionálna podpora: Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou.
• Sociálne správanie a budovanie vzťahov: Nácvik v tejto oblasti je súčasťou každodenného života v zariadení sociálnych služieb. Osobnostný rozmer má budovanie vzájomných vzťahov s rodinnými príslušníkmi, známymi, medzi klientmi, vo vzťahu k pracovníkom domova.
• Sebaobsluha a praktické zručnosti: Konkrétne totiž ide o samostatnosť pri zabezpečovaní osobnej hygieny, úprave lôžka, príprave stolovania, pri chystaní nápojov. Nakupovanie patriace do tejto oblasti budovania aj nových návykov si vyžaduje kooperáciu viacerých postupov. V prvom rade je potrebné vedieť, čo daný obchod ponúka, potom nasleduje výber tovaru a nakoniec jeho zaplatenie.

Pohyb a cvičenie ako súčasť rehabilitácie

Významným prostriedkom zdravotnej starostlivosti v zmysle regenerácie fyzických a duševných síl, prevencia a kompenzácia nepriaznivých vplyvov na organizmus a rehabilitácia po úrazoch a chorobách - sú telesné cvičenia. Pre zdravých občanov je telesná výchova dennou potrebou, no pre oslabených občanov je životnou nevyhnutnosťou.

Ak sa telesne postihnutý človek rozhodne venovať športu, nemá to vôbec jednoduché, keďže jeho pohybový hendikep zohráva pri výbere rozhodujúcu úlohu. Čím väčšie postihnutie, tým menej možností. Z jedných takých rehabilitačných cvikov je aj športová činnosť. Šport je taká svojím spôsobom spoločenská záležitosť, lebo sa ľudia stretávajú, komunikujú, v rámci spoločnosti športovcov sa zúčastnia aj iných než športových akcií, čo ocení najmä človek, vyradený zo zdravotných dôvodov z pracovného pomeru.

SZTPŠ (Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov) organizuje športovú prípravu pre reprezentantov v jednotlivých športových odvetviach, zabezpečuje ich účasť na významných domácich i medzinárodných športových podujatiach, paralympijských hrách, majstrovstvách sveta a Európy, svetové a Európske poháre nevynímajúc. V oblasti mládežníckeho športu vytvorili systém športovej prípravy v rámci siete Útvarov talentovanej mládeže. Stovky medailí z ME, MS a PH dokumentujú nezlomnú vôľu a vytrvalosť prekonávať svoje osudy. Za každým členom športových klubov, združených v SZTPŠ, ktorých je dnes aktívnych takmer šesťdesiat, je silný príbeh.

Typy cvičení a metódy

• Plávanie: Patrí z hľadiska realizácie vyššie uvedených špecifických úloh k najúčinnejším pohybovým aktivitám. Jeho biologická a spoločenská hodnota je mimoriadne vysoká a mnohostranná. Vodné prostredie je vhodné pre ľudí so svalovým oslabením, či amputáciou, keďže sa vo vode neboja pádov a zranení. Pohyb vo vode vzbudzuje kladné emócie a k aktivite netreba pacienta nútiť. Vztlak vody príjemne nadľahčuje a znižuje účinok gravitácie. Tlak vody pôsobí ako elastická bandáž, čo pri poškodení puzdier väzov dodá kĺbu istotu. Odporom sa posilňujú jednotlivé svalové skupiny. Cvičením vo vode sa rozvíja statická a dynamická funkcia tela. Preto je aeróbna gymnastika považovaná za šetrnú.
• Low impact cvičenie: Je cvičenie s nízkym dopadom na záťaž kĺbov, väzov či šliach. Znižuje riziko následných zranení spojených s opotrebovaním kĺbov a umožňuje tréning s vysokou intenzitou bez nadmerného namáhania týchto štruktúr.
• Joga a upravené jogové cvičenia: Joga je tradičným systémom Indie, jeho cieľom je lepšie spoznať a ovládať svoje telo a myseľ. Nie je nutné prevádzať akrobatické jogové polohy, ktoré poznáme z niektorých knižiek.
• Hipoterapia: Hipoterapia (liečba pomocou koňa) je rehabilitačná metóda, ktorá využíva komplexné pôsobenie koňa na človeka. Pomáha pri liečení rôznych fyzických, duševných i mentálnych ochorení, rozvíja osobnosť po psychickej, fyzickej, emocionálnej a sociálnej stránke. Pri hipoterapii sa najviac využíva krok koňa. Za jednu minútu v kroku pôsobí na klienta 110 pohybových impulzov v troch smeroch (hore a dole, dopredu a dozadu, doľava a doprava).
• Vojtova metóda: Vojtova metóda, v Českej republike známa aj ako "Vojtovka", je reflexné cvičenie, ktoré sa najčastejšie používa u dojčiat. Ide o metódu s dlhoročnou tradíciou, ktorá má svojich priaznivcov aj odporcov.

Boccia: Paraolympijský šport pre najširšie spektrum telesne postihnutých

Boccia je paraolympijský šport určený pre najširšie spektrum telesne postihnutých. Boccia je šport podobný hre pétanque alebo curling. Boccii sa už niekoľko rokov venujú aj v občianskom združení ZOM Prešov, ktoré je aktívne v slovenskej boccia lige. Donedávna sa všetky kolá odohrávali iba v rámci západného alebo stredného Slovenska. Prešov premiérovo hostil hráčov boccie v rámci tretieho ligového kola jednotlivcov kategórie BC3. Táto kategória zahŕňa hráčov s najťažším stupňom telesného postihnutia. Hráčom sú k dispozícii asistenti, ktorí na základe ich pokynov nastavujú špeciálne rampy, do ktorých umiestňujú loptičky. Podujatie sa odohrávalo v priestoroch telocvične ZŠ Mukačevská v Prešove. Občianske združenie ZOM Prešov z grantu U. S. Steel Košice a Karpatskou nadáciou pokrylo aj niekoľko ďalších športovo-spoločenských akcií. V máji napríklad zorganizovali vydarené podujatie Boccia Duel Max. V prešovskom zábavno-obchodnom centre zápolili v boccii ZOM Prešov a OZ Barlička, ktoré tiež pomáha telesne hendikepovaným ľuďom.

Psychologické aspekty a podpora rodiny

Narodenie postihnutého dieťaťa nesporne predstavuje psychické vypätie i veľkú fyzickú záťaž nielen pre rodičov, ale aj blízkych rodinných príslušníkov determinujúcich rodinné fungovanie, pričom stresová situácia spojená s oznámením diagnózy dieťaťa je nemenný fakt bez ohľadu na to, či už ide o dieťa, ktoré trpí mentálnym, fyzickým, sluchovým alebo zrakovým postihnutím. Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia v rodine je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky, ktoré umožňujú rodičom vysporiadať sa s novou životnou situáciou, ako aj mať dostatočnú opornú sieť skladajúcu sa z rodiny, vonkajšieho prostredia a inštitúcií pomáhajúcich skvalitňovať životné podmienky zdravotne znevýhodneným.

Ak sa do rodiny narodí dieťa, ktorému je diagnostikované zdravotné postihnutie, pocity šťastia z narodenia dieťaťa sú zväčša vystriedané či nahradené strachom, úzkosťou a beznádejou spojenou s nejasným vývojom budúcnosti. Nejasnosť z ďalšieho vývoja dieťaťa je často utvrdzovaná zdravotným personálom a lekármi, ktorí sú veľmi opatrní pri prognózovaní vývoja zdravotného postihnutia a jeho dopadov na motorické funkcie, nervovú centrálnu sústavu, rečový aparát a pohybové ústrojenstvo dieťaťa. Členovia rodiny sú vystavovaní vysokej záťaži, stresovým situáciám a konfrontačným pocitom, ktoré nedokážu spracovať bez ďalšej pomoci, preto vývin rodiny s postihnutým dieťaťom je dlhodobý proces, ktorý prebieha v určitých fázach od šoku až po zmierenie a úplnú akceptáciu životnej situácie spojenej s príchodom takého dieťaťa.

Fázy vyrovnávania sa s realitou narodenia dieťaťa s postihnutím:

1. Fáza oznámenia spojená s počiatočným šokom: Táto fáza je silno emocionálna a zahŕňa reakciu rodičov na oznámenie, že ich dieťa sa nenarodilo zdravé, ale narodilo sa s defektom, poruchou či telesným poškodením.
2. Fáza popretia reality: Rodičia, ktorým sa narodilo postihnuté dieťa, túto skutočnosť odmietajú a zdravotnú diagnózu berú ako omyl. V tejto fáze nemajú rodičia záujem hľadať riešenia, popierajú skutočnosť, že by ich dieťa mohlo mať trvalé zdravotné postihnutie.
3. Fáza viny a hnevu: V tejto fáze nastupuje proces hľadania vinníkov a pocity viny. Buď obviňujú samých seba z možného zanedbania starostlivosti v období tehotenstva alebo sa snažia vinu presunúť na druhých, najčastejšie na ľudí z radu lekárov.
4. Fáza sebaľútosti a ľútosti smerom k dieťaťu: Rodičia potrebujú pomoc v tejto ťažkej životnej situácii, hlavne prístup k širokému zdroju informácií, ktoré im pomôžu pochopiť a poznať zdravotné postihnutie.
5. Fáza akceptácie a vyrovnania sa s realitou: Táto fáza je spojená s ústupom negatívnych emócií a dochádza k znižovaniu napätia a stresu, kedy sa rodičia namiesto hľadania vinníkov snažia o racionálny postoj k riešeniu novej životnej situácie.
6. Fáza zmien fungovania rodiny: Rodičia začnú organizovať zmeny vo fungovaní rodiny, prispôsobovať rodinný život potrebám postihnutého dieťaťa, upravovať rodinné podmienky na jeho výchovu a starostlivosť či vynakladať maximálne úsilie na zlepšenie jeho zdravotného stavu.
7. Fáza dozretia: V tejto fáze rodina dokázala v maximálnej možnej miere akceptovať dieťa s jeho postihnutím a adaptovať rodinné fungovanie na novú životnú situáciu tak, aby potreby rodiny a starostlivosť o postihnuté dieťaťa boli v rovnováhe.
8. Fáza rozvratu: Ide o životný cyklus rodiny, pri ktorom síce rodičia akceptovali zdravotné postihnutie dieťaťa, ale nedokázali sa prispôsobiť novej životnej zmene a dochádza k rozvratu v rodinnom fungovaní.
9. Fáza slobody a samostatnosti: V tejto fáze sa rodičia oslobodia mentálne od zdravotne postihnutého dieťaťa. Pokiaľ dôjde k stabilizácii zdravotného stavu dieťaťa, rodičia nadobudnú pocit slobody a hľadajú možnosti sebarealizácie.

Moderné metódy liečby a kompenzačné pomôcky

Klinika FBLR využíva v liečbe pacientov najmodernejšie metódy liečebnej telesnej výchovy. Reflexné cvičenie podľa Vojtu, NDT Bobath, metódu p. Lôžková časť - s 30 lôžkami na l. poschodí. Všetky izby poskytujú pacientom vyšší štandard (samostatné soc. zariadenie, balkón, trezor). Oddelenie disponuje dvoma novozrekonštruovanými nadštandardnými izbami s polohovateľnou posteľou. Procedúry pre hospitalizovaných pacientov sú priamo na lôžkovej časti.

Ambulantná časť - poskytuje služby všetkým ambulantným pacientom. Ambulancie sú umiestnené na prízemí a prvom poschodí XXVIII. pavilónu - Pavilónu zdravia. Pacienti sa objednávajú na vyšetrenie osobne alebo telefonicky, na základe odporúčania všeobecného lekára alebo špecialistu. Všetky ambulancie sú zamerané na diagnostiku, liečbu a prevenciu porúch pohybového systému (chrbtice, kĺbov a svalov končatín) rôznej príčiny, stavov po úrazoch a neurologických ochorení pacientov, liečbu detí predškolského a školského veku, dorastu a adolescentov. V liečbe sa využívajú elektroliečebné, teploliečebné, svetloliečebné procedúry, hydrokinezioterapia a v neposlednom rade metódy liečebnej telesnej výchovy. Liečba je zostavovaná individuálne podľa potrieb pacienta. Ambulancie sa venujú aj liečbe lymfedému rôznej príčiny, ako aj prevencii jeho vzniku, edukácii pacientov vrátane inštruktáže na kompresívnu liečbu pomocou bandážovania alebo iných pomôcok, v nadväznosti na podávanie manuálnej a prístrojovej lymfodrenáže a zameriavajú sa na špeciálnu pohybovú liečbu. Predpísané procedúry vykonávajú pracovníci pracoviska na prízemí XXVIII.

Kompenzačné pomôcky a asistívne technológie

Už oddávna používajú ľudia najrôznejšie pomôcky, ktoré im pomáhajú ľahšie zvládnuť rôzne činnosti. Tu je nutné použiť špeciálne pomôcky, ich úlohou je úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých časti tela. Telesne postihnutí užívatelia potrebujú podľa druhu svojho postihnutia špeciálne vstupné zariadenia. Dôležité je vedieť, že napriek tomu, že existuje množstvo alternatívnych vstupných zariadení pre pohybovo postihnutých, väčšina z nich buď používa klasickú klávesnicu alebo emuluje funkcionalitu bežnej klávesnice.

Príklady špeciálnych vstupných zariadení a funkcií:

• Funkcia Jedným prstom: Slúži na sprístupnenie klávesových príkazov pre pohybovo postihnutých. Modifikujúce klávesy, ako sú Shift, Control, Windows/Command, Alt/Option sa po stlačení "prilepia dole" a aplikujú sa na ďalší kláves, aby používateľ nemusel stláčať viac klávesov naraz. Táto funkcia je už súčasťou moderných operačných systémov.
• Pomalé klávesy: Ide o vlastnosť klávesnice, ktorá bráni zaregistrovaniu stlačeného klávesu, pokiaľ nie je stlačený dlhšie ako určitý čas. Je to užitočné pre používateľov, ktorí sa netriafajú na potrebné klávesy, alebo pre tých, ktorý robia nepredvídateľné pohyby. Táto funkcia je tiež súčasťou moderných operačných systémov.
• Prekrytie klávesnice: Jedná sa o šablónu, ktorá sa umiestni nad bežnú klávesnicu, aby umožnila používateľovi stlačiť iba ten kláves, ktorý potrebuje.
• Skenovacia klávesnica: Funguje podobne ako predchádzajúce zariadenie, ale nie je treba tlačidlo, namiesto neho možno použiť napr. medzerník na bežnej klávesnici. Táto funkcia je súčasťou moderných operačných systémov.
• Membránová klávesnica: Základom klávesnice je plocha, ktorá je citlivá na dotyk. Na túto sa položí papierová šablóna klávesnice zvolená podľa individuálnych potrieb používateľa.
• Náhradné myši: Myš je nahradená loptičkou alebo pohyblivou plochou.
• IntegraMouse: Ovládač myši (trubica) sa umiestni do úst a reaguje na pohyby pier. Ľavý klik sa uskutoční saním a pravý klik fúknutím do trubice.
• Tobii: Ovládač myši reaguje na pohyby očí, pričom nereaguje na pohyb hlavy.
• Mikrofón a softvér na rozpoznávanie reči: Niekedy je potrebné "navyknúť počítač" na používateľov hlas.

Práva osôb so zdravotným postihnutím

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integráciu do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Zákon 448/2008 o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním. Spomeňme aj Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia. Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.

tags: #telesne #postihnutie #cvicenie