Viacnásobné postihnutie a rozvoj komunikácie

Viacnásobné postihnutie (VNP) predstavuje komplexnú výzvu v oblasti špeciálnej pedagogiky, kde nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére jedinca dosahujú taký rozsah, že vyžadujú špecifickú a intenzívnu starostlivosť. Cieľom tejto starostlivosti je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Predmetom špeciálnopedagogickej starostlivosti o jedincov s VNP je ich edukácia, ktorá zahŕňa individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania. Táto edukácia je odlišná aj od starostlivosti o žiakov s jedným typom postihnutia či narušením.

Definícia viacnásobného postihnutia nie je jednotná, čo vyplýva z rôznych pohľadov na špeciálnu pedagogiku. Márkusová (2005) definuje viacnásobné postihnutie ako prítomnosť dvoch a viacerých hlavných príznakov (postihnutí), ktoré vznikli súčasne a neboli sekundárne či terciárne rozvinuté. Na druhej strane, Vašek (2005) charakterizuje VNP ako multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologický fenomén, ktorý je výsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí či narušení. Ich interakciou vzniká synergický efekt, teda nová kvalita postihnutia, ktorá je odlišná od jednoduchého súčtu jednotlivých postihnutí a narušení, pričom tento fenomén ovplyvňujú aj kompenzačné mechanizmy jednotlivca.

Kategorizácia a charakteristiky VNP

Viacnásobné postihnutie možno rozdeliť na:

  • Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť úroveň rozvoja osobnosti, ktorá umožní relatívne samostatný a nezávislý život, primeranú adaptáciu alebo integráciu do spoločnosti s minimálnou podporou. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v bežných školách.
  • Ťažké viacnásobné postihnutie: Dominujú rehabilitačné, stimulačné a kompenzačné postupy. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, ktorá aspoň naznačuje perspektívu samostatného fungovania v elementárnych praktických situáciách.

Viacnásobné postihnutie je dôsledkom anomálneho vývinu podmieneného heterogénnymi faktormi. Najzávažnejšie prípady sú často spôsobené príčinami pôsobiacimi v prenatálnom štádiu vývinu, ako sú infekcie, intoxikácie, psychické vplyvy, traumy, chromozomálne abnormality či poruchy tehotenstva. Postnatálne vplyvy, ako sú ochorenia centrálneho nervového systému, metabolické poruchy alebo vplyvy sociálneho prostredia, tiež zohrávajú významnú úlohu.

Výskyt a určovanie početnosti VNP závisí od presnej definície tejto skupiny. Diagnostika VNP vychádza z výsledkov lekárskych a psychologických vyšetrení, predovšetkým však z odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga.

Štruktúra mozgu a faktory ovplyvňujúce vývin

Špeciálnopedagogická diagnostika a edukačné prístupy

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP sa zameriava na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca. Analyzuje edukačné potreby v kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti, ako sú komunikácia, motorika, emocionalita, správanie, senzorika, sebaobsluha, kognitívne procesy, sociálne interakcie, orientácia v prostredí a autoregulácia. Táto diagnostika je súčasťou multidisciplinárneho prístupu, ktorý zahŕňa medicínsku, psychologickú a sociálnu diagnostiku.

Ciele, úlohy a princípy edukácie VNP

Edukácia VNP predstavuje výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na dosiahnutie relatívnej vychovanosti a vzdelanosti jedinca. Cieľom je vybaviť žiaka primeraným množstvom poznatkov, zručností a návykov, aby sa mohol zapojiť do pracovného a spoločenského života a žiť kvalitný život bez toho, aby spôsoboval ťažkosti svojmu okoliu.

Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní špecifických metód, foriem a prostriedkov, pri rešpektovaní individuálnych predpokladov, schopností, možností a potrieb všetkých zúčastnených. Obsah vzdelávania tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má jedinec osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti.

Špeciálne metódy edukácie VNP podľa Vašeka (2005) zahŕňajú:

  • Metódu viacnásobného opakovania
  • Metódu nadmerného zvýraznenia informácie
  • Metódu zapojenia viacerých kanálov
  • Metódu optimálneho kódovania
  • Metódu intenzívnej spätnej väzby

Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP

Vzdelávací program pre žiakov s viacnásobným postihnutím je určený pre špeciálne školy, špeciálne triedy základných škôl a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť. Program je rozdelený na dve časti: prvú pre žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím a druhú pre žiakov s VNP bez mentálneho postihnutia.

Individuálny vzdelávací program (IVP) vypracováva špeciálny pedagóg, prípadne v spolupráci s ďalšími odborníkmi. IVP zohľadňuje špecifické potreby a možnosti každého dieťaťa.

Infografika: Štruktúra vzdelávacieho programu pre žiakov s VNP

Kazuistika: Silvia

Silvia, 13-ročná, má neurologickú diagnózu Morbus Down a DMO - spastická diparéza. Trpí tiež stredne ťažkou obojstrannou zmiešanou poruchou sluchu, pričom odporúčaný načúvací prístroj nebola schopná používať kvôli nervozite a mentálnemu postihnutiu.

Silvia bola po narodení umiestnená do zariadenia sociálnych služieb (DSS) z dôvodu neschopnosti rodičov adekvátne sa o ňu postarať. Rodičia prejavujú záujem pravidelnými návštevami. Silvia prekonala operáciu tráviaceho traktu a srdca. Reaguje len na silné zvukové podnety.

Psychologické vyšetrenie charakterizovalo Silviu ako prevažne pokojné dieťa, ktoré akceptuje sociálny a dotykový kontakt. Pohybuje sa prevaľovaním, dostáva sa do žabacej polohy a kľaku. Je rehabilitovaná Vojtovou metódou a prejavuje záujem o okolie. Cielene uchopuje hračky, preferuje pravú ruku. V polohe na chrbte zapája obe ruky a prekladá si hračku, ktorú väčšinou hryzie.

Jej rečový a zvukový prejav je slabo rozvinutý v dôsledku poruchy sluchu. Je kŕmená lyžicou, granulovanou stravou a je plienkovaná. Na stimuláciu reaguje pozitívne.

Dievča s Downovým syndrómom a DMO hrajúce sa s hračkami

Nové programy práce so žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Tento screeningový a podporný program sa zameriava na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov a obsahuje 260 cvičení a námetov. Program kladie dôraz na učenie v malých krokoch a zároveň umožňuje kreatívne zostaviť obsah. Realizuje sa formou hry, pričom sa snaží harmonicky vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach a poskytuje priestor aj na voľnú hru. Program slúži aj ako diagnostický nástroj na určenie celkovej vývinovej úrovne dieťaťa a identifikáciu oblastí, v ktorých zaostáva.

Bazálna stimulácia

Koncept bazálnej stimulácie podporuje ľudí v krízových životných situáciách, ktorých výmenné a regulačné kompetencie sú znížené. Ide o celostnú, na telo sa vzťahujúcu komunikáciu u jedincov s výraznými obmedzeniami. Základnou požiadavkou je celistvosť, kde jednotlivé oblasti (vnímanie, myslenie, pocity, pohyb, komunikácia, telesné a sociálne skúsenosti) na seba vzájomne pôsobia. Ponuka podnetov je rozdelená na základné (somatické, vestibulárne, vibračné) a rozširujúce (taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové, zrakové). Somatické podnety pôsobia na kožu a svaly prostredníctvom dotyku, tlaku, pohybu a teploty. Vibračné podnety pomáhajú dieťaťu vnímať vlastný nosný aparát a telesnú schému. Vestibulárne podnety pomáhajú vnímať zmenu polohy tela v priestore, zlepšujú svalový tonus a stabilitu. Taktilno-haptické podnety aktivujú oblasť rúk a vedú k aktívnemu dotýkaniu sa predmetov. Orálne a olfaktorické podnety stimulujú oblasť úst a nosa. Sluchové a zrakové podnety, ktoré nie sú viazané na telo, sú pre deti s VNP náročnejšie na spracovanie.

Snoezelen

Snoezelen je metóda uplatniteľná u všetkých cieľových skupín, ktorá navodzuje pohodu a pocity upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Realizuje sa v špecificky upravenom prostredí s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi. Cieľom je navodiť pocit bezpečia a uvoľnenia, ale zároveň podnecovať k aktivite a získavaniu nových skúseností. Multisenzorická miestnosť poskytuje dieťaťu priestor na skúmanie a interakciu s objektmi, s možnosťou voľby. Dôležité je posilňovanie kompetencií aktívnej manipulácie s objektmi a získavanie spätnej väzby, čo prispieva k rozvoju osobnosti, eliminácii nevhodného správania a budovaniu vzťahu.

Snoezelen: Advanced Pediatric Rehabilitation for Children with Cerebral Palsy

Rozvoj komunikácie u detí s VNP

Nedostatky v oblasti reči a komunikácie u detí s autizmom sa prejavujú oneskoreným začiatkom rozvoja reči, odlišným spôsobom jej vývinu, alebo úplnou absenciou reči. Aj v prípade, že sa reč rozvinie, môže byť funkčne neadekvátna, echolalická, alebo dieťa nedokáže použiť slová funkčne. Príliš dlhé a zložité vety môžu spôsobovať frustráciu a viesť k sociálnej izolácii.

Podporné opatrenie podľa § 145a, ods. 2, písm. i) školského zákona zabezpečuje osobitné formy komunikácie pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím. Cieľom je poskytnúť vhodné formy komunikácie, ktoré sú odlišné od bežne používaných. Vyžaduje to dôkladnú identifikáciu potrieb, schopností a bariér v komunikácii u dieťaťa.

Komunikácia je základom pre budovanie sociálnych vzťahov, získavanie informácií a úspešný proces výchovy a vzdelávania. Dieťa so zdravotným postihnutím má právo na vzdelávanie v takých jazykoch, spôsoboch, komunikačných formách a s použitím takých prostriedkov, ktoré sú preň najvhodnejšie. Okrem hovoreného a písaného slova môžu byť využité náhradné alebo doplnkové formy komunikácie, ako napríklad posunkový jazyk, Braillovo písmo, obrázky alebo iné vhodné komunikačné prostriedky.

Nesprávna, neúplná alebo absentujúca komunikácia môže viesť k nepochopeniam, nedorozumeniam, konfliktom alebo problémovému správaniu dieťaťa. Osobitná forma komunikácie je špecifická forma, ktorú dieťa ovláda alebo preferuje a potrebuje ju využívať v procese výchovy a vzdelávania.

Pedagogický a/alebo odborný zamestnanec identifikuje komunikačné bariéry a realizuje vhodné formy komunikácie s dieťaťom. Škola alebo školské zariadenie zabezpečuje podporné opatrenie, prípadne v spolupráci so zariadením poradenstva a prevencie, alebo zabezpečením tlmočníka.

Úzka spolupráca školy s rodičmi/zákonnými zástupcami je kľúčová pre úspešnú implementáciu podporných opatrení v komunikácii.

tags: #tazke #postihnutie #a #rozvoj #komunikacie