Na Slovensku sa dlhodobo vedie diskusia o telesných trestoch detí, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Kým mnohé európske krajiny už fyzické tresty detí zakázali, Slovensko zatiaľ medzi ne nepatrí. Popri tejto téme sa však pozornosť upiera aj na nedávne vládne návrhy, ktoré súvisia so zmenami v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, a ktoré vyvolali búrlivé reakcie. Pozrime sa na oba aspekty a ich dopad na slovenskú spoločnosť.
Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a novela Trestného zákona
Začiatkom decembra 2023 Rada prokurátorov Slovenskej republiky zverejnila stanovisko, v ktorom rázne odmietla vládne návrhy zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a rovnako aj novely Trestného zákona a Trestného poriadku. Stanovisko rady kritizoval generálny prokurátor Maroš Žilinka a deň predtým aj jeho námestník Jozef Sedlák. Predseda rady prokurátorov Stanislav Jakubčík, ktorý je zároveň trestným prokurátorom na Krajskej prokuratúre v Žiline, v rozhovore pre Postoj vysvetlil, ako stanovisko vzniklo a prečo si myslí, že ide o väčšinový postoj prokurátorov.
Rada prokurátorov je najvyšší výkonný orgán samosprávy prokurátorov, ktorý chráni ich práva a oprávnené záujmy. Jej zákonným oprávnením je zároveň zaujímať stanoviská k návrhom zákonov, ktoré sa týkajú organizácie a pôsobnosti prokuratúry. Zaujať postoj k týmto legislatívnym návrhom bolo preto prirodzené.
Vzhľadom na verejné postoje generálneho prokurátora bolo celkom prekvapivé, že rada jasne odsúdila zrušenie ÚŠP a novelu Trestného zákona a Trestného poriadku. Hoci nie všetci členovia rady mali rovnaký názor, prevažná väčšina hlasovala za stanovisko. Návrhy zmien sa k nim dostali už predtým v piatok a vyvolali medzi nimi veľkú diskusiu a rozhorčenie. Keď bol následne legislatívny návrh zverejnený, cítili, že musia zaujať jasný postoj.
Prokurátor Šúrek: Zrušenie špeciálnej prokuratúry vyzerá ako pomsta
Názory prokurátorov a spochybňovanie stanoviska
Stanislav Jakubčík sa domnieva, že stanovisko Rady prokurátorov reprezentuje postoj väčšiny prokurátorov. Uviedol, že na generálnej aj krajských prokuratúrach sú prokurátori, ktorí vnímajú návrhy inak, avšak vo svojom kolektíve v Žiline cítil jednoznačnú podporu. Členovia rady sú v kontakte so svojimi kolegami a sú volení kolektívmi vo svojich obvodoch, čo posilňuje reprezentatívnosť ich postoja.
Tento fakt však spochybňujú niektorí vládni predstavitelia aj generálna prokuratúra. Námestník generálneho prokurátora Jozef Sedlák poslal všetkým šéfom krajských prokuratúr žiadosť, aby sa vyjadrili, či si od nich rada prokurátorov pýtala stanovisko predtým, ako prijala to vlastné. Sedlák sa zároveň v stanovisku pýtal, či sa Rada prokurátorov informovala u krajských prokurátorov, či sú orgány prokuratúry pripravené na vykonanie zákonov súvisiacich s novými zmenami. Z tohto stanoviska nepriamo vyplýva výčitka, že rada podnikla „partizánsku akciu“.
Stanislav Jakubčík zdôrazňuje, že zákon ukladá členom rady prokurátorov iniciatívne zabezpečovať a chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku má nepochybne vplyv aj na krajské prokuratúry, na ktoré má agenda ÚŠP prejsť. Až sedem z deviatich členov rady prokurátorov sú prokurátori krajských prokuratúr, ktorí sú v dennodennom kontakte so svojimi kolegami a poznajú pomery na svojich prokuratúrach. Preto komunikoval predovšetkým s prokurátormi krajskej prokuratúry, ktorí danú agendu budú vykonávať, a s členmi prokurátorskej rady pri Krajskej prokuratúre Žilina.
Komisia, ktorá bola zriadená na generálnej prokuratúre na implementáciu zmien, bola zriadená až po zverejnenom stanovisku rady prokurátorov, preto sa, prirodzene, členovia rady prokurátorov nemohli u krajských prokurátorov informovať, či sú orgány prokuratúry pripravené na implementáciu zmien. Svoje stanovisko však vo svojom apeli zverejnila aj reprezentatívna vzorka prokurátorov samotných krajských prokuratúr, ktorí sa danou agendou budú zaoberať.
Dopady zrušenia ÚŠP na krajské prokuratúry
Zrušenie ÚŠP by znamenalo, že približne 1300 trestných vecí v rôznom štádiu konania by sa zrazu dalo do pohybu. Pri týchto veciach by sa zo dňa na deň zmenila miestna príslušnosť a výkon dozoru a zastupovanie pred súdom by prešlo z Úradu špeciálnej prokuratúry na jednotlivých prokurátorov krajských prokuratúr. Fyzicky si to Jakubčík vôbec nevie predstaviť.
Na Krajskej prokuratúre v Žiline je zhruba 20 prokurátorov, z ktorých sa len piati zaoberajú trestnou agendou, ktorá by prešla zo zrušeného ÚŠP. Bolo by to pre nich obrovský nápor a prvotný šok, pretože ide o náročné veci, ktoré si vyžadujú dlhú prípravu a naštudovanie. Ak prokurátor dozoruje prípad od začiatku, je to iné, ako keď ho preberá v pokročilom štádiu. To by prirodzene viedlo k prieťahom, ktoré by trvali mesiace.
Ekonomické a logistické problémy
Ďalším problémom je, že prokurátori z krajov by museli v týchto závažných kauzách chodiť na pojednávania Špecializovaného trestného súdu do Pezinka. To je najkomplikovanejšie pre prokurátorov z Košíc a Prešova. Jakubčík to vníma ako ekonomický nezmysel. Na jednej strane má byť centralizovaný súd, ktorý funguje v systéme decentralizovaných prokuratúr, čo nemusí byť problém pre kolegov v Bratislave alebo Trnave, ale pre prokurátorov z východu by to spôsobilo obrovské problémy.
Na súde v Pezinku sa niektoré veci pojednávajú aj týždeň, takže by to znamenalo odchody na týždňovku. Okrem toho sa prokurátor zúčastňuje aj na množstve úkonov, napríklad vo vykonávacom konaní, ktoré sú samy osebe jednoduché a mnohé z nich netrvajú viac ako polhodinu. Avšak aj kvôli tomu by bol prokurátor z kraja nútený cestovať cez celú republiku. Kolega z Košíc by cestoval päť hodín do Pezinka, aby tam urobil polhodinový úkon, a ďalších päť hodín by cestoval späť. Takéto nezmyselné presuny by narušili denný režim prokurátorov a mali by dosah na ich prácu.
Okrem toho sú tu úkony v čase služobnej pohotovosti, kde sú striktné procesné lehoty. Napríklad, ak návrh na vzatie obvineného do väzby nebude doručený súdu do 48 hodín od obmedzenia osobnej slobody, obvinený bude musieť byť jednoducho prepustený zo zadržania. Na úkony po zadržaní by teda bolo o ďalšie hodiny menej, nehovoriac o nepredvídateľných prekážkach ako uzavretá cesta alebo nepriaznivé poveternostné podmienky.
Význam ÚŠP a kvalifikácia prokurátorov
Stanislav Jakubčík zastáva názor, že Úrad špeciálnej prokuratúry má zmysel, predovšetkým v boji so závažnou organizovanou kriminalitou a korupčnými trestnými činmi. Argument, že tento úrad bol potrebný aj preto, aby sa napríklad pri korupčných trestných činoch odstránili rôzne miestne väzby, mal váhu. Na druhej strane, týchto vecí v absolútnych číslach nie je až tak veľa. Aj preto je vhodný centralizovaný model, ktorý sa zaoberá týmto typom trestných činov.
Na otázku, či sú prokurátori ÚŠP „najlepší z najlepších“, Jakubčík uviedol, že nálepku elitnosti tomu dávajú médiá. Je rád, že Žilina je dobrou zásobárňou pre ÚŠP, kde pôsobia štyria ich kolegovia, ktorí patria medzi špičku. Nechcel však všeobecne hovoriť, že na špeciálnej prokuratúre sú tí najlepší. Rozhodne sú to však ľudia, ktorí majú veľký drajv a boli ochotní podstúpiť nemalú obetu. Aj na krajských prokuratúrach sú však mnohí výborní prokurátori, ktorí z rôznych dôvodov nemajú takú ambíciu alebo si nemohli dovoliť presun. Títo ľudia sú schopní zvládnuť aj ťažké prípady, avšak dodatočná záťaž po zrušení ÚŠP by bola obrovská, a preto by sa v prechodnom období vyšetrovanie vážnych káuz spomalilo, čo je nevyhnutný dôsledok takto pripravenej legislatívy.
Diskusia o fungovaní ÚŠP a vzťahy medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom
Úrad špecializovanej prokuratúry sa celkovo osvedčil. Iste, vždy je možné diskutovať o rozsahu trestných činov, ktoré podliehajú do pôsobnosti ÚŠP, ale podstatné je, že ide o štandardný systém fungovania. Neštandardným prvkom je pozícia špeciálneho prokurátora, ktorý je volený parlamentom, sčasti sa mu zodpovedá a súčasne sa zodpovedá aj generálnemu prokurátorovi.
Generálneho prokurátora sa vo vzťahu k špeciálnej prokuratúre týkajú dve obmedzenia: nemôže dávať negatívne pokyny a nemôže vykonať úkony za špeciálneho prokurátora, teda nemôže vyňať určitú vec z pôsobnosti ÚŠP. Pokojne sa dalo diskutovať napríklad o väčších brzdách a protiváhach v systéme alebo o tom, či špeciálneho prokurátora nemá voliť parlament, ale má byť trebárs námestníkom generálneho prokurátora. V takom prípade by sa úrad celkom začlenil do štruktúry všeobecnej sústavy prokuratúr. To všetko sú námety do legitímnej diskusie, tá tu však vôbec neprebehla.
Posledné roky boli svedkami veľmi neštandardnej situácie, keď medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom vládlo zjavné napätie a nedôvera. Jakubčík to však vnímal inou optikou: „čo sa nechveje, nie je pevné.“ Niekedy je dobré, keď je napätie medzi spolupracovníkmi v jednej inštitúcii, lebo takto sa posúvajú veci dopredu. Tento konflikt preto nebral dramaticky.
Je očividné, že Úrad špeciálnej prokuratúry bol uplynulé tri roky pod účelovo motivovanou politickou paľbou. Hoci niektorí zástancovia špeciálnej prokuratúry si kládli otázku, či prokurátori ÚŠP nekonajú premotivovane, Jakubčík sa k týmto otázkam nedokáže vyjadriť, pretože nemá znalosť spisov a čerpá informácie z médií, ktoré môžu byť často skreslené. Poznamenal však, že pozná viacerých prokurátorov ÚŠP, ktorí boli predtým jeho kolegami, a sú to skvelí prokurátori, ktorí nepodliehali žiadnym tlakom.
Dopady novely Trestného zákona
Novela Trestného zákona bude mať z hľadiska fungovania trestného systému ešte väčší a negatívnejší vplyv než zrušenie ÚŠP. Najväčším problémom novely je dramatické znižovanie trestných sadzieb v spojení s hranicou výšky škody ako kvalifikačného momentu, ktorá sa dramaticky zvyšuje, a to všetko ešte zhoršuje skrátenie premlčacích lehôt trestného stíhania.
Novela zákona hovorí, že pri všetkých majetkových, hospodárskych a korupčných trestných činoch sa veľmi výrazne znižujú trestné sadzby. Badateľné je to najmä pri dolnej hranici trestnej sadzby. Napríklad pri podvode alebo krádeži, čo je najčastejší trestný čin, hranica trestnej sadzby pri najvyššom odseku klesá z 10 až 15 rokov na 3 až 10 rokov. Pri legalizácii výnosu z trestnej činnosti klesá trestná sadzba z 12 až 20 rokov opäť na 3 až 10 rokov.
Ide teda o veľmi výrazný zásah do trestných sadzieb, ktorý je ešte znásobený novými hranicami výšky škody. Doteraz sa škoda určovala násobkami - malá škoda bola stanovená na 266 eur, čo bol ešte prepočet z 8000 korún. Už dávno malo dôjsť k zvýšeniu tejto hranice, teda tých 700 eur, ktoré sa teraz navrhujú, by nepôsobilo až ako taký veľký skok. Určitý problém bude v tom, že oveľa viac vecí budú po novom posudzovať priestupkové orgány, teda pôjdu mimo trestného systému.
| Kategória škody | Stará hranica (eur) | Nová hranica (eur) | Zníženie trestnej sadzby (príklad: krádež/podvod) |
|---|---|---|---|
| Malá škoda | 266 | 700 | Nie je priamo spojené s trestnými sadzbami, ale presúva prípady mimo trestného systému. |
| Väčšia škoda | 2660 (10x malá) | 35 000 | Klesá z 10-15 rokov na 3-10 rokov |
| Značná škoda | 26 600 (100x malá) | 350 000 | Klesá z 10-15 rokov na 3-10 rokov |
| Škoda veľkého rozsahu | 133 000 (500x malá) | 700 000 | Klesá z 10-15 rokov na 3-10 rokov |
Okrem toho prichádzajú ďalšie zmeny v podobe liberalizácie trestu domáceho väzenia, ktoré sa bude môcť ukladať vo väčšom rozsahu a v oveľa väčšom diapazóne prípadov. Zákon dokonca hovorí, že domáce väzenie by malo byť ukladané prednostne pred nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Diskusia o telesných trestoch detí na Slovensku
Téma telesných trestov detí na Slovensku je dlhodobo diskutovaná a rozdeľuje spoločnosť. Hoci mnohé krajiny v Európe už fyzické tresty detí zakázali, Slovensko, spolu s Českou republikou, medzi ne zatiaľ nepatrí. Táto skutočnosť je kritizovaná medzinárodnými organizáciami a odborníkmi, ktorí upozorňujú na negatívny dopad fyzického trestania na vývoj dieťaťa. Napriek tomu, podľa prieskumov verejnej mienky, väčšina rodičov na Slovensku je proti zákazu telesných trestov.
Argumenty a dôsledky
Medzi argumentmi proti zákazu telesných trestov sa často objavuje obava z prehnaného zasahovania štátu do rodinnej výchovy a z možného odoberania detí rodičom. Tieto obavy sú často živené dezinformáciami a konšpiračnými teóriami o tzv. juvenilnej justícii, ktoré sa šírili aj vďaka ruskej ambasáde v roku 2013.
Násilie na deťoch, vrátane telesných trestov, má vážne a dlhodobé následky na ich fyzické a duševné zdravie, vzdelanie, sociálne začlenenie a budúce rodičovstvo. Deti, ktoré zažívajú násilie, majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku duševných problémov, agresívneho správania a ťažkostí v medziľudských vzťahoch.
Navrhované kroky pre ochranu detí
Pre ochranu detí pred násilím sa navrhujú viaceré kroky:
- Zákaz telesných trestov detí zákonom: Tento krok by mal byť doplnený informačnou a osvetovou kampaňou, ktorá by vysvetlila rodičom, že zákaz telesných trestov detí neznamená odoberanie detí zo strany štátu, ale skôr ponuku pomoci a podpory pri výchove bez násilia.
- Posilnenie sociálnych služieb: Sociálne služby, ktoré sa zaoberajú rodinami v kríze alebo v ohrození, by mali mať dostatok personálneho, odborného a finančného vybavenia, aby mohli poskytovať kvalitnú a prístupnú pomoc rodinám.
- Zlepšenie vzdelávania a prevencie: Vzdelávanie by sa malo začať už v ranom veku, a to nielen v rodine, ale aj v škole. Deti by sa mali učiť o svojich právach, o tom, čo je násilie a ako sa mu brániť, o tom, ako vyjadrovať svoje pocity a potreby, o tom, ako riešiť konflikty a nesúhlasy, o tom, ako spolupracovať a rešpektovať iných. Vzdelávanie by sa malo tiež zamerať na rodičov a učiteľov, ktorí by sa mali učiť o tom, ako vychovávať deti bez násilia a ako vytvárať pozitívne a podporujúce prostredie.
Iniciatívy Progresívneho Slovenska a Národná stratégia
Poslanci Progresívneho Slovenska Ondrej Prostredník a Lucia Plaváková navrhujú novelu zákona o rodine, ktorá má ochrániť deti pred telesnými trestami. Navrhujú zakotviť do zákona ustanovenie, ktoré hovorí, že rodičia rešpektujú právo dieťaťa na detstvo bez násilia a sú povinní ho pred ním chrániť. Rodičia by mali pri výchove dieťaťa používať výchovné prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho duševný, telesný, citový a rozumový vývoj bez ohrozenia jeho zdravia, dôstojnosti a bez telesného trestania, duševného strádania a iných ponižujúcich prostriedkov.
Vláda Slovenskej republiky schválila 13. novembra 2023 Národnú stratégiu na ochranu detí pred násilím - Detstvo bez násilia pre všetky deti (2023 - 2029), ktorá obsahuje veľké množstvo dát poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj.