Tarlovova cysta, známa tiež ako perineurálna cysta, je dutina vyplnená mozgovomiechovým mokom, ktorá sa vyskytuje v oblasti chrbticového kanála. Najčastejšie sa nachádza na úrovni stavcov S1 až S4 (1. až 4. krížový stavec), ale menej často sa môže objaviť aj v krčnej, hrudnej alebo bedrovej chrbtici. Tieto cysty sú pomenované po neurológovi Isadoreovi M. Tarlovovi, ktorý ich opísal už v roku 1938.
Hoci sú Tarlovove cysty pomerne časté v porovnaní s inými neurologickými cystami, prevencia ich vzniku nie je známa. Prevalencia malých, bezpríznakových cýst sa pohybuje na úrovni 5 až 9 % jedincov v populácii. Veľké cysty, ktoré spôsobujú komplikácie, sú relatívne zriedkavé. Tarlovova cysta postihuje najčastejšie ľudí vo veku 31 až 60 rokov a výskumy ukazujú, že sa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov.
Príčiny a príznaky Tarlovovej cysty
Presná príčina Tarlovovej cysty nie je známa. Niektoré teórie naznačujú, že môže byť výsledkom zápalového procesu nervových koreňov alebo potraumatického procesu, ktorý spôsobuje pretekanie mozgovomiechového moku do oblasti, kde sa cysta vytvorí. Podľa niektorých výskumov je TC výsledkom abnormálnej kongenitálnej komunikácie medzi subarachnoideálnym priestorom, v ktorom sa prirodzene nachádza mozgovomiešny mok, a oblasťou ohraničenou nervovými vláknami (perineurálna oblasť). Dôvodom vzniku cysty môže byť nesprávny vývoj myelínových pošiev okolo nervových vlákien, silové športy, pôrod, ale aj zranenia krížovej a kostrčovej časti chrbtice.
Veľakrát sú Tarlovove cysty asymptomatické a sú často náhodne objavené pri magnetickej rezonancii alebo CT vyšetreniach. Asymptomatické cysty však môžu progredovať, zväčšovať sa a bolesti naberajú na intenzite. Stena Tarlovovej cysty je tenká a vláknitá, a je tak náchylná na prasknutie pri dotyku.
Intenzita prejavov je individuálna a závisí od veľkosti a lokality cysty. Najčastejšie Tarlovove cysty spôsobujú chronickú bolesť. Lumbo-sakrálne cysty spôsobujú bolesti krížovej oblasti, najmä pod pásom, a bolesť môže vyžarovať do sedacej oblasti alebo dolnej končatiny. Bolesť sa môže zintenzívniť pri chôdzi (neurogénna klaudikácia). Niektorí pacienti popisujú bolesti najmä pri sedení alebo stoji, pričom poloha v ľahu môže bolesť uvoľňovať. V prípadoch, keď je cysta umiestnená vyššie v mieche, sa popisuje bolesť hrudnej chrbtice, krku, ramien a rúk. Bolesť sa zhoršuje pri kašľaní alebo kýchaní.
Medzi ďalšie príznaky patrí:
- Strata funkcie neurónov, ktoré sú utláčané, teda slabosť končatín.
- Vymiznutie neurologických reflexov v oblasti inervácie nefunkčného nervu.
- Strata citlivosti.
- Zmena vyprázdňovania stolice, alebo funkčná porucha močenia ako inkontinencia, bolestivé močenie (dyzúria).
- Nemožnosť močenia alebo zápcha.
- Brnenie a vibrovanie do celého tela.
- Pocit vlhkosti alebo potenia v oblasti cysty.
- Pocit na zvracanie pri silných bolestiach.
Diagnostika a liečba Tarlovovej cysty
Diagnostika Tarlovovej cysty môže byť veľmi náročná, pretože jej príznaky sa dajú ľahko zameniť s príznakmi iných ochorení, ako napríklad nádormi miechy. Diagnóza býva potvrdená špecializovanými vyšetreniami pomocou MRI (magnetická rezonancia) a CT (počítačová tomografia). Keďže jedným z príznakov môžu byť problémy s močením, pacienti často najprv vyhľadávajú urológa, ktorého úlohou je posúdiť, či ide o neurologickú príčinu ťažkostí.
Vyšetrenie magnetickou rezonanciou
Pre pacientov so symptomatickými a komplikovanými cystami neexistuje žiadna špecifická liečba, terapia je skôr zameraná na zmiernenie rôznych príznakov tohto ochorenia. Ak však dochádza k útlaku nervov, je vhodné sa prikloniť k operačnej liečbe, aj keď s ohľadom na rizika.
Možnosti liečby zahŕňajú:
- Užívanie analgetickej terapie: Lieky zmierňujúce zápal a bolesť nervov, často aj antidepresíva.
- Punkcia cysty: Odsatie mozgovomiechového moku z cysty, ktorá je následne vyplnená fibrínovým lepidlom alebo tukom. Tento zákrok však môže mať nežiaduce účinky a existuje riziko opätovného vytvorenia cysty.
- Chirurgické odstránenie: Indikuje sa v ojedinelých a závažných prípadoch, pretože jej riziká výrazne prevyšujú benefity. Hrozí poškodenie nervového koreňa, problémy s močením či hybnosťou, únik mozgovomiechového moku a následný zápal mozgových blán či ťažký metabolický rozvrat.
- Rehabilitácia a úľavové cvičenia: Môžu pomôcť posilniť svaly a zmierniť bolesť.
- Bylinné kúry: Niektorí pacienti využívajú alternatívne metódy, ako sú bylinné tinktúry, napríklad topoľ, ľubovník, jaseň, jelša, vŕba alebo rehmánia.
Pooperačný únik mozgovomiechového moku je najbežnejšou komplikáciou. Často sa tiež stáva, že operačné odstránenie Tarlovovej cysty alebo odsatie moku neprinesie pacientom požadovanú úľavu. Ak sa pri operácii poškodia niektoré nervy, pacient môže trpieť rôznymi ťažkosťami neurologického pôvodu. Najzávažnejšou komplikáciou je riziko vzniku bakteriálnej meningitídy.
Invalidný dôchodok a Tarlovova cysta
Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:
- Byť uznaný za invalidného.
- Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
- Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Kedy je osoba invalidná?
Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP. Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, ktorý je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu a najviac v sume maximálneho možného základu, ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca.
Počet potrebných rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:
| Vek žiadateľa | Potrebné roky dôchodkového poistenia |
|---|---|
| do 20 rokov | menej ako jeden rok |
| nad 20 rokov do 24 rokov | najmenej jeden rok |
| nad 24 rokov do 28 rokov | najmenej dva roky |
| nad 28 rokov do 34 rokov | najmenej päť rokov |
| nad 34 rokov do 40 rokov | najmenej osem rokov |
| nad 40 rokov do 45 rokov | najmenej desať rokov |
| nad 45 rokov | najmenej 15 rokov |
Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
- POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % (plný invalidný dôchodok).
- (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu - ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (čiastočný invalidný dôchodok).
K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok sa pripočíta obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie.
Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) bola v roku 2025 približne 574 eur. Invalidné dôchodky sa valorizujú automaticky o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov.
Ako si vybaviť invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Odporúča sa vopred objednať a mať pri sebe všetky doklady preukazujúce dôchodkové poistenie a lekárske správy o zdravotnom stave.
Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie nie je správne, má právo do 30 dní od doručenia rozhodnutia podať odvolanie.