Invalidita je komplexná problematika, ktorá ovplyvňuje životy mnohých občanov Slovenska. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na systém posudzovania invalidity, s dôrazom na legislatívny rámec, proces posudzovania a možnosti kompenzácie pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP).
Cieľom je objasniť, ako sa určuje percentuálna miera invalidity, aké podmienky je potrebné splniť pre získanie invalidného dôchodku a aké zmeny prináša nová legislatíva v oblasti integrovanej posudkovej činnosti.
Legislatívny Rámec a Integrovaná Posudková Činnosť
Problematiku invalidity na Slovensku upravuje viacero zákonov, pričom kľúčovým je zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento zákon definuje, kto sa považuje za osobu s ŤZP a stanovuje podmienky pre poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu. Dôležitým dokumentom je aj zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prináša zásadné zmeny v procese posudzovania invalidity. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z.
Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.
Definícia Osoby s Ťažkým Zdravotným Postihnutím
Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Dôležitým pojmom je aj sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“), ktorý predstavuje znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.
Proces Posudzovania Invalidity
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti.
Peňažné Príspevky na Kompenzáciu
Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.
Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
Príklad Výpočtu Príjmu
Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €.
Invalidný Dôchodok a Podmienky Nároku
Na Slovensku poberá invalidný dôchodok v priemernej výške 260 eur takmer 228 000 ľudí. Percentá invalidity sa určujú podľa zákona - a nie je to tak, že sa zrátajú za všetky zdravotné ťažkosti. „Keď má pacient 40 percent, invalidný nie je, musí mať 41 percent,“ vraví doktorka Veronika Majtánová, riaditeľka odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne. Aj šéfka posudkových lekárov v centrále Sociálnej poisťovne uznáva, že táto metodika často budí u pacientov dojem, že ich hodnotia úradníci a nie lekári.
Každopádne zákon je zákon a tak je vhodné ho poznať a vedieť napríklad aj to, že na invalidný dôchodok nestačí mať zdravotné postihnutie. „Zákon totiž stanovuje, určuje ešte ďalšie 2 podmienky. Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia a skutočnosť, že poistenec ešte nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok,“ povedala riaditeľka z Odboru metodiky dôchodkového poistenia Michaela Putecová.
Základy sociálneho zabezpečenia pre osoby so zdravotným postihnutím: Procesy v oblasti zdravotného postihnutia
Kedy je osoba invalidná
Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Starobný a predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca, ktorý zohľadňuje priemerný osobný mzdový bod (POMB), obdobie dôchodkového poistenia (ODP) a aktuálnu dôchodkovú hodnotu (ADH). Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ako si vybaviť invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.
Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.
Tabuľka Percent Invalidity a Príklady
Percentá invalidity sa určujú podľa prílohy číslo štyri zákona o Sociálnom poistení.
| Ochorenie | Percentuálna miera invalidity |
|---|---|
| Duševná choroba | 50 až 80 % |
| Nádorové ochorenia podľa štádia liečby | 30 až 80 % |
| Postihnutie pohybovej sústavy | od 10 do 50 % |
| Mozgové obrny s ťažkou parézou dvoch končatín | do 75 % (predtým do 70 %) |
| Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-54) | do 75 % (predtým 40-60 %) |
| Trvalá tracheostómia, stavy po operačnom odstránení hrtana | do 75 % (predtým do 70 %) |
| Chronické ochorenia podžalúdkovej žľazy - ťažké poruchy výživy až kachektizácia | do 75 % (predtým do 70 %) |
| Chondrodystrofia (s ťažkými deformáciami končatín, hrudníka a obmedzením výkonnosti) | 75 % (jednotne) |
Dôležité je zdôrazniť, že 40 % neznamená invaliditu. Na priznanie invalidného dôchodku je potrebné dosiahnuť aspoň 41 %.
Zníženie miery invalidity ako zásah do sociálnych práv občana
Zníženie invalidného dôchodku je rozhodnutím, ktorým sa významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poberateľa tejto dávky. Tento zásah (do sociálnych práv poberateľa) je obzvlášť citeľný pri znížení invalidity, ktorá spôsobí prechod z tzv. "celej invalidity", kedy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahuje 70%, do čiastočnej invalidity kedy je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť "len" na úrovni 70% a menej. Uvedené zníženie má samozrejme výrazný dopad na výšku dôchodkovej dávky poberateľa, aj s ohľadom na rozdielny mechanizmus výpočtu dôchodkovej dávky.
Zníženie miery invalidity a jeho odôvodnenie
Zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možné, avšak musí byť náležite odôvodnené. Zmena invalidity na čiastočnú invaliditu musí byť v posudku náležite odôvodnená a vyvodená z porovnania zdravotného stavu dôchodcu v čase uznania invalidity so zdravotným stavom v čase jej zániku.
Povinnosť orgánov verejnej moci riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia je jednou zo záruk vylúčenia ľubovôle pri rozhodovaní. Odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia správneho orgánu.
Reforma posudzovania invalidity od roku 2025
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) plánuje rozsiahlu reformu posudzovania invalidity, ktorá by mala vstúpiť do platnosti od 1. septembra 2025. Cieľom tejto reformy je zjednotiť a zefektívniť posudkový systém, ako aj zrýchliť proces posudzovania na úradoch práce.
Kľúčové aspekty reformy:
- Jeden posudok pre viaceré účely: Reforma má zabezpečiť, aby jeden posudok slúžil na viaceré účely, čím sa zníži administratívna záťaž pre osoby so zdravotným znevýhodnením.
- Sociálna posudková činnosť v domácom prostredí: Podľa návrhu MPSVR by sa mala najskôr vykonávať sociálna posudková činnosť v domácom prostredí žiadateľa a až potom lekárska posudková činnosť.
- Zastupovanie pri žiadosti o posudok: Zmena by mala nastať aj v prípade, keď si osoba zo zdravotného dôvodu nemôže sama požiadať o integrovaný posudok. Po novom by to mohla za ňu urobiť iná fyzická osoba na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára.
Prehodnocovanie invalidity Sociálnou poisťovňou
Sociálna poisťovňa (SP) pravidelne prehodnocuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (percento invalidity) u poberateľov invalidných dôchodkov. Toto prehodnocovanie vyplýva z novely zákona o sociálnom poistení a jej Prílohy č. 4.
Dôvody prehodnocovania:
- Aktualizácia medicínskych poznatkov: Príloha č. 4 sa mení a dopĺňa, aby percentá invalidity zodpovedali najnovším medicínskym poznatkom.
- Zobjektívnenie posudzovania invalidity: Cieľom je zabezpečiť, aby posudzovanie invalidity bolo čo najobjektívnejšie a aby sa predišlo nutnosti porovnávania niektorých chorôb s inými.
Zmeny v Prílohe č. 4:
Príloha č. 4 má po novele celkom 654 položiek. K zvýšeniu percenta invalidity dochádza v 141 položkách. Do jednotlivých kapitol boli zaradené nové oddiely, ale aj vytvorená nová Kapitola XVI - Zhubné nádory iných a nepresne určených lokalizácií, sekundárne a nešpecifikované zhubné nádory a Kapitola XVII - Iné ochorenia, ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách a svojim klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe (napr. Chondrodystrofia sa posudzuje v prípadoch s ťažkými deformáciami končatín, hrudníka a obmedzením výkonnosti organizmu, zníženou pohyblivosťou, poruchami ventilácie jednotne hodnotou 75 %, odstránilo sa meranie výšky v centimetroch a posúdenie v rozmedzí 40 až 50 %).
Príklady zmien:
- Mozgové obrny s ťažkou parézou dvoch končatín doteraz mohli byť posúdené maximálne na 70 %, to znamená na úrovni čiastočnej invalidity. Podľa novely sa hranica zvýšila na 75 %, to znamená na úroveň plnej invalidity.
- Ľahká mentálna retardácia bola doteraz posudzovaná v pásme 40 až 60 %, po novom pri IQ 50-54 môže byť posúdená až na 75 %.
- Trvalá tracheostómia, stavy po operačnom odstránení hrtana, boli doteraz posudzované maximálne na 70 %, po novom 75 %.
- Pri Chronických ochoreniach podžalúdkovej žľazy - ťažké poruchy výživy až kachektizácia, zníženie výkonnosti organizmu - bola doteraz maximálna hranica 70 % zmenená na 75 %.
Proces prehodnocovania:
Sociálna poisťovňa bude prehodnocovať percento invalidity tých poberateľov invalidného dôchodku, ktorých sa zmena Prílohy č. 4 týka, a to z vlastného podnetu (EX OFFIO). Nie je potrebné, aby si poberatelia invalidného dôchodku podávali vlastnú žiadosť. Sociálna poisťovňa bude mať na prehodnotenie percenta invalidity tých, ktorých sa zmeny týkajú, dva roky. Ak poberatelia invalidného dôchodku chcú mať informáciu, či sa zmena Prílohy č. 4 týka aj ich zdravotného postihnutia, môžu sa obrátiť priamo na posudkového lekára v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde bol posudzovaný ich zdravotný stav. Po prehodnotení percenta invalidity Sociálna poisťovňa vydá v lehote 90 dní rozhodnutie. Právna úprava garantuje, že ak v dôsledku zmeny Prílohy č. 4 dôjde k zníženiu percenta invalidity, výška invalidného dôchodku sa nezníži.
Dopady novely:
Novela by sa mala dotknúť približne 21 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov. Sociálna poisťovňa predpokladá, že prehodnotí zdravotný stav u približne 20-25 % dotknutých poberateľov invalidného dôchodku do konca roka 2023. V priebehu roku 2024 to bude ďalších 50 % a do 30. júna 2025 zvyšných 25 %.
Nové žiadosti o invalidný dôchodok sa budú posudzovať automaticky už podľa novej Prílohy č. 4. Zmeny by sa mali týkať približne 5 300 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov (v kategórii „do 70 %“). V priemere si k dôchodku mesačne prilepšia o vyše 22 eur.
Okrem toho sa ďalších 16 100 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov stanú poberateľmi plného invalidného dôchodku, teda dôjde k ich „preklasifikácii“ z kategórie „do 70 %“ do kategórie „nad 70 %“. Novela zákona o sociálnom poistení zároveň predpokladá nárast novopriznaných invalidných dôchodkov, a to ročne o 476 nových poberateľov.
Odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
Bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňujú jednorazovým plnením. Jeho suma je stanovovaná lekárskym posudkom. Lekár postupuje tak, že k zistenej ujme priradí bodové ohodnotenie podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; čím viac bodov získate, tým sú konkrétne náhrady vyššie. Peňažná kompenzácia zodpovedajúca hodnote jedného bodu v eurách sa aktualizuje každý rok do konca mája; ustanovuje ju ministerstvo zdravotníctva formou opatrenia.
Spracuje ho lekár, ktorý vás liečil v súvislosti s poškodením na zdraví naposledy. Pri chorobe z povolania vyhotovuje posudok lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. V závažnejších prípadoch môže lekársky posudok zhodnotiť aj primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky. Posudok sa vydáva po ustálení zdravotného stavu; sťaženie spoločenského uplatnenia sa preskúmava spravidla až po uplynutí 1 roka od poškodenia zdravia.
Ako sa Určuje Náhrada za Bolesť?
Pri hodnotení bolesti sa lekár riadi najmä nasledujúcimi zásadami: Do úvahy sa berie akútna fáza bolesti; pri chorobách z povolania sa hodnotenie bolesti vzťahuje na akútnu formu ochorenia, ak príloha vyššie uvedeného zákona nestanoví inak. Ak je pri určitom druhu bolesti stanovené bodové rozpätie, musí sa pri prideľovaní bodov prihliadnuť na rozsah a spôsob poškodenia zdravia, jeho závažnosť a tiež na priebeh liečby a jej náročnosť (vrátane prípadných komplikácií). Ak je liečenie kratšie/ľahšie, priradí sa menej bodov; pri dlhšej/náročnejšej liečbe naopak vyšší počet bodov.
Pri popáleninách sa hodnotí ich umiestnenie a pôvod. Ak bodové sadzby výslovne nezohľadňujú neúplnú zlomeninu, použije sa počet bodov pre úplnú zlomeninu znížený o 1/3. Ak ste utrpeli viacero poškodení zdravia, každé poškodenie sa hodnotí osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Pokiaľ sa ale viac poškodení vzťahuje na ten istý orgán/končatinu, nesmie súčet bodového ohodnotenia prekročiť hodnotenie za anatomickú/funkčnú stratu orgánu/končatiny. Ak je poškodenie zdravia už zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie nemožno hodnotiť osobitne.
Aké sú dôvody pre zvýšenie „bolestného“?
Bodové ohodnotenie bolesti sa zvyšuje až o ½ pri: vzniku infekcie rany okrem tetanu, pokiaľ sa liečba infekciou predĺžila, nevyhnutnosti využitia bolestivejšieho spôsobu liečenia, vzniku komplikácií pri liečení, nevyhnutnosti operačného výkonu; za operačný výkon však nemožno považovať injekciu, punkciu kĺbu, hrudníka a abscesu, infúziu a transfúziu. Zvýšenie za operačný výkon sa neprizná, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie zdravia. Pri súbehu dôvodov pre zvýšenie sadzby sa bolesť hodnotí najviac do výšky dvojnásobku stanovenej sadzby.
Ako sa Určuje Náhrada za Sťaženie Spoločenského Uplatnenia?
Pri určovaní bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa postupuje najmä podľa nasledujúcich zásad: Pri chorobe z povolania sa berie do úvahy chronická forma ochorenia, ak príloha predmetného zákona nestanoví inak. Bodové ohodnotenie možno primerane zvýšiť na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti, ktorú ste mali ako poškodený vo veku, kedy došlo k škode na zdraví; prihliada sa však aj na to, či ste súhlasili so zákrokmi, ktoré by vám pomohli následky poškodenia napraviť/zmierniť.
Pri rozpätí bodov sa prihliada na to, do akej miery následky poškodenia zdravia spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Pri očakávanom priaznivom vývoji sa určí počet bodov na dolnej hranici rozpätia. Pri poškodení orgánu/končatiny, ktoré už pred poškodením neboli úplne v poriadku, sa berú do úvahy len následky vzniknuté v súvislosti s poškodením alebo vedúce k podstatnému zhoršeniu stavu. Ak sa nepriaznivý stav pred poškodením nedá presne zistiť, nesmie počet bodov prekročiť ¾ stanovenej sadzby.
Podobne ako pri bolesti, aj pri sťažení spoločenského uplatnenia sa každé poškodenie hodnotí osobitne a ohodnotenia sa sčítajú. Pri viacerých poškodeniach toho istého orgánu/končatiny súčet bodov nesmie presiahnuť hodnotenie za anatomickú/funkčnú stratu orgánu/končatiny. Ak je poškodenie zdravia už zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s takýmto poškodením nemožno hodnotiť osobitne.
O náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa ľudia pomerne často aj súdia. Podanie žaloby sa môže vyplatiť aj kvôli tomu, že súd má právo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť, a to až o 50 %. K navýšeniu smie pristúpiť v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Okrem uznania invalidity boli ako dôvody pre zvýšenie kompenzácie označené napr.: mimoriadna miera nasadenia poškodeného v spoločenskej/kultúrnej/umeleckej/vedeckej či politickej oblasti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/209/2017), poškodenie spôsobené v citlivom období dospievania (rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 21Co/128/2018).
tags: #tabulka #podla #ktorej #sa #vypocitava #invalidita