Dobrovoľné nemocenské poistenie zostáva pre slovenských živnostníkov nepríliš atraktívnou voľbou. Väčšina živnostníkov ho nevyužíva pre komplikované podmienky pre prihlásenie alebo dlhé čakanie na výplatu dávok. Na rozdiel od sociálneho alebo zdravotného poistenia, SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) sa na nemocenské poistenie prihlasujú dobrovoľne. Výpadok príjmu v čase choroby tak môže mať výrazný dopad najmä na tých, ktorí nemajú vytvorenú dostatočnú rezervu alebo si nezaistili iné krytie.
Občan sa môže zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií platením dobrovoľného sociálneho poistenia. Toto poistenie slúži na ochranu pred neočakávanými životnými situáciami vo forme sociálnych dávok a zabezpečiť určitý príjem počas tohto obdobia.
Kto si môže dobrovoľne platiť sociálne poistenie?
Ak sa chce fyzická osoba dobrovoľne poistiť, musí dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR (vrátane osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu EÚ, štátu EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska). Dobrovoľné sociálne poistenie upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné. Avšak, musí sa pohybovať v rozmedzí minimálneho a maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ sa každý rok 1. januára mení. Jeho výšku zverejňuje na svojom webovom sídle Sociálna poisťovňa (vychádza z priemernej hrubej mzdy v hospodárstve SR, zisťuje ju Štatistický úrad SR).
Dobrovoľné sociálne poistenie je výhodné pre tých, ktorí chcú získať nárok na dávky, ktoré by inak nemali, alebo si ich výšku zvýšiť. Príklad: Jana je SZČO a platí minimálne odvody. Plánuje otehotnieť. Ak si zriadi dobrovoľné nemocenské poistenie s vyšším vymeriavacím základom, jej materská dávka bude výrazne vyššia, ako keby platila len minimálne odvody.
Typy dobrovoľného sociálneho poistenia
Dobrovoľné poistenie ponúka viacero možností, ako si zabezpečiť príjem v rôznych životných situáciách. Každý druh poistenia má svoj špecifický účel:
- Dobrovoľné nemocenské poistenie: Tento typ poistenia slúži na zabezpečenie príjmu v prípade, že dôjde k dočasnej strate alebo zníženiu schopnosti pracovať. Umožňuje čerpať dávky ako nemocenské, ošetrovné, materské alebo vyrovnávaciu dávku.
- Dobrovoľné dôchodkové poistenie: Zmyslom dôchodkového poistenia je zaistiť príjem na dôchodku alebo pri strate schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
- Starobné poistenie: zabezpečuje financie na starobu a podporu rodinných príslušníkov v prípade úmrtia (napr. vdovský, sirotský dôchodok).
- Invalidné poistenie: určené na pokrytie výdavkov pri poklese pracovnej schopnosti v dôsledku zlého zdravotného stavu alebo úmrtia (napr. invalidný dôchodok).
- Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti: Tento druh poistenia slúži na náhradu príjmu počas obdobia, keď ste bez práce, pod podmienkou evidencie na úrade práce a aktívneho hľadania zamestnania. Príklad 2: Lucia pracuje na dohodu s nízkym príjmom. Ak by stratila prácu, nemala by nárok na dávku v nezamestnanosti. Vďaka dobrovoľnému poisteniu v nezamestnanosti by túto dávku získať mohla.
Sociálna poisťovňa ponúka aj päť balíkov, ktoré tvoria ich kombináciu. Jednotlivé balíky nie sú však určené pre každého. Balíčky dobrovoľného sociálneho poistenia pritom nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo SZČO.
Náklady na dobrovoľné nemocenské poistenie
Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur.
Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je 9 128 eur.
Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne. Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak ako dobrovoľne poistená osoba platíte poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatíte do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.
Príklad výpočtu:
Pani Jarmila je kaderníčka, živnosť má od roku 2020. Od vzniku živnosti povinne poistená v SP nebola a nebola v SP ani dobrovoľne poistená. Pretože začala podnikať až v roku 2020, vzťahovali sa na ňu tzv. odvodové prázdniny a mala nárok na príspevok "Prvá pomoc" podľa opatrenia č. 2. Pani Jarmila podala daňové priznanie za rok 2020 v marci 2021. Podľa pravidiel "Prvej pomoci" jej však k 30.6.2021 skončili tzv. odvodové prázdniny.
Pani Jarmila sa od 16. júla 2021 prihlásila v Sociálnej poisťovni na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie. Za mesiac júl 2021 a nasledujúce mesiace tak má nárok na príspevok podľa opatrenia č. 2 (samozrejme, ak spĺňa ostatné podmienky a má pokles tržieb najmenej o 20 %). Ak sa poistné platí len za časť mesiaca, postupuje sa podľa § 138 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Napríklad, pri dobrovoľnom poistení od 16. januára sa poistné vypočíta pomerne z vymeriavacieho základu pripadajúceho na 16 dní od 16.1. do 31.1.
Pokiaľ čerpá príspevky z opatrenia č. 2, dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená osoba si určuje sama vymeriavací základ.
| Druh poistenia | Sadzba poistného pre SZČO | Sadzba poistného pre dobrovoľne poistenú osobu |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | 4,4 % | 4,4 % |
| Starobné poistenie (bez II. piliera) | 18,0 % | 18,0 % |
| Starobné poistenie (s II. pilierom) | 14,0 % | 14,0 % |
| Invalidné poistenie | 6,0 % | 6,0 % |
| Poistenie v nezamestnanosti | 2,0 % | 2,0 % |
| Rezervný fond solidarity | 4,75 % | 4,75 % |
Dôvody nízkej atraktivity a alternatívy
Dôvodov, prečo si živnostníci väčšinou dobrovoľné nemocenské poistenie neplatia, je viac. Medzi nimi napríklad to, že SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale musí využiť balík dobrovoľného poistenia. Ten zvyčajne zahŕňa dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo kombináciu dobrovoľného nemocenského, dôchodkového a poistenia v nezamestnanosti.
Ďalším faktorom v prípade nemocensky poistenej osoby je, že v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená aspoň 270 dní. Dobrovoľné nemocenské, rovnako ako ostatné dávky nemocenského poistenia, sa vyplácajú spätne - a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa nemocenské vypláca.
Časť podnikateľov preto hľadá alternatívne riešenie a spolieha sa skôr na komerčné životné poistenie. To obvykle zahŕňa nielen krytie pre prípad pracovnej neschopnosti, ale aj trvalé následky úrazu, závažné choroby alebo invaliditu. Na rozdiel od nemocenského poistenia si navyše môžu klienti sami zvoliť tarifu, napríklad s plnením už od prvého dňa choroby.
Prvé týždne choroby alebo úrazu väčšinou živnostníci zvládnu pokryť z krátkodobých úspor, pri dlhšej liečbe už však tieto rezervy dochádzajú a nastupuje poistné plnenie. Ak majú SZČO za všetkých okolností na účte rezervu, s ktorou dokážu prečkať niekoľko dní liečenia, často poistenie krátkodobých dopadov preskakujú. „Nezriedka tým precenia svoje sily - stačí totiž nečakaný jednorazový výdavok, napríklad na opravu služobného auta, a naraz sa úspory výrazne stenčia,“ tvrdí Pekárková.
„Úvaha o prihlásení na nemocenské poistenie by mala vychádzať z individuálneho posúdenia finančnej situácie. Najväčšiu istotu ponúka kombinácia životného poistenia a finančnej rezervy, spoliehať sa len na jedno z riešení je príliš riskantné. V prípade akýchkoľvek pochybností by mali podnikatelia hľadať konzultáciu u prevereného finančného poradcu. Už iba preto, že každý má špecifickú životnú situáciu,“ uzavrela Pekárková.
tags: #szco #dobrovolne #nemocenske #poistenie #a #naklady