Syndróm vyhorenia, spolu s ďalšími psychickými ochoreniami ako sú depresie a úzkostné poruchy, sa v súčasnej dobe stávajú čoraz častejšími príčinami práceneschopnosti a invalidity. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila syndróm vyhorenia do medzinárodnej klasifikácie chorôb, čo podčiarkuje jeho závažnosť a rastúci výskyt v dôsledku zrýchleného životného štýlu a tlaku na výkon.
Poisťovne na Slovensku, vrátane Generali a UNIQA, kryjú duševné ochorenia v rámci poistenia invalidity, pod ktoré spadá aj syndróm vyhorenia. Pri nepriaznivom priebehu môže ísť aj o invalidizujúce ochorenie, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa.
Čo je invalidita a kedy na ňu vzniká nárok?
Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. Podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca (osoby, ktorá poberá nemocenské) pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť. Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti.
Na vznik nároku na invalidný dôchodok musia byť splnené tri podmienky:
- Byť uznaný za invalidného.
- Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
- Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Posudzovanie invalidity a miera poklesu schopnosti pracovať
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.
Napríklad pri depresiách či úzkostných poruchách je podľa stupňa ich závažnosti možné uznanie invalidity aj nad 40 %. Beata Lipšicová z poisťovne UNIQA uvádza, že v zmysle zákona o sociálnom poistení je miera poklesu zárobkovej činnosti pre afektívne poruchy (manické, depresívne, periodické) v rozsahu 35-80 %, pre neurotické, stresové a somatoforné poruchy 15-70 % podľa závažnosti. Stanovenie miery poklesu schopnosti odráža zdravotný stav komplexne a môže byť zahrnutá aj iná diagnóza, čiže dôvodom priznania invalidity môže byť viac diagnóz a percentá sa potom sčítajú.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne. Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity.
| Vek žiadateľa | Potrebné roky dôchodkového poistenia |
|---|---|
| Do 20 rokov | Menej ako 1 rok |
| Nad 20 do 24 rokov | Najmenej 1 rok |
| Nad 24 do 28 rokov | Najmenej 2 roky |
| Nad 28 do 34 rokov | Najmenej 5 rokov |
| Nad 34 do 40 rokov | Najmenej 8 rokov |
| Nad 40 do 45 rokov | Najmenej 10 rokov |
| Nad 45 rokov | Najmenej 15 rokov |
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.
Starobný a predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Výška invalidného dôchodku a jej zmeny
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca: POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).
- POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený.
- ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
- ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.
Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako: (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.
Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.
Ako sa vypočítava invalidita sociálneho zabezpečenia
Súčasné poberanie invalidného dôchodku a pracovnej aktivity
Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. "Uvedený zákon, ani iný právny predpis nezakazuje súčasné poberanie invalidného dôchodku a výkon primeranej zárobkovej činnosti. Poberateľ invalidného dôchodku môže vykonávať primeranú zárobkovú činnosť bez ohľadu na to, aká výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola priznaná," spresňuje Sociálna poisťovňa. Ak to váš zdravotný stav umožňuje, môže pracovať, pričom pri niektorých druhoch ochorení podmieňujúcich invaliditu je práca lekársky odporúčaná ako jedna z foriem terapie. U mnohých, najmä psychických ochorení, je fyzická aktivita veľmi priaznivá pre zdravotný stav a pre udržanie dlhodobej stabilizácie ochorenia.
Ako si vybaviť invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.
Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.
Psychické ochorenia a invalidita v poistení
Najnovšie štatistiky uvádzajú, že depresia celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí a na Slovensku je ich viac ako 300-tisíc. Počet ľudí s psychickými ochoreniami stále rastie a podľa WHO sa depresia stane čoskoro druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Faktom je, že v súčasnosti sú psychické choroby spolu s nádorovými ochoreniami, ochoreniami srdca a pohybového aparátu jednými z najčastejších príčin invalidity.
Poisťovne síce na nové choroby alebo rozšírenie výskytu niektorých ochorení reagujú obmenou zloženia poistných produktov, no pri uznávaní poistných udalostí v prípade psychických chorôb a následnej invalidity robia rozdiely. Niektoré poisťovne vyplatia plnenie pri invalidite len vtedy, ak Sociálna poisťovňa uzná nárok na invalidný dôchodok, iné posudzujú nárok výlučne podľa odborných lekárskych posudkov.
Pripoistenie invalidity pre psychické ochorenia
Invalidita je prevažne riešená formou pripoistenia, kde si klienti môžu vybrať pripoistenie invalidity pre chorobu alebo úraz. Napríklad v poisťovni Allianz si môžu klienti v rámci životného poistenia pripoistiť invaliditu, ktorá kryje prípady, keď invalidita nastane aj pre psychické ochorenie, napríklad depresiu. Poisťovňa Generali kryje duševné ochorenia pri poistení invalidity. Okrem toho ponúka segmentové životné poistenie, ktoré je prispôsobené rizikám vyplývajúcim z povolania. "Pre určité povolania je charakteristické vysoké pracovné nasadenie a veľká miera stresu, ktoré negatívne pôsobia na zdravie. Práca v zdravotníctve patrí k odvetviam, v ktorých sa syndróm vyhorenia vyskytuje najčastejšie."
V rámci životného poistenia je invalidita rozšírená o všetky psychické ochorenia, samozrejme, okrem tých, ktoré sú v príčinnej súvislosti s alkoholom, návykovými či psychoaktívnymi látkami. Prepad príjmu pri invalidite býva zásadný. V pripoisteniach invalidity niektoré poisťovne umožnili vyplatiť celú 100 % poistnú sumu už pri čiastočnej invalidite.
Rozdiely medzi poistkami sú aj v miere poklesu schopnosti pracovať, čiže či ide o čiastočnú invaliditu alebo úplnú invaliditu. Pripoistenie invalidity sa medzi poisťovňami líši aj v čakacej lehote. Dobrou správou v prípade psychických chorôb je skrátenie čakacej doby z pôvodných 24 na 12 mesiacov, ktoré v poslednom čase zaviedli viaceré poisťovne.