Ako odôvodniť opodstatnený nárok: Komplexný pohľad na náhradu škody a bezdôvodné obohatenie

Pojem opodstatneného nároku je kľúčový v slovenskom právnom systéme a dotýka sa rôznych oblastí od náhrady škody spôsobenej štátom až po bezdôvodné obohatenie v občianskoprávnych vzťahoch. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sú opodstatnené nároky odôvodňované, s dôrazom na judikatúru a relevantné právne predpisy.

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Tento nárok sa riadi zákonom č. 514/2003 Z.z., účinným od 1. júla 2004, a tiež predtým platným zákonom č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Súdna judikatúra vychádza zo zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu, ktorý spočíva v odčinení každej majetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe). Systematickým a logickým extenzívnym výkladom sa dospelo k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery boli prijaté už v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., ako potvrdzuje uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. 8. 2010.

Prípadová štúdia: Opodstatnenosť nároku po zastavení trestného stíhania

Okresný súd Svidník rozsudkom z 25. marca 2008 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 158 Sk s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Žalobkyni bolo uznesením policajného orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v B., Úradu justičnej a kriminálnej polície, pracovisko S. z 28. mája 2004, začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví. Žalobkyňa podala sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Následne, na základe písomného návrhu obhajcu žalobkyne, bolo uznesením okresného prokurátora vo Svidníku z 23. novembra 2004 trestné stíhanie proti žalobkyni zastavené.

Žalobkyňa požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní vo výške 4 158 Sk. Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo žiadosť Ministerstvu vnútra SR, ktoré ju zamietlo s odôvodnením, že trestné stíhanie bolo začaté na základe trestného oznámenia a nemôže byť posudzované ako nezákonné.

Okresný súd zastával názor, že zastavenie trestného stíhania, postúpenie veci inému orgánu alebo oslobodzujúci rozsudok, ak k nim došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, majú podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci boli splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Poukázal na to, že uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, a teda nejde o nezákonné rozhodnutie. Keďže neboli splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., súd odvolaciu žalobu zamietol.

Bezdôvodné obohatenie v občianskoprávnych vzťahoch

Opodstatnený nárok sa často objavuje aj v súvislosti s bezdôvodným obohatením. Bezpodielové obohatenie je definované v Občianskom zákonníku a vzniká v prípadoch, keď niekto získa majetkový prospech bez právneho dôvodu na úkor iného.

V spore o zaplatenie sumy 7 028,78 eura Najvyšší súd Slovenskej republiky riešil otázku nároku žalobcu voči žalovanej. Okresný súd Žilina medzitýmnym rozsudkom z 24. novembra 2023 rozhodol, že nárok žalobcu je opodstatnený, pričom ho posúdil podľa § 451 Občianskeho zákonníka ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Súd dospel k záveru, že prestavbou a zhodnotením stavby, ktorá nebola vo vlastníctve žalobcu, došlo k zhodnoteniu vlastníctva žalovanej.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 27. augusta 2024 medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď považoval nárok žalobcu za nárok z bezdôvodného obohatenia. Bolo totiž preukázané, že žalobca investoval do nehnuteľnosti počas trvania nájomného vzťahu, ktorý bol založený nájomnou zmluvou.

Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 26. februára 2004 sp. zn. 28Cdo/314/2004, podľa ktorého nárok na náhradu nákladov spojených so zmenami vykonanými so súhlasom prenajímateľa nájomcom na prenajatej veci je samostatným občianskoprávnym nárokom, ktorého uplatnenie podlieha všeobecnej premlčacej dobe a nemožno ho posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Zároveň odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29. novembra 2005 sp. zn. Cdo/1138/2005, podľa ktorého vznik nároku nájomcu na úhradu nákladov spojených so zmenou prenajatej veci vynaložených so súhlasom prenajímateľa je podmienený jednak zmenou na veci vykonanej so súhlasom prenajímateľa a jednak skončením nájmu.

Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd mal prioritne ustáliť právnu úpravu platnú v čase vykonávania zhodnotenia nehnuteľností, na základe ktorej bude nárok právne posudzovať. Bolo potrebné skúmať, či zmeny na veci boli vykonané so súhlasom prenajímateľa a či sa zaviazal k ich náhrade. Zhodnotenie nehnuteľnosti musí byť vyčíslené podľa stavu ku dňu skončenia nájmu.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

Dovolateľ podal dovolanie proti zrušujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, pričom vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. a) a b) Civilného sporového poriadku (CSP). Dovolateľ namietal, že odvolací súd nesprávne vytýkal súdu prvej inštancie právne posúdenie nároku ako bezdôvodného obohatenia, pričom malo ísť o nárok nájomcu na zhodnotenie predmetu nájmu podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Dovolateľ argumentoval, že ak mal súd posúdiť zodpovednostný vzťah nájomcu a prenajímateľa podľa právnej úpravy účinnej v čase vykonávania investícií, pričom zákon právny inštitút poskytovania náhrady vynaložených investícií nepoznal, potom nemohol nárok posúdiť inak ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za nesprávny tiež považoval záver odvolacieho súdu, že otázka premlčania by sa mala posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase vykonávania investícií.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP prípustné, pretože dovolanie je prípustné iba proti rozhodnutiu, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil uznesenie súdu prvej inštancie. Uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je rozhodnutím potvrdzujúcim alebo zmeňujúcim rozhodnutie súdu prvej inštancie.

Doručovanie žaloby a preukazovanie splnomocnenia

V konaniach, ktoré možno iniciovať výlučne elektronicky, je preukázanie oprávnenia konať v mene inej osoby udelením splnomocnenia v listinnej podobe vylúčené. Na elektronickú podobu splnomocnenia sa preto použijú ustanovenia zákona o e-Governmente, konkrétne § 23 upravujúci autorizáciu a preukazovanie oprávnenia konať v mene inej osoby. Ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, citované ustanovenie vyžaduje na dokumente preukazujúcom oprávnenie konať v mene inej osoby autorizáciu splnomocniteľom, keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca.

Ak splnomocniteľ nedisponuje možnosťou autorizácie (elektronického podpísania), za účelom zachovania právnych účinkov pôvodného listinného splnomocnenia a jeho použiteľnosti pri vykonávaní úkonov v mene oprávneného v exekučnom konaní, ostáva jedinou možnosťou vykonanie zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej podľa § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente.

Pokiaľ súd doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa zákona o e-Governmente, musí žalovaný dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia alebo pojednávanie, preukázať ako adresát elektronickej úradnej správy domáhajúci sa rozhodnutia orgánu verejnej moci o neúčinnosti elektronického doručenia podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente. Musí preukázať, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane, alebo na jeho strane nastali dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami.

Občianskoprávny nárok v trestnom konaní

V priebehu trestného konania sa obeť môže domáhať náhrady občianskoprávnej škody za zranenie alebo stratu spôsobenú trestným činom, najmä v priebehu súdneho konania po vznesení obvinenia. Takýto nárok môže byť na náhradu škody, uvedenie veci do pôvodného stavu alebo peňažné plnenie. Obeť si môže uplatniť tento nárok na súde prvého stupňa najneskôr pri procesnom úkone, pri ktorom sa môže obeť prvýkrát dostaviť na súd.

Občianskoprávny nárok má formálne prvky, ktoré stanovuje a vyžaduje zákon. Obvinená osoba, voči ktorej sa nárok uplatňuje, musí byť uvedená v občianskoprávnom nároku a v podaní musí byť zahrnutá výslovná žiadosť adresovaná súdu, aby vydal rozhodnutie. Podanie musí obsahovať nárokovanú sumu alebo množstvo. Okrem zníženia hodnoty majetku to môže zahŕňať stratu zisku a úroky nároku na náhradu škody. Podľa zákona sa nestanovuje, aké dôkazy sú potrebné na podporu nároku.

Keď súd vybavuje a vymáha občianskoprávny nárok, spisy vo veci sa zohľadňujú z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či dôkazy predložila poškodená osoba alebo boli získané z iného zdroja. Ak sa poškodená osoba domáha občianskoprávneho nároku v rámci trestného konania, musí zaplatiť iba poplatok za podanie žaloby a odvolanie, ktorý sa vypočíta na základe hodnoty predmetu občianskoprávneho nároku.

Obeť má právo byť zo strany súdu, prokuratúry a vyšetrovacieho orgánu informovaná o svojich právach a povinnostiach. Ak je potrebné poradenstvo právneho poradcu špecializovaného na právnu pomoc alebo vypracovanie podania, štát na požiadanie poskytne právneho poradcu alebo právne služby. Náklady za tieto služby znáša namiesto obete štát, ak mesačný čistý disponibilný príjem obete nepresahuje minimálny starobný dôchodok a nemá žiadny majetok, alebo použitie takéhoto majetku by bolo neprimerané k výhodám.

Súd odmietne rozhodnúť o vymáhaní občianskoprávneho nároku v rámci trestného konania odkázaním nároku na uspokojenie iným zákonným spôsobom v prípadoch, keď sa nepreukáže zodpovednosť obvinenej osoby podľa trestného práva alebo za menej závažný trestný čin, pretože sa konanie zastavilo alebo obvinený bol oslobodený. To isté platí, ak je uplatnenie občianskoprávneho nároku podľa zákona vylúčené alebo bola žiadosť o náhradu škody podaná neskoro. Občianskoprávny nárok sa nemôže uplatniť ani v trestnom konaní, ak existuje prekážka podľa občianskeho procesného práva, napríklad ak súd určený podľa občianskeho súdneho poriadku nie je uvedený v trestnom poriadku, alebo ak obeť či obvinená osoba nemá právnu spôsobilosť v občianskom súdnom konaní.

Upokojenie občianskoprávneho nároku v trestnom konaní možno uľahčiť aj prostredníctvom iných prostriedkov na náhradu škody, napríklad pozastavením konania na vedenie mediácie, podmienečným pozastavením prokurátorom alebo dohodou medzi obvinenou osobou a prokuratúrou. S cieľom zabezpečiť občianskoprávny nárok môže obeť podať návrh na nariadenie preventívneho zaistenia nehnuteľnosti alebo majetku obvinenej osoby ešte pred rozhodnutím o občianskoprávnom nároku v trestnom konaní. Na žiadosť obete súd vydá exekučný titul po potvrdení občianskoprávneho nároku v konečnom rozhodnutí.

tags: #svoj #opodstatneny #narok #som #odovodnil