Svetová zdravotnícka organizácia a komplexný prístup k zdravotnému postihnutiu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zohráva kľúčovú úlohu v medzinárodnom úsilí o zlepšenie zdravia a kvality života ľudí na celom svete. V kontexte zdravotného postihnutia WHO vyvíja štandardy, klasifikácie a programy, ktoré majú za cieľ podporovať rovnaké príležitosti a integráciu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti.

Svetová zdravotnícka organizácia: Poslanie a štruktúra

Svetová zdravotnícka organizácia (skratka SZO; angl. World Health Organization, skratka WHO) je medzinárodná organizácia systému Organizácie Spojených národov (OSN), vystupujúca ako koordinačné centrum v medzinárodnom verejnom zdraví. Centrálu má v Ženeve vo Švajčiarsku.

Pre lepšiu predstavu o organizácii uvádzame základné informácie:

História a vznik WHO

WHO bola založená OSN 7. apríla 1948. Oficiálne vznikla 7. apríla 1948, kedy do platnosti vstúpila Ústava Svetovej zdravotníckej organizácie tým, že ju ratifikovalo 26 zo 61 signatárskych štátov. V roku 1945 na Konferencii OSN o medzinárodnej organizácii jednohlasne schválili jej účastníci návrh Brazílie a Číny, aby sa vytvorila nezávislá medzinárodná zdravotnícka organizácia v rámci OSN. O rok neskôr v roku 1946 v New Yorku signovalo 61 štátov z celého sveta Ústavu Svetovej zdravotníckej organizácie. Ústava nadobudla platnosť 7. apríla 1948, keď 26 zo 61 štátov, ktoré ju podpísali, ratifikovali svoj podpis a uložili oficiálne ratifikačné listiny u generálneho tajomníka Organizácie spojených národov. Tento dátum - 7. apríl 1948 sa uznáva za dátum vzniku Svetovej zdravotníckej organizácie. Odvtedy oslavuje Svetová zdravotnícka organizácia a s ňou celý svet v tento deň Svetový deň zdravia.

V čase, keď bola založená WHO, verejné zdravotníctvo čelilo skľučujúcej úlohe obnoviť základné zdravotnícke služby v krajinách zničených vojnou. Niektoré z prvých aktivít boli urgentnou odpoveďou na túto situáciu: poskytovanie liekov a vakcín, kontrola či zabránenie vzniku epidémií a poskytovanie pomoci utečencom. Už v tomto období si však zakladatelia WHO boli vedomí širšieho poslania tejto novovzniknutej organizácie, a to poskytovať mechanizmus, pomocou ktorého by všetky krajiny sveta mohli spolupracovať v ich úsilí o zlepšenie zdravia.

Ciele a aktivity

Štatút SZO stanovuje, že jej cieľom „je dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia pre všetkých ľudí“. Štatút SZO definuje zdravie ako stav kompletnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody, a nie iba ako absenciu chorôb alebo telesných chýb. Jej hlavnou úlohou je ničiť choroby, obzvlášť kľúčové infekčné choroby. Popri koordinácii medzinárodného monitorovania vypuknutia infekčných chorôb ako SARS, malária a AIDS, realizuje aj programy na ničenie týchto chorôb prostredníctvom vývoja a distribúcie vakcín. Po rokoch likvidácie kiahní SZO v roku 1979 prehlásila, že choroba bola zničená - prvá choroba v histórii úplne eliminovaná premyslenou ľudskou aktivitou.

SZO organizuje aj kampane, napr. na celosvetové zvýšenie konzumácie zeleniny alebo na zníženie konzumácie tabaku, a vedie výskum: napr. či elektromagnetické pole okolo mobilov má nepriaznivý vplyv na zdravie. Pre uvedené ciele SZO pridelili medzinárodné zmluvy organizácii veľa zodpovednosti. Napr. Jednotná konvencia o narkotických drogách (Single Convention on Narcotic Drugs) a Konvencia o psychotropných látkach (Convention on Psychotropic Substances) žiadajú SZO vydať záväzné vedecké a medicínske ohodnotenie psychoaktívnych drog a odporučiť, ako majú byť regulované.

Organizačná štruktúra

Svetové zdravotnícke zhromaždenie (World Health Assembly - WHA) je vrcholným rozhodovacím orgánom WHO. Zasadá každoročne v máji v Ženeve za účasti delegácií všetkých členských krajín. Hlavnou úlohou WHA je určovať politiky Organizácie. WHA menuje generálneho riaditeľa (na 5-ročný mandát), pripomienkuje a schvaľuje návrh programového rozpočtu.

Výkonná rada WHO (Executive Board - EB) je zložená z 34 členov, ktorí sú volení na trojročné obdobie. Zasadá každoročne na hlavnom zasadnutí v januári, kedy je schvaľovaný program a rezolúcie nadchádzajúceho májového Svetového zdravotníckeho zhromaždenia.

Sekretariát WHO (Headquarters) - viac než 8000 zamestnancov pracujúcich v sídle organizácie v Ženeve a v 6-tich regionálnych úradoch. Riadi ho GR WHO, ktorého volí Svetové zdravotnícke zhromaždenie na základe nominácie výkonného výboru. Súčasný generálny riaditeľ je Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus, vo funkcii od 1. mája 2022. Regionálny úrad pre Európu (EURO) má ústredie v Dánsku v Kodani a regionálnym riaditeľom je od 1. februára 2020 Hans Henri P. Kluge.

SZO má 194 členských štátov, vrátane všetkých členských štátov OSN okrem Lichtenštajnska. Krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi OSN, sa môžu, ak to schváli zhromaždenie, pripojiť ako asociovaní členovia (s kompletnou informovanosťou, ale obmedzeným podielnictvom a volebným právom).

Financovanie a partnerstvá

Ako agentúra OSN, SZO je financovaná systémom OSN - príspevkami členských štátov. V súčasnosti práca SZO zahŕňa aj kooperáciu s partnermi, ako sú mimovládne organizácie a farmaceutický priemysel alebo s nadáciami, ako sú Nadácia Billa a Melindy Gates či Rockefellerova nadácia.

Hlavné body agendy WHO

Svetová zdravotnícka organizácia pracuje v zložitom a rýchlo sa meniacom prostredí. Hranice aktivít v oblasti verejného zdravia sa stále viac prelínajú s inými sektormi, ktoré ovplyvňujú príležitosti a výsledky v oblasti zdravia. Hlavné body agendy WHO sú zamerané na komplexné riešenie globálnych zdravotných výziev:

• Podpora zdravia
• Podpora zdravotnej bezpečnosti
• Posilňovanie zdravotníckych systémov
• Prepojenie výskumu, informatiky a štatistiky
• Podpora partnerstiev

Pre európsky región sa aktivity zameriavajú na zlepšovanie zdravia (prevencia neprenosných ochorení, kontrola tabaku, obezita a výživa, duševné zdravie a alkohol, prenosné ochorenia ako detská obrna, osýpky, rubeola, tuberkulóza, HIV/AIDS, malária, Medzinárodné zdravotné predpisy, environmentálne zdravie) a posilňovanie zdravotníckych systémov.

Terminológia WHO v oblasti zdravotného postihnutia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zohráva kľúčovú úlohu pri definovaní a štandardizácii terminológie v oblasti zdravotného postihnutia. Cieľom je zabezpečiť jednotné chápanie a používanie pojmov, čo je nevyhnutné pre efektívne riešenie problémov zdravotne postihnutých osôb na medzinárodnej úrovni.

V roku 1980 WHO schválila Medzinárodnú klasifikáciu porúch, zdravotných postihnutí a handicapov (ICIDH), ktorá priniesla presnejší prístup. Klasifikácia jasne rozlišuje medzi poruchou, zdravotným postihnutím a handicapom:

• Porucha (Impairment): Znamená každé poškodenie štruktúry a fungovania ľudského organizmu, mentálne a fyzické.
• Zdravotné postihnutie (Disability): Znamená zníženie alebo stratu funkčnej schopnosti, alebo aktivity následkom poruchy. Je charakterizované nadbytkom alebo deficitmi správania sa, alebo normálnych funkcií očakávaných od osoby.
• Handicap: Označuje stratu alebo obmedzenie príležitosti mať rovnaký podiel na živote spoločnosti ako ostatní.

Strategické prístupy WHO k zdravotnému postihnutiu

WHO zdôrazňuje význam prevencie, rehabilitácie a vytvárania rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa podporila ich plná integrácia do spoločnosti.

• Prevencia: Činnosť zameraná na zabránenie vzniku telesnej, intelektovej, psychickej alebo zmyslovej poruchy (primárna prevencia) alebo na zabránenie toho, aby poruchy spôsobili trvalé funkčné obmedzenie alebo zdravotné postihnutie (sekundárna prevencia).
• Rehabilitácia: Proces, ktorého cieľom je umožniť zdravotne postihnutým osobám, aby dosiahli a udržali si optimálnu telesnú, zmyslovú, rozumovú, duševnú a/alebo sociálnu úroveň funkcií, a tým im umožniť zmenu v živote smerom k dosiahnutiu väčšej nezávislosti.
• Vytváranie rovnakých príležitostí: Proces, ktorý sprístupňuje ľuďom, zvlášť osobám so zdravotným postihnutím, rôzne systémy spoločnosti a prostredie (služby, informácie a pod.).

Výzvy, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím

Ľudia so zdravotným, predovšetkým s ťažkým zdravotným postihnutím patria vo všetkých krajinách sveta k najohrozenejším skupinám obyvateľstva. Musia čeliť hrozbe vyčleňovania z hlavného spoločenského prúdu, ako aj zvýšenému nebezpečenstvu chudoby. Mnohé osoby so zdravotným postihnutím stále čelia prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, pracovným miestam, voľnočasovým aktivitám a v účasti na politickom živote.

Štatistiky z EÚ ilustrujú závažnosť týchto problémov:

• V roku 2020 bolo nezamestnaných 17,7 % osôb so zdravotným postihnutím vo veku 20 - 26 rokov v porovnaní s 8,6 % osôb bez zdravotného postihnutia v rovnakej vekovej skupine.
• V roku 2024 bolo 29 % ľudí so zdravotným postihnutím ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v porovnaní s 18 % ľudí bez zdravotného postihnutia.
• Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je v prípade osôb so zdravotným postihnutím dvojnásobná v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia.
• Len 29 % osôb so zdravotným postihnutím získalo vysokoškolské vzdelanie (postsekundárne vzdelanie) v porovnaní so 44 % ľudí bez zdravotného postihnutia.
• Osobám so zdravotným postihnutím, najmä ženám, starším osobám a deťom, hrozí väčšie riziko násilia a zneužívania, a to doma aj v zariadeniach poskytujúcich starostlivosť: 17 % osôb so zdravotným postihnutím sa stalo obeťou násilia v porovnaní s 8 % osôb bez zdravotného postihnutia.

V roku 2024 bol podiel žien so zdravotným postihnutím vo všetkých členských štátoch vyšší ako podiel mužov.

Problémy, s ktorými sa zdravotne handicapovaní ľudia a ich okolie stretávajú, by sme mohli zaradiť do týchto kategórií:

• prostredie s fyzickými bariérami
• zdravotnícka starostlivosť
• prístup ku vzdelaniu
• pracovné uplatnenie
• poskytovanie sociálnych služieb
• kompenzácia sociálnych dôsledkov postihnutia

Slovensko a jeho príspevok v oblasti zdravia a zdravotného postihnutia

Česko-Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré signovali Ústavu Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 1946. Po rozdelení Česko-Slovenska sa Slovenská republika stala členom WHO.

V roku 2022 Slovensko po prvý raz získalo zastúpenie vo Výkonnej rade WHO. Túto pozíciu zastáva prof. MUDr. Jozef Šuvada, PhD., MPH, MBA.

Na Slovensku pôsobí Kancelária WHO, ktorej riaditeľom je Dr. Egídia Hanzlíková.

Všeobecné práva zdravotne handicapovaných sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38. Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o od 1. júla 1999 v Slovenskej republike účinný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Na 64. Svetovom zdravotníckom zhromaždení bolo MUDr. Eve Sirackej udelené ocenenie “Sasakawa - cena pre zdravie”. Získala ho ako prvá Európanka za inovatívny prístup a pokrok v onkológii.

tags: #svetova #zdravotnicka #organizacia #zdravotne #postihnutie