Pojem striedavá starostlivosť sa už stal súčasťou života Slovákov. Rozvedené páry pri nej majú možnosť rovnocenne sa podieľať na výchove a starostlivosti o ich spoločné dieťa či deti. Striedavá osobná starostlivosť (ďalej SOS) ako právny inštitút je zavedená v našom právnom poriadku od 01. 07. 2010, kedy bol novelizovaný zákon o rodine.
Ide o model výchovy, pri ktorom dieťa žije po rozvode alebo rozchode striedavo v pravidelných časových intervaloch s oboma rodičmi, ktorí sa oňho starajú. Najčastejšie ide o týždenné alebo dvojtýždenné striedanie, ale intervaly môžu byť rôzne podľa potrieb dieťaťa a dohody rodičov. Pri striedavej starostlivosti rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca, napríklad týždeň u jedného a týždeň u druhého. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci alebo po 14 dňoch.

Základné právne aspekty striedavej starostlivosti
Rodinné právo upravuje vzťahy medzi manželmi, rodinnými príbuznými, rodičmi a deťmi a náhradnú rodinnú starostlivosť. Manželstvo je zväzkom muža a ženy, pričom spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina je teda jedným z primárnych cieľov manželstva a zároveň je základnou jednotkou v spoločnosti.
Podľa § 22 Zákona o rodine (ZR) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť. Pri súdnom konaní o rozvode manželstva súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Záujem maloletých detí je teda veľmi významný faktom, ktorý vyplýva z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20.11.1989 (ďalej Dohovor), v ktorom je explicitne vyjadrené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.
Následne čl. 9 Dohovoru hovorí, že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Z toho vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že manželstvo formálno-právne zaniklo rozvodom a dieťa alebo deti boli v súlade s § 24 ods. 1 ZR na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, má jednak dieťa, resp. deti a aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, právo na kontakt, čiže stretávanie sa so svojím dieťaťom.

Zavedenie inštitútu striedavej starostlivosti
Významná zmena v slovenskom rodinnom práve nastala 01.07.2010, keď sa zákonom č. 217/2010 Z.z. z 27. apríla 2010 dostal do slovenského právneho poriadku inštitút s názvom striedavá starostlivosť. Podľa ust. § 24, ods. 4 ZoR je striedavá osobná starostlivosť upravená takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.“
Z tohto ustanovenia je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s jej nariadením nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť o dieťa predstavuje najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ, samozrejme, neexistujú iné dôvody (spočívajúce v rodičoch alebo dieťati), ktoré striedavú starostlivosť vylučujú. Ak striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.
Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a rovnako prihliada na najlepší záujem dieťaťa - a to najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Nie je pritom ani vylúčené, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov predbežným opatrením, čo umožňuje ust. § 76, ods. 1, písm. 3. Občianskeho súdneho poriadku.
Dohoda rodičov vs. rozhodnutie súdu
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, potom majú možnosť sa kedykoľvek dohodnúť o výkone ich rodičovských práv a povinností, teda dohodou môžu určiť aj striedavú starostlivosť a vymedziť podmienky jej fungovania. Táto dohoda však podlieha schváleniu súdu, inak je nevykonateľná.
Za predpokladu, že nedôjde medzi rodičmi k dohode, potom rozhoduje súd aj bez návrhu, tak ako ustanovuje § 36 ods. 1 Zákona o rodine. To znamená, že ak rodičia dieťaťa nedospejú k dohode, má ktorýkoľvek z nich právo podať návrh na úpravu osobnej starostlivosti na súd. Hoci sa uvedený paragraf vzťahuje primárne na rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti, § 36 ods. 1 ZR odkazuje na jeho primerané použitie. Súd potom môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti i napriek nesúhlasu jedného rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, ak obaja rodičia majú záujem o výchovu a zároveň sú spôsobilí dieťa aj vychovávať. Súd rozhoduje v záujme dieťaťa a cieľom jeho rozhodnutia je lepšie zabezpečenie potrieb dieťaťa.
Ak druhý rodič so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, neznamená to automaticky, že súd „striedavku“ automaticky zamietne. Súd sa bude zaujímať prečo nesúhlasí a následne posúdi objektívnosť dôvodov, preverí spoluprácu rodičov, môže aj požiadať ÚPSVaR o šetrenie v domácnosti, prípadne prizve znalca (psychológa). Súd vždy prihliada na okolnosti a špecifiká konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti tak ako ustanovuje § 24 ods. 4 ZR.

Finančné a sociálne aspekty striedavej starostlivosti
Po rozhodnutí o starostlivosti o dieťa súd vždy rieši aj finančné zabezpečenie jeho potrieb. Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení. Vyživovaciu povinnosť rodičov upravuje Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti.
Vyživovacia povinnosť pri striedavej starostlivosti
Výživné na maloleté dieťa pri striedavej osobnej starostlivosti súd určuje podľa § 62 ods. 6 ZR, pričom prihliada na dĺžku starostlivosti každého rodiča alebo môže vzhľadom na okolnosti daného prípadu výživné aj neurčiť. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti.
Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov, a teda i dôvod, kedy jeden z rodičov úmyselne navrhne zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, aby sa tak vyhol plateniu výživného. V žiadnom inom prípade takýto postup nie je možný a výživné musí byť určené vždy. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovský príspevok a prídavok na dieťa
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 r. (príp. 6 r.). Podľa ust. § 3, ods. 5 ZoRP: „Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.“ Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe ust. §35 ZoR súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich, a to podľa ich dohody. Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, písomne dohodnú na striedavom poberaní prídavku a príplatku k prídavku, môže si nárok na prídavok a príplatok k prídavku uplatniť každý z rodičov avšak najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V prípade spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas troch kalendárnych mesiacov.
Daňový bonus a iné dávky
Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Môžeme ho chápať ako úľavu na dani alebo daňové zvýhodnenie pre osobu, ktorá ho poberá, samozrejme, po splnení stanovených podmienok. Jednou z podmienok na uplatnenie daňového bonusu je podmienka žitia dieťaťa s rodičom v spoločnej domácnosti tak, ako to definuje Občiansky zákonník v § 115 zákona. Pri striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. Znamená to, že takéto dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, t.j. matka aj otec, pričom daňový bonus mesačne na toto dieťa si môže uplatniť len jeden z nich.
Podľa ust. § 33, ods. 4 ZoDP: „Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.“ Vyššie uvedená úpravu je možné považovať za nedoriešenú a diskriminačnú.
Pri súdom určenej striedavej starostlivosti po vzájomnej dohode môžu obidvaja rodičia vo vyhláseniach u zamestnávateľa uviesť, že si budú uplatňovať daňový bonus jeden v párne mesiace roka a druhý v nepárne mesiace. Je možné akceptovať dohodu rodičov, že jeden si uplatní nárok na daňový bonus (bez ohľadu na stav na začiatku mesiaca) a druhý si uplatní nárok na prídavok na dieťa (takáto dohoda sa uzatvára na úrade práce pri žiadosti o prídavok na dieťa).
Tabuľka 1: Prehľad vybraných sociálnych dávok a daňových bonusov v súvislosti so striedavou starostlivosťou
| Dávka/Bonus | Popis | Uplatnenie pri striedavej starostlivosti |
|---|---|---|
| Rodičovský príspevok | Štátna sociálna dávka na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. | Nárok má len jedna oprávnená osoba určená dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu. |
| Prídavok na dieťa | Štátna sociálna dávka na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. | Vypláca sa oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Pri dohode na striedavom poberaní si ho môže uplatniť každý z rodičov najmenej na 6 mesiacov. Pri spoločnej starostlivosti sa vypláca striedavo každému rodičovi počas 3 mesiacov. |
| Daňový bonus | Suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. | Uplatniť si ho môže len jeden z rodičov, ak dieťa žije v spoločnej domácnosti oboch. Môžu sa dohodnúť na striedavom uplatnení (napr. párne/nepárne mesiace). |
Materská a rodičovská dovolenka
Podľa Zákonníka práce (ďalej ZP) môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce) súčasne. Podľa ust. § 166 ZP ods. 1 v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.
Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne. Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Praktické výzvy pri striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Neexistuje jeden model vhodný pre každú rodinu. Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac. Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou. Každá rodinná situácia má svoje špecifiká a správne nastavenie riešenia môže výrazne ovplyvniť jej ďalší vývoj.
Vzdelávanie a školská dochádzka
Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať). Nevyriešená však je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov.
Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školo-povinné. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.

Zdravotná starostlivosť
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby.
Trvalý pobyt
Podľa ust. § 3, ods. 1 ZoHPO: „Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.“ V prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.
Názor dieťaťa a kolízne opatrovníctvo
Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. V praxi sa názor dieťaťa zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie. Súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia.
Podľa ust. § 20, ods. 1 ZSPODaSK orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu (ZoR) poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom. Výkon kolízneho opatrovníctva je podrobne upravený v internej norme IN č. 014/2012, v ktorej je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť, ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
tags: #sud #striedava #starostlivost