Absolventi škôl si každoročne po maturitách či štátniciach kladú otázky týkajúce sa sociálneho poistenia. Pýtajú sa, či sa po skončení štúdia musia prihlásiť do Sociálnej poisťovne, kedy a koľko majú platiť sociálne odvody, prípadne či majú nárok na dávku v nezamestnanosti, ak si prácu nenájdu. Tento článok prináša podrobný prehľad povinností a možností študentov v súvislosti s dôchodkovým poistením, vrátane informácií o odvodovej odpočítateľnej položke pre brigádujúcich študentov.
Povinnosti absolventov voči Sociálnej poisťovni po skončení štúdia
Štandardne platí, že študenti nemajú povinnosti voči Sociálnej poisťovni bezprostredne po ukončení štúdia. Tie na nich čakajú až po uplatnení sa na pracovnom trhu podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitnú.
-
Ak začnú pracovať na Slovensku
Ak absolventi začnú na Slovensku pracovať na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni za nich bude plniť ich zamestnávateľ. Zamestnávateľ ich prihlási do Sociálnej poisťovne a bude za nich platiť poistné na sociálne poistenie z dohodnutej mzdy (vymeriavacieho základu). Ak už osoba nemá štatút študenta, nie je možné uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študenta (a využiť úľavu na odvodoch), potrebné je použiť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.
-
Ak začnú podnikať
Ak študent začne po škole podnikať, povinnosti prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a platiť poistné na sociálne poistenie mu vzniknú až na budúci rok podľa dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní. Aby sa živnostník, resp. SZČO nestal povinným platiteľom sociálnych odvodov v roku 2026, jeho príjem za rok 2025 nesmie prekročiť sumu 9 144 eur. Ak hranicu príjmov podnikateľ prekročí, vznik povinného sociálneho poistenia a presnú výšku odvodov oznámi na budúci rok samotná Sociálna poisťovňa. Rovnako má možnosť na preklenutie najbližšieho roka zvoliť si podľa svojej situácie aj dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné platenie poistného sa zúročí v budúcnosti pre prípadný nárok na dávky (nemocenské, materské či dávku v nezamestnanosti) a zaráta sa mu aj do obdobia dôchodkového poistenia pre budúci nárok na dôchodok.
-
Ak odchádzajú pracovať alebo študovať do zahraničia
Ak študent po škole plánuje užiť voľno, nepracovať, cestovať doma či po svete alebo na dlhšiu dobu odísť študovať či pracovať do zahraničia, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti (okrem poberateľa sirotského dôchodku, ktorý končí štúdium). Nemusí jej nič nahlasovať, ani sa registrovať a ani platiť poistné na sociálne poistenie.
-
Dobrovoľné poistenie
Ak sa tak sami rozhodnú, môžu si študenti platiť sociálne poistenie sami dobrovoľne už od 16 rokov veku. Ak im dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môžu získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti.
Sirotský dôchodok a štúdium
Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent poberá sirotský dôchodok, nahlasuje Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší. Sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, bude povinný vrátiť, keďže mu už nepatrili. Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov.
To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, a teda študent nemá žiadne povinnosti. Výnimkou sú študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne alebo ho prerušia, ako aj študenti-siroty, ktoré študujú v zahraničí alebo na školách, ktoré v tomto registri nie sú (zväčša ide o školy v pôsobnosti rezortov ministerstva vnútra a obrany). Tieto siroty sú však povinné potvrdenie o návšteve školy, resp. o jeho prerušení alebo predčasnom ukončení, predložiť Sociálnej poisťovne sami.
Poberatelia sirotských dôchodkov a brigády
Poberatelia sirotských dôchodkov, ktorí dovŕšili 15 rokov veku a ukončili obdobie školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, môžu počas letných prázdnin pracovať. Výplata sirotského dôchodku im nebude počas týchto letných prázdninových mesiacov zastavená a sirotský dôchodok im bude riadne vyplácaný. Zákonník práce s účinnosťou od 1. augusta 2024 ohraničuje možnosť zamestnávania mladistvých po dovŕšení 15 rokov veku, avšak najskôr dňom ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka ich povinnej školskej dochádzky, t. j. už počas letných prázdnin (júl a august) a nemusia čakať na oficiálne ukončenie školského roka (31. august).
Pätnásťroční môžu pracovať na dohodu o brigádnickej práci študenta. Tá je pre nich výhodná aj preto, že do výšky 200 eur mesačne je oslobodená od sociálnych odvodov. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere a pracovný čas u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Pri uzatvorení pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie jeho zákonného zástupcu (napr. rodiča, poručníka).
Mladiství nemôžu pracovať nadčas ani v noci. Rovnako nemôžu mať dohodnutú pracovnú pohotovosť, nesmú prísť do styku s alkoholom, pracovať s hotovosťou môžu, ale nie sú zodpovední za hotovosť. Môžu vykonávať rôznu administratívnu výpomoc, roznášanie letákov, pomocné práce v rôznych podnikoch alebo aj na kúpaliskách.
Absolvent sa stáva nezamestnaným
Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.). Študent sa môže už od 16-tich rokov veku v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti. Pri tejto dávke musí získať najmenej 730 dní poistenia a zároveň sa evidovať na úrade práce.
Práca študentov a odvody
Pracujúci študenti sa z hľadiska poistení dostávajú do iného postavenia než tí, ktorí sa naplno venujú len štúdiu. Či bude ich poistenie dostačujúce, do veľkej miery závisí od typu pracovného úväzku. Študenti vysokých škôl do 26 rokov, ktorí ešte nezískali titul 2. stupňa, si neplatia povinné zdravotné poistenie, platí ho za nich štát. Ak majú dennú formu štúdia, toto pravidlo pre nich platí, až dokým nedosiahnu 30 rokov (za predpokladu, že stále nedosiahli titul). Rovnako je to v prípade doktorandov, ktorí ešte nedosiahli 30 rokov a titul 3. stupňa. V prípade sociálneho poistenia je to inak. Štát nemá povinnosť ho platiť a tak jednoducho povedané, študent si tým pádom nesporí ani na dôchodok, ani nemá garanciu nemocenských či nezamestnaneckých dávok. Môže sa však prihlásiť na dobrovoľné sociálne poistenie, a to už od dovŕšenia 16. roku veku.
V momente, kedy študent začne pracovať, situácia sa mení. Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie vzniká, keď si založí napríklad živnosť. V druhom roku podnikania pri dosiahnutí určitej hranice príjmu mu môže vzniknúť aj povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Študent nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec. Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti, zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Dohody o brigádnickej práci študentov a odvodová odpočítateľná položka
Počas letných prázdnin študenti často pracujú ako brigádnici. Ak so svojim zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku (známu tiež ako odvodová úľava) a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Vďaka tomu môžu zarobiť viac. O takúto úľavu je možné požiadať len u jedného zamestnávateľa na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Ak majú viacero dohôd (brigád), na ostatné si už odvodovú úľavu uplatniť nemôžu. Odvodová odpočítateľná položka je maximálne 200 eur mesačne. Ak má študent - brigádnik vymeriavací základ (odmenu v hrubom) na základe určenej dohody nižší ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je jeho hrubá mzda nižšia ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je hrubá mzda vyššia ako 200 eur mesačne, odvody mu zamestnávateľ vyráta z rozdielu hrubej mzdy a sumy 200 eur. Pri platení poistného za zamestnávateľa na účely úrazového a garančného poistenia sa odvodovo odpočítateľná položka v sume 200 eur neodpočítava.
Príklad výpočtu odvodov s odvodovou odpočítateľnou položkou
Tabuľka nižšie ilustruje výpočet odvodov pri rôznych hrubých odmenách.
| Hrubá odmena | Uplatnenie OOP | Vymeriavací základ pre odvody | Sadzba dôchodkového poistenia | Výška odvodov |
|---|---|---|---|---|
| 200 eur | Áno | 0 eur | - | 0 eur |
| 400 eur | Áno | 200 eur* | 7% (invalidné) + 4% (starobné) = 11% | 22 eur |
*Platí sa len z rozdielu medzi 400 eur a 200 eur, t. j. zo sumy 200 eur.
Druhý pilier dôchodkového sporenia
Študenti, ktorí počas štúdia pracujú na hlavný pracovný pomer alebo začnú podnikať, si budú sporiť na svoj dôchodok už od študentských čias. Ak títo študenti do šiestich mesiacov od ich prvého poistenia, či od ich prvého prihlásenia sa v Sociálnej poisťovni, vstúpia do druhého piliera, odvody na dôchodkové sporenie za nich odvádza do dôchodkovej správcovskej spoločnosti ich zamestnávateľ. Pokiaľ študenti nestihnú lehotu šiestich mesiacov, nemôžu byť v druhom pilieri. Od prvého januára 2007 sa zrušilo ustanovenie zákona, ktoré určovalo povinnosť vstúpiť do druhého piliera. V súčasnosti platí možnosť vstupu, nie však povinnosť. Samozrejme, podmienkou sporenia v druhom pilieri je aktívne dôchodkové poistenie osoby v prvom pilieri, teda odvádzanie deviatich percent do priebežného systému Sociálnej poisťovne. Zamestnaní absolventi musia platiť odvody, pričom sa musia rozhodnúť, či ich budú platiť len do prvého piliera, alebo či si svoje dôchodkové odvody rozdelia na dva piliere. Doba šiestich mesiacov začína plynúť odo dňa prvého dôchodkového poistenia. Ak tento čas absolventi nevyužijú, nebudú si môcť sporiť v druhom pilieri.
Vstup do II. piliera prvý raz
Ak vstupujete do II. piliera prvý raz, je potrebné rozhodnúť sa pre dôchodkovú správcovskú spoločnosť.
- Do 6 mesiacov
Ide o osoby narodené po 31. 12. 1986, ak prvý raz vstúpili do systému dôchodkového poistenia, to znamená, že pred 1.1. 2005 neboli dôchodkovo poistené a ich prvé dôchodkové poistenie vzniklo po 31.12. 2007.
- Do 30 dní
Ide o osoby narodené pred 1. 1. 1987, ak boli pred 1. 1. 2005 dôchodkovo poistené a v čase od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2006 študovali, alebo boli v rovnakom čase nezamestnané (zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie) a po tomto období prvý raz vstúpili do dôchodkového poistenia.
Dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia za obdobie štúdia
Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. 1. 2004. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“. Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne. Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia.