Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je kľúčovou otázkou, či sa do doby dôchodkového poistenia, známej aj ako „odpracované roky“, započítava aj doba štúdia.
Historický vývoj započítavania doby štúdia
Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 bol občanovi za dobu štúdia priznaný a vypočítaný dôchodok podľa platných pravidiel.
Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r.). Od roku 2004 doba štúdia už nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Ako príklad možno uviesť pani Alicu, ktorá sa narodila v roku 1983 a v rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole. Z tejto doby sa jej do dôchodkového poistenia započíta len doba štúdia v rokoch 2002 a 2003.
Špecifiká započítavania štúdia na strednej škole
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
Legislatívne obdobia a ich vplyv na stredoškolské štúdium:
- Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978: Účinný bol zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov. Výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1.
- Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984: Účinný bol zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30.
- Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008: Účinný bol zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. Čo je však dôležité, v období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
V závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval, Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia. Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
Povinnosti a nároky študentov voči Sociálnej poisťovni
Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie, a preto nemá voči Sociálnej poisťovni počas celého štúdia žiadne prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové povinnosti. To znamená, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť žiadne poistné. Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý má oznamovacie povinnosti.
Len zo samotného postavenia študenta teda nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Táto povinnosť nevyplýva ani štátu, čiže študent nemá automaticky nárok na dávky zo sociálneho poistenia. Od 1. januára 2004 sa obdobie štúdia nezhodnocuje pri uplatňovaní si nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne (do 31. decembra 2003 sa zhodnocovalo). Keďže študent sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ich za neho nikto, nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne.
Príklady nárokov študentov na dávky:
- Materské: Vysokoškoláčka otehotnie a v Sociálnej poisťovni si nárokuje dávku materské. Sociálna poisťovňa jej ju neprizná, pretože pre priznanie nároku na ňu je potrebné byť poistený v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského (spravidla 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu) a mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
- Dávka v nezamestnanosti: Študent ukončí štúdium, nenájde si prácu a zaeviduje sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V Sociálnej poisťovni si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa mu ju neprizná, pretože podmienkou jej priznania je trvanie poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných troch rokoch pred zaevidovaním sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
- Úrazové poistenie: Žiak Strednej odbornej školy drevárskej utrpel pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, ktorá je súčasťou učebného plánu, úraz pri hobľovaní dreva, pri ktorom si poranil niekoľko článok prstov na pravej ruke. Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie, takže v takomto prípade nevzniká nárok na dávku z úrazového poistenia.
Možnosti dobrovoľného a dodatočného poistenia
Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. januára 2004. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“. Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne.
Príklad dodatočného zaplatenia poistného:
Fyzická osoba si chce doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie štúdia v roku 2009, doplatiť si ho chce v roku 2013 (alebo neskôr). Minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného stanovený pre rok 2009 je v sume 334,36 eur. Najmenej z takého vymeriavacieho základu osoba zaplatí poistné. Zo sumy 334,36 eur zaplatí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %. Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia.
Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia (a následne - po splnení všetkých podmienok - mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné dôchodkové poistenie nezaniká automaticky pri vzniku pracovného pomeru, t. j. pri vzniku povinného poistenia zamestnanca, prípadne vzniku iného povinného poistenia. Trvá až do dňa odhlásenia sa z dôchodkového poistenia, keďže spätne sa odhlásiť (ani prihlásiť) z dobrovoľného poistenia nie je možné. Od 1. januára 2014 dobrovoľne poistená osoba, ktorá si nezaplatí poistné do 31. mája 2014, prestáva byť dobrovoľne poistená k dňu 28. februára 2014.
Práca popri štúdiu a jej vplyv na sociálne poistenie
Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Študent nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec. Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti, zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru, t. j. obdobie poistenia zamestnanca, sa započítava do dôchodkového poistenia v plnej miere.
Brigádnická práca študentov:
Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ. Ak pravidelný mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody u študenta mladšieho ako 18 rokov nepresiahol sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahol 159 eur a študent požiadal o výnimku z platenia poistného, nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Uvedené sumy platia pre kalendárne mesiace roku 2014. Od 1. januára 2015 (za kalendárne mesiace roku 2015) sa hranica mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, ku ktorej si študent uplatní u zamestnávateľa výnimku, zvýši na jednotnú sumu 200 eur.
Výnimka platí až do skončenia právneho vzťahu dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. O výnimku žiada študent u zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľa informuje písomne aj v prípade, že výnimku si ďalej uplatňovať nechce. Ak príjem z dohody presiahne hraničné sumy, študentovi vznikne dôchodkové poistenie aj v prípade, že o výnimku požiadal. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi pravidelným mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a hraničnou sumou (68 alebo 159 eur platnou pre rok 2014, 200 eur platnou pre rok 2015).
Príklad študenta pracujúceho na brigáde:
17-ročný žiak strednej školy má od októbra 2014 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom, pričom už na začiatku dohody požiadal o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. V októbri a v novembri 2014 zarobil 65 eur, v decembri 2014 zarobí 100 eur, v januári 2015 zarobí 150 eur. Za október a november 2014 poistné na dôchodkové poistenie neplatí (príjem nižší ako 68 eur), za december 2014 zaplatí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 32 eur (rozdiel medzi príjmom 100 eur a hraničnou sumou 68 eur), t. j. poistné na starobné a invalidné poistenie spolu v sume 2,24 eur. Za január 2015 sa hraničná suma zvýši na 200 eur, preto z dosiahnutého príjmu v sume 150 nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie.
Sirotský dôchodok a študenti
O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov, resp. nespôsobilú na právne úkony, uplatňuje nárok jej zákonný zástupca. Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie.
Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v Českej republike na škole, ktorá sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl z Českej republiky, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie daného štúdia.
Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa. Sirotský dôchodok sa prestane vyplácať od výplatného termínu dôchodku nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti nastali.
Rovnaké povinnosti ako pri sirotskom dôchodku spojené s preukazovaním nezaopatrenosti v prípade štúdia má aj žiak alebo študent, ktorý je poberateľom pozostalostnej úrazovej renty prekvalifikovanej od 1. januára 2004 na úrazovú rentu.
Sociálna poisťovňa za termín ukončenia stredoškolského štúdia považuje posledný deň letných prázdnin po záverečnom roku štúdia. Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil.
Po ukončení štúdia
Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ, a to od prvého dňa zamestnania. Ak bývalý študent začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní si povinnosti ako každá iná SZČO. Napríklad, študent ukončí štúdium v máji 2014. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa budú jeho povinnosti voči Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1. júlu 2015.