Striedavá osobná starostlivosť nielen pre zosobášených: Kompletný sprievodca

Striedavá osobná starostlivosť je inštitút, ktorý sa v slovenskom právnom poriadku objavil až novelou zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v roku 2010. Priniesol so sebou dôležitú zmenu v prístupe k usporiadaniu rodičovských práv a povinností po rozvode manželstva alebo rozchode partnerov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexné informácie o striedavej osobnej starostlivosti, jej výhodách, nevýhodách a praktických aspektoch, a to najmä pre partnerov, ktorí nie sú zosobášení.

Čo je striedavá osobná starostlivosť?

Striedavá osobná starostlivosť (ďalej aj „SOS“) o dieťa je situácia, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Podstatou je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu, resp. dohodou rodičov.

V zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa.

Rozdiel medzi zosobášenými a nezosobášenými rodičmi

Inštitút striedavej starostlivosti sa vzťahuje rovnako na rozvedených rodičov, ako aj na rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa. Rozdiel je v tom, že u zosobášených rodičov sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhoduje priamo v konaní o rozvod manželstva, zatiaľ čo u nezosobášených rodičov je potrebné podať samostatný návrh na súd.

Podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti

Aby súd mohol nariadiť striedavú osobnú starostlivosť, musia byť splnené určité podmienky:

• Spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa: Obaja rodičia musia byť spôsobilí zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie.
• Záujem rodičov o osobnú starostlivosť: Obaja rodičia musia prejavovať úprimný záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Súd skúma konkrétnu realitu, nie len „sľuby do budúcna“.
• Najlepší záujem dieťaťa: Toto je kľúčové kritérium. Súd vždy rozhoduje v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
• Zabezpečenie potrieb dieťaťa: Striedavá starostlivosť musí lepšie zaistiť potreby dieťaťa.

Názor dieťaťa

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie.

Nesúhlas jedného z rodičov

Nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Zákon pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd musí prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j., či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Nesúhlas rodiča môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.

Ako funguje striedavá starostlivosť v praxi?

Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, táto forma zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov, ktorí by mali dokázať fungovať ako tím aspoň v základných veciach.

Frekvencia striedania

Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí od dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu. Zákon dobu zverenia nezakotvuje. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci alebo po 14 dňoch. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba. Pomer starostlivosti oboch rodičov môže byť 50:50, ale aj 60:40, 65:35, 70:30 a pod.

Výživné pri striedavej starostlivosti

Častý omyl je, že pri striedavej starostlivosti výživné automaticky zaniká. Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať aj v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, súd určí vyživovaciu povinnosť.

Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti.

Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa.

Rodičovské príspevky a daňový bonus

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd.

Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Túto úpravu je možné považovať za nedoriešenú a diskriminačnú.

Kedy striedavá starostlivosť nie je vhodná?

Napriek mnohým výhodám existujú situácie, kedy striedavá starostlivosť nie je v najlepšom záujme dieťaťa:

• Vzdialené bydliská rodičov: Ak rodičia bývajú príliš ďaleko od seba, čo by viedlo k častým presunom dieťaťa a zmene vzdelávacieho zariadenia. Toto je obzvlášť dôležité pri škôlkopovinných a školopovinných deťoch.
• Poruchy správania dieťaťa: Deti s poruchami správania si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia, ktorú by striedavá starostlivosť nemusela zabezpečiť.
• Neschopnosť rodičov spolupracovať: Ak rodičia nedokážu komunikovať a spolupracovať v záujme dieťaťa, striedavá starostlivosť by mohla viesť k destabilizácii výchovného prostredia a vystaveniu dieťaťa konfliktu lojality.
• Nedostatočné podmienky u jedného z rodičov: Ak aspoň jeden rodič nemá vytvorené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť o dieťa (napr. problém s alkoholom, násilné správanie, nedostatok priestoru pre dieťa).

Súhrn praktických rád

Rozhodovanie o starostlivosti a výživnom často nestojí len na právnych pravidlách, ale aj na tom, ako rodičia situáciu uchopia v praxi.

• Dohoda rodičov: Najlepšie je, ak sa rodičia dokážu dohodnúť na spôsobe starostlivosti. Spoločná dohoda je pre dieťa najprínosnejšia. Takáto dohoda musí byť schválená súdom.
• Právna pomoc: Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné vyhľadať právnu pomoc. Advokát môže pomôcť s prípravou návrhu na súd a zastupovaním v konaní.
• Zohľadnenie názoru dieťaťa: Súd vždy prihliada na názor dieťaťa, ak je primeraný jeho veku a rozumovej vyspelosti.
• Dokladovanie skutočností: V prípade súdneho konania je dôležité doložiť všetky relevantné dôkazy (napr. správy zo školy/lekára, komunikáciu rodičov, harmonogram starostlivosti).
• Stabilita prostredia: Súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či nová úprava zabezpečí pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.

tags: #striedava #starostlivost #u #partnerov #ktori #nie