Striedavá starostlivosť: Právne aspekty a možnosti pri nesúhlase jedného z rodičov

Striedavá starostlivosť o dieťa predstavuje model starostlivosti, pri ktorom sa obaja rodičia rovnocenne podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa po ich rozchode. Hoci je tento model čoraz viac preferovaný a vnímaný ako prospešný pre dieťa, ktoré si takto udržiava silné väzby s oboma rodičmi, nie vždy je jeho zavedenie jednoduché. Častým problémom je nesúhlas jedného z rodičov so striedavou starostlivosťou, najčastejšie matky.

Tento článok sa zaoberá právnymi a praktickými aspektmi striedavej starostlivosti v situáciách, keď jeden z rodičov s ňou nesúhlasí. Zameriavame sa na možnosti získania striedavej starostlivosti aj napriek nesúhlasu, zdôrazňujúc prvoradý záujem dieťaťa a relevantné právne predpisy.

Právny rámec striedavej starostlivosti na Slovensku

Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“) bol do slovenského právneho poriadku zavedený novelou Zákona o rodine v roku 2010 (zákon č. 217/2010 Z. z.). Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

Zákon o rodine a záujem dieťaťa

Kľúčovým ustanovením je § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré hovorí:

• „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“

Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že nesúhlas jedného z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nie je automatickou prekážkou. Súd musí v prvom rade skúmať, či je striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa a či sú takto lepšie zaistené jeho potreby. Súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví aj výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

Relevantnosť nesúhlasu jedného z rodičov

Ako uviedol Krajský súd Nitra v rozhodnutí sp. zn. 9CoP/33/2019: „Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.“

Súd nemusí vykonávať dokazovanie, ak je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase postaviť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhovejú.

Faktory, ktoré súd zvažuje

Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd zvažuje množstvo faktorov, ktoré majú vplyv na záujem dieťaťa:

• Spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa: Súd posudzuje povahové vlastnosti rodičov, ich materiálne predpoklady a schopnosť zabezpečiť dieťaťu vhodné prostredie.
• Záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa: Ochota a schopnosť rodičov aktívne sa podieľať na výchove a starostlivosti o dieťa.
• Bezpečie dieťaťa a stabilita výchovného prostredia: Súd zohľadňuje, či je dieťa v prostredí oboch rodičov v bezpečí a či je zabezpečená stabilita pre jeho vývoj.
• Ochrana dôstojnosti a vývinu dieťaťa: Súd sa zameriava na ochranu duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa.
• Názor dieťaťa: Súd je povinný prihliadnuť na názor dieťaťa, najmä ak je dieťa staršie a schopné vyjadriť svoj názor. Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
• Vzdialenosť bydlísk rodičov: Súd zohľadňuje vzdialenosť medzi bydliskami rodičov a jej vplyv na dochádzku dieťaťa do školy alebo škôlky a na jeho mimoškolské aktivity.
• Komunikácia medzi rodičmi: Hoci zlá komunikácia medzi rodičmi nie je automatickou prekážkou striedavej starostlivosti, súd sa snaží o jej zlepšenie.
• Citové väzby dieťaťa: Súd prihliada na citové väzby dieťaťa k obom rodičom a na jeho potrebu udržiavať vzťahy s oboma rodičmi.

Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.

Prekážky striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť nie je vhodná v extrémnych prípadoch, ako napríklad:

• Závislosť jedného z rodičov (alkoholizmus, gamblerstvo, drogová závislosť).
• Bezdomovectvo jedného z rodičov (nedostatok stabilného bývania).
• Uväznenie jedného z rodičov (neschopnosť osobnej starostlivosti o dieťa).
• Násilné správanie jedného z rodičov (preukázané násilie voči dieťaťu alebo druhému rodičovi).

Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť ani pri deťoch s poruchami správania, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.

Judikatúra a medzinárodné odporúčania

Ústavný súd Českej republiky (ÚS ČR) sa opakovane zaoberal problematikou striedavej starostlivosti a zdôraznil dôležitosť individuálneho posudzovania každého prípadu a rešpektovania práva oboch rodičov na výchovu dieťaťa.

• V náleze sp. zn. I. ÚS 1554/14 ÚS ČR uviedol, že zlá úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti a súdy majú skúmať dôvody nízkej kvality komunikácie a pokúsiť sa o jej zlepšenie.
• V náleze zo dňa 31. 3. 2020 sp. zn. III. ÚS 149/20 ÚS ČR uviedol, že vzdialenosť medzi bydliskami rodičov nemožno považovať za jediný dôvod neschválenia striedavej starostlivosti.

Rada Európy na svojom 36. zasadnutí 2.10.2015 schválila Rezolúciu 2079/2015 s názvom: „Rovnosť postavenia mužov a žien a spoločná rodičovská zodpovednosť: úloha otcov.“ Táto rezolúcia povzbudzuje členské štáty, aby podporovali striedavú starostlivosť, pretože napĺňa záujem dieťaťa, pomáha chrániť ho pred konfliktom a zohľadňuje rovnocennosť a rovnoprávnosť rodičov.

Praktické aspekty a riešenia

V praxi sa striedavá starostlivosť najčastejšie realizuje v dvojtýždňových intervaloch. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci alebo iných časových úsekoch, všetko závisí na dohode rodičov a potrebách dieťaťa. Dôležité je, aby boli intervaly pre dieťa plynulé a aby sa dokázalo adaptovať na zmeny prostredia.

Finančné aspekty a výživné

Väčšinou súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, najmä ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Ak by však čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, súd v rozhodnutí o striedavej starostlivosti určí vyživovaciu povinnosť. Pri určovaní výšky výživného súd vychádza primárne z nákladov dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie a mimoškolské aktivity.

Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa.

Pracovné podmienky rodičov

Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce platí, že "ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody." Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na prípady striedavej starostlivosti, čo môže pomôcť rodičom prispôsobiť si pracovný čas potrebám dieťaťa.

Prípadové štúdie a skúsenosti

Na Slovensku súdy preferujú starostlivosť jedného rodiča, väčšinou matky. Štatistika za rok 2017 ukazuje, že len 8,91% rozhodnutí sa týkalo striedavej osobnej starostlivosti, čo znamená, že viac ako 90% detí prichádza o starostlivosť jedného rodiča. To naznačuje, že na Slovensku máme veľké rezervy v rozhodovaní o starostlivosti o deti pri rozchode rodičov.

Existujú však aj pozitívne príklady, keď súdy rozhodli v prospech striedavej starostlivosti, napríklad Krajský súd Košice (Spisová značka: 8CoP/479/2012), ktorý rozhodol o rovnocennom striedaní oboch rodičov na výchove a starostlivosti o maloleté deti v pomere 50/50. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na psychologické štúdie dokazujúce, že uprednostňovanie role matky pred rolou otca nie je v záujme detí, pretože obidve role sú nezastupiteľné.

tags: #striedava #starostlivost #ak #zena #nesuhlasi