Striedavá osobná starostlivosť na Slovensku: Kompletný sprievodca

Striedavá osobná starostlivosť je forma starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode rodičov, pri ktorej sa obaja rodičia rovnocenne podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa. Tento model starostlivosti nadobúda na popularite aj na Slovensku, inšpirovaný zahraničnými právnymi úpravami. Približne desať percent rozvedených párov sa strieda v starostlivosti o svoje deti rovnakým dielom.

Striedavá starostlivosť je v slovenskej legislatíve relatívne novou záležitosťou, zavedenou 1. júla 2010 zákonom č. 217/2010 Z. z. o rodine. Od jej zavedenia ubehla pomerne dlhá doba, ktorá umožňuje zdieľať nadobudnuté poznatky z praxe.

Čo je to striedavá osobná starostlivosť?

Striedavá osobná starostlivosť je forma úpravy rodičovských práv a povinností, pri ktorej sa dieťa striedavo nachádza v starostlivosti oboch rodičov. V praxi ide o situáciu, keď dieťa býva určitý čas u jedného rodiča a následne rovnaký alebo porovnateľný čas u druhého rodiča. To znamená, že obaja rodičia sa rovnomerne podieľajú na výchove a každodennej starostlivosti o dieťa. Súd môže schváliť aj iný model, ak to zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa.

Kým v riadne fungujúcej rodine je samozrejmé, že o deti sa starajú obaja rodičia, po rozvode býva dieťa zverené do starostlivosti len jednému z nich, pričom druhý rodič tradične dostane možnosť byť s dieťaťom každý druhý víkend. Striedavá starostlivosť predstavuje jednu z možností ako upraviť styk s maloletými deťmi po rozvode, ktorá zachováva deťom oboch rodičov aj po rozpade rodiny.

Historický kontext a zahraničná inšpirácia

Prvýkrát bola spoločná starostlivosť uzákonená v roku 1957 v štáte Severná Karolína (USA). K praktickému využitiu prišlo v niektorých štátoch USA v 70. rokoch 20. storočia. Slovensko sa inšpirovalo právnou úpravou striedavej starostlivosti zo zahraničia, najmä z USA (Kalifornia, Arizona), kde má najdlhšiu tradíciu od konca 80. rokov. Ako vzor boli zvolené ustanovenia českého zákona o rodine.

Slovenská právna norma sa od českej líši v jednom zásadnom ustanovení: ukladá súdu povinnosť skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa aj v prípade, ak záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z rodičov. Tým sa rozširujú možnosti reálneho uvedenia striedavej starostlivosti do praxe. V dôsledku absencie tejto povinnosti českého súdu je aj po dvanástich rokoch účinnosti striedavá starostlivosť v Česku využívaná len okrajovo, asi v troch percentách.

Vo vyspelých krajinách, najmä v severských štátoch ako Švédsko, Nórsko a Dánsko, narastá využívanie striedavej starostlivosti z roka na rok. Vo Švédsku je populárny takzvaný nesting model, keď deti zostávajú v spoločnej domácnosti a rodičia sa v nej striedajú. Tento model je dnes prakticky súčasťou aj nášho právneho poriadku vo forme spoločnej osobnej starostlivosti.

Výhody a nevýhody striedavej starostlivosti

Výskumy a štatistiky preukazujú, že pozitíva striedavej starostlivosti ďaleko presahujú jej negatíva. Deti v takejto starostlivosti na rozdiel od výlučnej starostlivosti jedného z rodičov majú nielen lepšie rodinné vzťahy, ale vykazujú aj lepšie telesné a fyzické zdravie, študijné výsledky, menšie emočné problémy, lepšie sa sociálne začleňujú, sú spokojnejšie, adaptovateľnejšie a sebavedomejšie.

Podobný efekt má striedavá osobná starostlivosť aj na rodičov. Sú spokojnejší, necítia sa diskriminovaní, naučia sa spolu lepšie komunikovať, platia výživné pravidelnejšie a menej sa obracajú na súd. Striedavá osobná starostlivosť nie je povinnosťou a treba ju starostlivo zvážiť. Prioritný je vždy záujem dieťaťa, až potom práva rodiča.

Kritériá pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti

Zákonné predpoklady pre zverenie do striedavej starostlivosti sú upravené v §24 ods. 2 Zákona o rodine. Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Pri striedavej osobnej starostlivosti musia byť obidvaja rodičia spôsobilí riadne sa starať o deti, musia mať záujem starať sa osobne o deti a musia vytvoriť vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti. Väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa. Dôvod, prečo väčšina detí nie je po rozvode zverená do tejto formy starostlivosti, spočíva v posúdení záujmu dieťaťa.

Faktory posudzované súdom:

• Vek a osobnosť dieťaťa: Je dieťa dostatočne zrelé a adaptabilné na časté zmeny prostredia? Pri veľmi malých deťoch (do 3 rokov) súdy pristupujú k striedavej starostlivosti opatrnejšie. Školopovinné deti (6-15 rokov) sú na striedavú starostlivosť zvyčajne najlepšie pripravené. Osobnostné vlastnosti dieťaťa, ako napríklad prispôsobivosť, tiež zohrávajú úlohu.
• Vzťah dieťaťa k obom rodičom: Má dieťa silné citové väzby k obom rodičom? Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavej starostlivosti.
• Schopnosť rodičov spolu komunikovať: Sú rodičia schopní spolupracovať a dohodnúť sa na výchove dieťaťa? Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavej starostlivosti podstatná najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácií o podstatných veciach dieťaťa.
• Bydlisko rodičov: Je vzdialenosť medzi bydliskami rodičov primeraná, aby dieťa mohlo pravidelne navštevovať oboch rodičov a rovnakú školu/škôlku? Súdy spravidla akceptujú vzdialenosť do 30-40 km.
• Stabilita prostredia: Zabezpečia obaja rodičia dieťaťu stabilné a bezpečné prostredie? Je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov.
• Názor dieťaťa: Súd prihliada na názor dieťaťa, najmä ak je dieťa staršie a schopné vyjadriť svoj názor. Od veku približne 12 rokov súd prihliadne na názor dieťaťa vo väčšej miere, hoci nie je ním viazaný.

Striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre deti, ktoré nie sú ani minimálne prispôsobivé na zmeny prostredia, pre deti, ktoré si vyžadujú zvláštnu starostlivosť a samozrejme pre deti, ktoré majú len jedného rodiča, ktorý je schopný zaistiť im podmienky potrebné na ich výchovu a zdravý vývoj.

Intervaly striedania a praktické aspekty

Intervaly striedania môžu byť s rovnomerným rozložením času, alebo nerovnomerným. Ten je však veľmi individuálny. Martinková odporúča brať do úvahy predovšetkým vek dieťaťa, vzdialenosti pobytu rodičov a všetky okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zabehnutý denný režim dieťaťa.

• Deti, ktoré nechodia ešte do škôlky: Môžu byť viac s matkou a s otcom napr. dvakrát po 1 dni v týždni.
• Škôlkári: Zvládli by aj týždňové striedanie.
• Školský vek: Dôležitým kritériom je návšteva školy - mala by byť zachovaná rovnaká, ak to nie je možné, treba zvoliť napr. ročné intervaly, inak sú vhodné dvojtýždňové, resp. mesačné.
• Stredoškoláci a vysokoškoláci: Mesačné až ročné intervaly.

To však neznamená, že v období pobytu dieťaťa u jedného rodiča, by druhý rodič nemal mať právo byť s dieťaťom v kontakte.

Pravidlá v praxi:

• Dva domovy: Je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Dieťa by malo cestovať s minimom vecí.
• Nesting model: Atypický model, kedy dieťa nestrieda domácnosti, ale robia tak rodičia. Dieťa má jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú.
• Preberanie a odovzdávanie dieťaťa: Spravidla sa realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Ak sú vzťahy rodičov zlé, je vhodné obmedziť čas preberania a komunikácie na minimum.
• Komunikácia rodičov: Vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa (príprava do školy, zdravotný stav). Pri problémoch s komunikáciou sa odporúča písomná forma.
• Rozhodovanie rodičov: V bežných veciach rozhoduje každý rodič samostatne, vo veciach podstatných (vysťahovanie do cudziny, škola, zdravotná starostlivosť) rozhodujú rodičia spoločne.

Financovanie potrieb dieťaťa

Pri striedavej osobnej starostlivosti je dôležitý aj dopad na platenie výživného. Súd môže zaviazať oboch rodičov k plateniu výživného v rôznych výškach, ale môže sa stať, že žiadny z rodičov nebude povinný platiť výživné. Ak sa dvaja rodičia dohodnú na striedavej osobnej starostlivosti, tento krok môže mať dopad aj na platenie výživného.

• Bežné výdavky: Tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov (strava, oblečenie, obuv, kozmetika, hračky, školské potreby) uhrádza tento rodič na svoje náklady.
• Spoločné výdavky: Tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je (školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil) uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takéhoto výdavku.

V prípade, ak majetkové pomery, najmä príjmy rodičov, sú obdobné, výživné sa pri striedavej starostlivosti neurčuje.

Súdne konanie a multidisciplinárny prístup

Konanie na súde začína podaním návrhu na súd (napr. návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom). Súd pokračuje v konaní tak, že vyšší súdny úradník - koordinátor predvolá rodičov na informatívny výsluch / informatívne stretnutie. Ak sú rodičia ochotní a schopní už na tomto stretnutí uzatvoriť rodičovskú dohodu, koordinátor im pomôže spísať znenia dohody. Takto spísaná dohoda je predložená sudcovi na schválenie.

Ak rodičia nie sú pripravení sa dohodnúť, ďalším krokom je navrhnutie odbornej pomoci. Koordinátor spolu s rodičmi prechádza možnosti, aký druh odbornej pomoci by rodičom pomohol pri riešení ich konfliktu. Ak sa jedná o konflikt medzi rodičmi z pohľadu ich záujmov, odporúča sa mediácia; ak ide o vzťahový konflikt, odporúča sa psychologická pomoc.

V máji 2018 začali na Slovensku prvé aktivity v rámci projektu procesno-organizačného auditu Ministerstva spravodlivosti SR s cieľom zavedenia tzv. Cochemského modelu, resp. obdobného systému na súdoch. Ide o multidisciplinárnu prax, pri ktorej spoločne spolupracujú všetky zainteresované subjekty od súdu, cez kolíznych opatrovníkov, mediátorov až po rodičov. Už v tom čase sa v pracovnej skupine a medzi členmi diskutovalo o hlavných zásadách Cochemského modelu v kontexte slovenského právneho poriadku. Z diskusie vzišiel návrh, aby sa nepoužíval pojem Cochemský model, keďže v podmienkach SR bude môcť existovať obdobný model so špecifikami.

Kľúčovou úlohou je zmena prístupu k riešeniu vecí v rodinnoprávnej agende, kedy interdisciplinárna spolupráca súdu a profesií zapojených do riešenia rodičovských konfliktov predstavuje spôsob, ako vrátiť rozhodovanie a rozhodnutie o budúcom živote ich detí späť rodičom, teda prevziať svoju rodičovskú zodpovednosť. Ministerstvo spravodlivosti SR predpokladá aplikáciu multidisciplinárneho prístupu riešenia vecí v poručenskej agende a zavedenie nových postupov v rodinnoprávnej agende na všetkých okresných a krajských súdoch v SR.

Úloha špecialistov na psychológiu

Na pilotných krajských súdoch sú v rámci projektu miesta v pozícii špecialistov v oblasti psychológie. Ich úlohou je prinášať podporu nielen poručenským sudcom, ale najmä koordinátorom, ktorí ich často prizývajú na informatívne stretnutia rodičov na súde. Pre zmenu konfliktného vedenia sporu v rámci edukácie je často potrebné napomôcť rodičom porozumieť dopadom správania na deti, kde prítomnosť psychológa zohráva veľkú úlohu. Špecialista na psychológiu je zamestnancom súdu, avšak nesupluje úlohu súdneho znalca a ani nepodáva smerodajné hodnotenia, ktoré by mohli byť použité ako dôkaz pri rozhodovaní súdu.

Vypočutie dieťaťa

Multidisciplinárny prístup v rodinnoprávnej agende využíva vypočutie dieťaťa v poručenskom konaní. Samotné vypočutie dieťaťa sa všeobecne javí ako dôležité, a to najmä pri deťoch, u ktorých je predpoklad, že sú schopné vyjadriť svoj názor. Vypočutie dieťaťa vykonáva sudca. Maloleté deti nie sú tí, o ktorých sa rozhoduje, ale tí, ktorí sú zapojení do konania, ktoré sa ich týka. Dieťa má právo byť informované o veciach, ktoré sa ho týkajú, má právo samostatne vyjadriť svoj názor a právo byť vypočuté, súd na jeho názor prihliadne.

Zastúpenie advokátom

Zastúpenie advokátom v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. Advokát vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa. Okrem osobného poradenstva ponúka zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.

tags: #striedava #osobna #starostlivost #v #polsku