Striedavá osobná starostlivosť: Doručenie informácií a praktické aspekty

Rozchod alebo rozvod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa. Striedavá osobná starostlivosť je jedným z riešení, ktoré umožňuje obom rodičom podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Táto forma starostlivosti je upravená najmä v Zákone o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.) a súvisiace konania typicky spadajú pod Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z.).

Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa. Súd vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa, pričom prihliada na všetky okolnosti prípadu - vrátane pracovných možností rodičov, stability bývania, doterajšej starostlivosti, vzťahu detí k obom rodičom a ich vlastného názoru, ak sú dostatočne zrelé.

Čo je striedavá osobná starostlivosť?

Striedavá osobná starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa, alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča.

Intervaly striedania môžu byť s rovnomerným rozložením času, alebo nerovnomerným. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový, ktorý je vhodný pri školopovinných deťoch s ohľadom na prípravu do školy. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.

Zákonné predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti

Zákonné predpoklady pre zverenie do striedavej starostlivosti sú upravené v §24 ods. 2 Zákona o rodine. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Väčšina rodičov spĺňa podmienky spôsobilosti vychovávať dieťa a záujem o výchovu. Dôvod, prečo väčšina detí nie je po rozvode zverená do tejto formy starostlivosti, spočíva v posúdení záujmu dieťaťa.

Záujem dieťaťa a faktory ovplyvňujúce rozhodovanie súdu

Záujem dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti má široký rozmer, nielen právny. Doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali mu dostatok času, je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča.

Naopak, ak sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade, ak sú v starostlivosti druhého rodiča.

• Názor dieťaťa: Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie. Súdy zisťujú názor dieťaťa už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu, v ktorom doteraz žilo.
• Vzdialenosť bydlísk rodičov: Vzdialenosť bydlísk rodičov môže byť problémom najmä v spojení s dochádzkou do jednej školy. Príliš veľká vzdialenosť bydlísk rodičov, najmä ak by mohla narušiť školskú dochádzku dieťaťa, môže byť dôvodom na vylúčenie striedavej starostlivosti.
• Pracovné možnosti: Pracovné možnosti a rozdelenie času je nevyhnutné prispôsobiť striedavej starostlivosti, čo v praxi znamená, že v čase, kedy má rodič deti, menej pracuje a v čase, kedy deti nemá, viac.
• Úroveň komunikácie rodičov: Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavke podstatná, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácií medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa, napr. príprave do školy alebo zdravotnom stave. Špatná či priamo konfliktná komunikácia medzi rodičmi môže mať negatívny vplyv na osobnostný rozvoj dieťaťa. V takýchto výnimočných prípadoch súdy môžu striedavú starostlivosť vylúčiť, pričom musia zistiť, na strane ktorého z rodičov leží príčina nevhodnej komunikácie. Dieťa by potom malo byť zverené do starostlivosti toho z rodičov, ktorý je ochotný s druhým komunikovať a nebrániť mu v styku s dieťaťom.

Príklady z praxe

Príklad 1 (reálna striedavá starostlivosť): Rodičia maloletého dieťaťa po rozchode zostali bývať v rovnakom meste a dokázali sa dohodnúť na školských povinnostiach aj krúžkoch. Obaja mali flexibilný pracovný režim a dieťa bolo zvyknuté tráviť čas s každým z nich.

Príklad 2 (zamietnutie striedavej starostlivosti): Jana a Filip po rozchode navrhovali striedavú starostlivosť o svojho sedemročného syna. Bývali však v rôznych mestách a komunikácia medzi nimi prebiehala prevažne cez konfliktné správy. Hoci mali obaja o dieťa záujem, súd vyhodnotil, že časté presuny a napätie medzi rodičmi by narušili stabilitu dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti po rozchode

Obidvaja rodičia majú rodičovské práva aj povinnosti v zmysle § 28 ods. 2 zákona o rodine. Je právom obidvoch rodičov v zásade rovnakou mierou sa podieľať na výchove dieťaťa a starostlivosti o neho, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na obidvoch rodičov. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť a striedavá starostlivosť

Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení a upravuje ju Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká. V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti, napríklad ak sa rodičia striedajú, ale jeden má výrazne vyšší príjem a druhý nesie viac každodenných nákladov. Výživné sa pri striedavke neurčuje jedine v prípade, ak majetkové pomery, najmä príjmy rodičov, sú obdobné.

Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady (napr. strava, oblečenie, obuv, kozmetika, hračky, školské potreby). Spoločné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je, uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takéhoto výdavku (napr. školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil).

Praktické tipy pre rodičov v striedavej starostlivosti

Pre optimálne fungovanie striedavej starostlivosti je kľúčové, aby si rodičia uvedomili, že ich dieťa bude stále potrebovať oboch, aj keď nebudú žiť spolu. Je dôležité klásť dôraz na komfort a stabilitu dieťaťa.

• Dva domovy: Je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. To znamená prispôsobiť domácnosť, zariadiť detskú izbu a vybaviť dieťa oblečením, hračkami a školskými potrebami. Cieľom je, aby dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestovalo s kufrom vecí, ale len s tými, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo s vecami, ktoré si samotné dieťa chce zobrať.
• Alternatívny model: Existuje aj atypický model striedavej starostlivosti, kedy dieťa nestrieda domácnosti, ale rodičia. V praxi to znamená, že dieťa má jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú.
• Preberanie a odovzdávanie dieťaťa: Pri striedavke sa spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, je základným pravidlom obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
• Komunikácia rodičov: Pri striedavke je špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúča sa túto realizovať písomne.
• Dohoda rodičov: Urobte všetko pre to, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na striedavke. Ak sa dohodnete, súd nebude poznačený zbytočným sporom rodičov a dieťa nebude zbytočne traumatizované a vystavované konfliktu lojality. Odporúča sa uzavrieť písomnú rodičovskú dohodu, ktorú predložíte súdu na schválenie.

Súdne konanie a doručenie informácií

Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac. Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou. Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku. Ak už predtým rozhodoval o týchto otázkach, rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia.

Podanie návrhu na súd

Návrh sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, v ktorého obvode maloleté dieťa žije. V návrhu je potrebné uviesť:

• Označenie účastníkov konania (osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti, odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt, príp. e-mail).
• Čoho sa domáhate, t.j. zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
• Podrobné odôvodnenie návrhu, t.j. opísanie majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa, aby súd vedel z čoho žijete.
• Určenie výšky výživného, prípadne návrh, že výživné nenavrhujete určiť.
• Určenie úpravy styku, t.j. špecifickej úpravy starostlivosti počas niektorých prázdnin (ak nebude v rozsudku uvedené inak, platí interval striedania bez ohľadu na prázdniny alebo sviatky).
• Prílohy k návrhu, ako napr. rodný list maloletého, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikácia výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloletého, doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť navrhovateľa, maloletého.

Priebeh súdneho konania

Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR). Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky, na základe ktorých potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia, vykoná dokazovanie k určeniu alebo neurčeniu výživného, príp. k úprave styku.

Súvisiaca legislatíva a nedoriešené otázky

Striedavá osobná starostlivosť (SOS) bola zavedená do nášho právneho poriadku novelou Zákona o rodine č. 217/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2010. Hoci sa následne novelizovali niektoré zákony, ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú.

Tabuľka 1: Zákony súvisiace so striedavou starostlivosťou

Mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu - zostávajú stále nedoriešené.

tags: #striedava #osobna #starostlivost #dorucenie