Štátny smútok je v Slovenskej republike vyhlásený ako prejav pietnej spomienky a vyjadrenie veľkej úcty k zosnulej osobnosti. Jeho vyhlásenie upravuje zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Vláda má povinnosť vyhlásiť štátny smútok pri úmrtí najvyšších ústavných činiteľov, ale môže tak urobiť aj pri úmrtí významnej verejnej osobnosti, ak jej smrť vyvolá celospoločenský citový otras.
V histórii Slovenskej republiky bol štátny smútok vyhlásený už viackrát, napríklad v súvislosti s úmrtím pápeža Jána Pavla II. v roku 2005, pri leteckej katastrofe vojenského lietadla AN-24 pri maďarskej obci Hejce v roku 2006, po havárii slovenského autobusu v Chorvátsku v roku 2008, pri tragickej havárii autobusu pri Polomke v roku 2009, po leteckom nešťastí pri ruskom meste Smolensk v roku 2010, v súvislosti so streľbou v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves v roku 2010, pri úmrtí posledného československého prezidenta Václava Havla v roku 2011, v deň štátneho pohrebu prvého prezidenta SR Michala Kováča v roku 2016 a pri tragickej dopravnej nehode pri Nitre v roku 2019.
Pravidlá počas štátneho smútku
Počas štátneho smútku platia určité pravidlá a odporúčania, ktoré majú zabezpečiť dôstojnú atmosféru pre pietnu spomienku.
Vlajková výzdoba
Ministerstvo vnútra vyzýva všetky štátne orgány, inštitúcie a orgány územnej samosprávy na úpravu vlajkovej výzdoby. Štátna vlajka sa spúšťa na pol žrde. Ak nie je možné spustiť vlajku, pridáva sa čierna zástava alebo koruhva. Čierna zástava sa umiestňuje z čelného pohľadu vpravo od štátnej zástavy. Ak sú k dispozícii iba dve zariadenia na vyvesenie zástavy, upúšťa sa od vyvesenia inej zástavy (napríklad vlajky Európskej únie, kraja, mesta či obce). Pri troch zariadeniach sa čierna zástava umiestňuje celkom vpravo.
Zákaz hazardných hier
Podľa zákona o hazardných hrách je počas štátneho smútku zakázané prevádzkovať hazardné hry. Prevádzkovatelia hazardných hier nesmú prijímať vklady, stávky, vyplácať výhry ani vykonávať iné úkony súvisiace s hazardnou hrou. Herné prevádzky a stávkové kancelárie by mali byť zatvorené.
Verejné a súkromné podujatia
Slovenská legislatíva nezakazuje počas štátneho smútku konanie verejných, športových či súkromných akcií, ako sú svadby a oslavy. Obchody ani prevádzky nie sú zatvorené. Je však na zvážení každého organizátora, či je vhodné plánované podujatie v daný deň uskutočniť. Ak sa podujatie uskutoční, môže sa začať minútou ticha na pamiatku zosnulého.
Médiá, najmä televízie, by mali upraviť svoj program a vyhýbať sa vysielaniu zábavných programov. Spoločenské zábavné udalosti by sa mali presunúť na iný čas alebo dátum mimo obdobia štátneho smútku. Odporúča sa zachovať dôstojný charakter podujatí, vyhnúť sa hlasnej hudbe, hlučnej zábave či prejavom neúcty na verejnosti.
„Zvoníme na poplach“: Odhodlaní študenti vyšli do ulíc, aby protestovali proti vláde
Prípad úmrtia pápeža Františka
V súvislosti s úmrtím pápeža Františka bol na Slovensku vyhlásený štátny smútok. Pápež František zomrel vo veku 88 rokov a na čele katolíckej cirkvi stál od marca 2013. Vláda vyhlásila štátny smútok na deň jeho pohrebu, konkrétne od 8.00 do 18.00 hodiny. Podľa premiéra Roberta Fica, odchod hlavy katolíckej cirkvi zasiahol mnoho obyvateľov Slovenska, a preto bol vyhlásenie štátneho smútku primeraným prejavom úcty k tejto výnimočnej osobnosti.
Pápežova návšteva Slovenska v roku 2021 zanechala silný odkaz a ovplyvnila verejný život spoločnosti. Štátny smútok má symbolicky vyjadriť rešpekt a vďaku a zabezpečiť dôstojnú atmosféru pre pietnu spomienku.
Počas tohto štátneho smútku platil zákaz hazardu a štátne aj iné vlajky boli spustené na pol žrde. Slovenská legislatíva nezakazovala organizovanie osláv ani iných súkromných či verejných akcií, rovnako ako ani predaj v obchodoch. Ministerstvo vnútra odporučilo organizátorom zvážiť konanie verejných podujatí, ktoré by mohli narušiť pietny charakter štátneho smútku.
Špecifické prípady a paradoxy
V minulosti sa pri vyhlasovaní štátneho smútku vyskytli aj isté paradoxy. Napríklad prezident Ivan Gašparovič spustil štandardu prezidenta na pol žrde ešte pred oficiálnym vyhlásením štátneho smútku, hoci štandarda nie je štátnou vlajkou. Iným paradoxom bolo, že počas spustenia štátnych vlajok na pol žrde, nad nimi často kraľovali vlajky Európskej únie, ktoré na pol žrde spustené neboli, čo viedlo k zmätku.
V súvislosti s poľskou tragédiou bola na Slovensku vyhlásená poľutovaniahodná solidarita, keď krajina bola účastná štátneho smútku inej krajiny. Bolo to vôbec po prvý raz v histórii Slovenskej republiky. Slovenská vláda vtedy vyslala smútočnú delegáciu na najvyššej úrovni do Krakova.
Na druhej strane, bežní ľudia často reagovali najsympatickejšie, nosili kvety, zapaľovali sviečky a podpisovali sa do kondolenčných kníh, čím vyjadrovali svoj osobný smútok a sústrasť bez toho, aby im to zákon prikázal.
Štátny smútok je predovšetkým symbolickým gestom a prejavom spoločenskej súdržnosti. Napriek tomu, že obchody a prevádzky zostávajú otvorené, očakáva sa od občanov pietna atmosféra, stíšenie a zamyslenie.