Štátna sociálna dávka je peňažný príspevok, ktorý štát poskytuje občanovi v určitej životnej situácii, ako je narodenie dieťaťa alebo situácia chudoby. Na rozdiel od poistných dávok (napr. nemocenské, dôchodok), ktoré sú viazané na zaplatené odvody, štátne dávky dostávate, ak spĺňate konkrétne podmienky, bez ohľadu na predchádzajúce zamestnanie alebo odvody. Tieto dávky na Slovensku vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Druhy Štátnych Sociálnych Dávok
Medzi štátne sociálne dávky, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu, patria:
- Rodičovský príspevok (po skončení materskej dovolenky).
- Príspevok pri narodení dieťaťa (jednorazový).
- Prídavok na dieťa (mesačný).
Cieľovou skupinou štátnych sociálnych dávok sú najmä rodiny s deťmi. Tieto dávky sa neuvádzajú v daňovom priznaní, pretože sú oslobodené od dane.
Prídavok na Dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Aj keď rodičia majú predovšetkým povinnosť prispievať na výživu maloletých a vyplácanie prídavkov na deti nenahrádza plnenie tejto povinnosti, rodinné prídavky môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.
Systém štátnej sociálnej podpory tvorí sústavu priamych finančných príspevkov zo štátneho rozpočtu. Je orientovaná na také životné udalosti, ktoré tvoria prirodzenú súčasť individuálneho či rodinného životného cyklu (napríklad príchod dieťaťa do rodiny, starostlivosť o dieťa v rodine, výchova dieťaťa a jeho príprava na povolanie, prijatie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, úmrtie člena rodiny) alebo svojou prítomnosťou špecificky menia spôsob života jednotlivca či rodiny (napríklad prítomnosť dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím v rodine). Základným princípom štátnej sociálnej podpory je rozdeľovanie prostriedkov štátu na základe princípu solidarity medzi rodinami s deťmi a občanmi bez detí a medzi rodinami s vyššou a nižšou úrovňou príjmov.
Koordinácia Rodinných Dávok v Európskej Únii
So vstupom Slovenska do Európskej únie 1. mája 2004 vzrástol záujem Slovákov aj o dávky, ktorých nárokovosť súvisí s ich krátkodobým či dlhodobejším pracovným zaradením v niektorej z jej krajín. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať právne normy Európskeho spoločenstva, ktoré zabezpečujú voľný pohyb osôb a služieb.
Princípy Koordinácie Sociálneho Zabezpečenia v EÚ
Európske spoločenstvo vypracovalo mechanizmus, ktorý umožňuje ľuďom sťahovať sa z jedného štátu do druhého bez toho, aby boli nepriaznivo ovplyvnené ich práva na sociálne zabezpečenie. Nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a priamo sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch, čo znamená, že sú záväzné a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou v prípade rozporu.
Kľúčové princípy koordinácie zahŕňajú:
- Zákaz diskriminácie: Akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva v oblasti sociálneho zabezpečenia je zakázaná.
- Uplatňovanie legislatívy štátu zamestnania: Všeobecným pravidlom je, že sa uplatňuje legislatíva štátu, kde zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná osoba pracuje, bez ohľadu na miesto jej trvalého pobytu.
- Sčítanie poistných období: Pre nadobudnutie práva na dávky sa započítavajú poistné obdobia dosiahnuté v iných členských štátoch.
- Export dávok: Migrujúci zamestnanci a ich rodinní príslušníci nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia a dávky, vrátane rodinných, sa vyplácajú aj v prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana v inom členskom štáte.
- Pravidlo „diferenčného doplnku - vyrovnávacej dávky“: Ak štát s primárnym právom platí dávky v nižšej výške ako druhý štát, vzniká nárok na doplácanie vyrovnávacej dávky na pokrytie rozdielu.
Nárok na rodinné dávky si môže uplatniť každý, na koho sa vzťahujú koordinačné predpisy. Migrujúci pracovník (alebo SZČO, dôchodca) podá žiadosť príslušnému úradu v štáte zamestnania. Po podaní žiadosti vyplní príslušný úrad vhodný formulár E a zašle ho inštitúcii, ktorá je kompetentná potvrdiť požadované údaje v štáte trvalého pobytu žiadateľa.
Špecifické Prípady Nemocenského Poistenia v EÚ
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Musí tak urobiť prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Toto potvrdenie musí slúžiť na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe aj v štáte jeho vystavenia.
Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu. Táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
Výška a Doba Nemocenského
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ), a to od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
Nemocenské v ostatných prípadoch (napr. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osobe) je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55% DVZ alebo PDVZ.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Nemocenské zaniká uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.