Financovanie politických strán je nevyhnutnou súčasťou ich fungovania a aktivít. Na Slovensku túto oblasť upravuje zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, ktorý stanovuje pravidlá pre získavanie a používanie finančných prostriedkov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o financovaní politických strán na Slovensku, s dôrazom na podmienky, pravidlá a navrhované zmeny.
Príspevky zo štátneho rozpočtu za volebné výsledky
Politické subjekty si aj tento rok rozdelia štedré štátne príspevky. Ministerstvo financií vyplatí stranám a jednej koalícii takmer 14,5 milióna eur. Na peniaze majú nárok tie subjekty, ktoré v posledných parlamentných voľbách v roku 2023 získali aspoň tri percentá hlasov. Príspevky za výsledky vo voľbách štát nevypláca naraz, ale rozdeľuje ich do pravidelných ročných splátok počas celých štyroch rokov.
Po parlamentných voľbách v roku 2023 dostanú politické strany za svoje výsledky celkovo 92,87 milióna eur. Tento príspevok si rozdelí osem strán a jedna koalícia, ktoré dosiahli aspoň tri percentá hlasov. Finančné prostriedky sa stranám budú vyplácať postupne každý rok počas štvorročného volebného obdobia 2023 až 2027.
Najväčší balík peňazí tento rok smeruje do pokladnice víťaznej strany Smer-SD, ktorá získa takmer 3,6 milióna eur. Nasleduje Progresívne Slovensko s príspevkom 2,8 milióna eur a prvú trojicu uzatvára Hlas-SD so sumou takmer 2,4 milióna eur.
Najviac peňazí získa strana Smer-SD, a to takmer 23,19 milióna eur. Nasleduje Progresívne Slovensko s takmer 18,29 milióna eur, Hlas-SD s 15,24 milióna eur a koalícia OĽANO (dnes hnutie Slovensko), Kresťanská únia, Za ľudí s 9,39 milióna eur. KDH dostane takmer 7,16 milióna eur, SaS takmer 6,62 milióna eur a SNS 5,92 milióna eur. Príspevok dostanú aj subjekty, ktoré sa do parlamentu nedostali, ale získali viac ako tri percentá hlasov: Hnutie Republika dostane takmer 3,68 milióna eur a Aliancia takmer 3,4 milióna eur.
Smeru tak za 681-tisíc hlasov patrí suma 8,88 milióna eur a menej úspešnému Hlasu necelých 5,7 milióna. Priemerná mzda bola 1 304 eur, takže každý krúžok strane prinesie 13 eur a štyri centy.
S najväčšou sumou príspevku bude hospodáriť strana Roberta Fica. Ak Smer neplánuje všetkých 23 miliónov z dotácií minúť na luxusné nákupy, tak v roku 2027 bude kandidovať asi s najväčšou finančnou rezervou na účte. Sociálni demokrati totiž tento rok mali najdrahšiu kampaň, ale dokázali ju financovať z vlastného.
Oslavy volebného zisku Smeru dosiaľ vždy znamenali aj radosť v podobe miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Víťazstvom v nedávnych predčasných voľbách a ziskom takmer 23% sa historicky najúspešnejšej slovenskej politickej strane Smer podarilo prelomiť aj ďalší míľnik. Nielenže sa im podarilo vyhrať voľby už po piatykrát, ale prekročili aj hranicu 100 miliónov eur, ktoré im za voľby zaplatí štát. K dosiaľ vyplateným takmer 78 miliónom eur za predošlé volebné obdobia im zo štátneho rozpočtu v nasledujúcich rokoch priebežne uhradíme ďalších vyše 23 miliónov eur.
Historicky druhým najúspešnejším subjektom je hnutie OĽANO (dnes Slovensko), hoci to prvýkrát kandidovalo až vo voľbách v roku 2012. Za predchádzajúce tri volebné obdobia získalo už takmer 32 miliónov eur, na konci aktuálneho cyklu sa ich príspevok od štátu bude blížiť už k 40 miliónom. Koľko presne to bude, v ich prípade nie je možné zatiaľ vyrátať, keďže koalícia OĽaNO, Za ľudí a Kresťanská únia zatiaľ nezverejnila kľúč, v akom pomere si aktuálny príspevok medzi seba podelia.
Za nimi budú na konci aktuálneho volebného obdobia nasledovať SaS s celkovým štátnym príspevkom vo výške 26,3 milióna eur, KDH s 24,6 miliónmi eur a SNS s 21,4 miliónmi eur.
Matovičovo hnutie OĽaNO sa po voľbách bude musieť uskromniť. Do súboja totiž išlo ako politický subjekt s najväčším finančným majetkom, ktorý dokázalo nazbierať za tri roky vládnutia.
Šancu vrátiť pôžičky zo štátneho príspevku dostanú i hnutia Aliancia či Republika, ktoré budú v najbližších rokoch pôsobiť ako mimoparlamentné. Obe sa tiež vo veľkom spoliehali na úvery od sympatizantov. Maďarská strana si napríklad požičala vyše pol milióna eur od podnikateľa Dezidera Németha.
Strana Demokrati Eduarda Hegera tak minula na kampaň vyše milióna eur, na prekročenie trojpercentnej bariéry jej chýbalo vyše 2 000 hlasov. Podľa informácií TIS Demokrati predvolebné aktivity financovali prevažne z peňazí strany Spolu, s ktorou sa na jar zlúčili. Okrem toho si požičali necelých 300-tisíc eur, z toho až 90-tisíc od manžela líderky kandidátky Andrey Letanovskej.
Bez štátneho financovania zostalo tiež hnutie Sme rodina bývalého predsedu parlamentu Borisa Kollára. S výsledkom 2,2 percenta hlasov zostalo mimo Národnej rady, aj keď na kampani vôbec nešetrilo. Podľa TIS na reklamy vynaložilo vyše 1,8 milióna eur, čo presahuje sumu jej príjmov za vlaňajší rok.
Aj toto základné porovnanie naznačuje, ako nevyvážene je slovenský systém financovania politických strán nastavený. Vychádza síce zo správneho predpokladu, že je lepšie, ak sa na činnosť strán poskladáme my všetci, ako by ich mali skryte platiť oligarchovia či zahraniční aktéri, ktorí by tak získali zásadný vplyv na slovenskú politiku. Zabehnuté a veľké strany ako Smer, si zo štátneho príspevku, naopak, môžu dovoliť pohodlne financovať aj kampane pre ďalšie typy volieb, platiť činnosť, ako aj viesť v podstate permanentnú imidžovú kampaň.
Zisk trojkoalície OĽANO, Za ľudí a KÚ však ultrakonzervatívnej strane garantuje slušné príjmy až do roku 2027. Strany totiž spolu dostanú vyše deväť miliónov eur. Rozdeliť si ich môžu podľa toho, ako sa medzi sebou dohodnú, zákon túto otázku nerieši.
PS investovalo do kampane viac ako dva milióny eur a značnú časť výdavkov financovalo z pôžičiek. Státisícové sumy získala strana od súkromných podnikateľov, napríklad spolumajiteľa siete obchodov s elektronikou Nay Petra Zálešáka či autora softvéru Slido Petra Komorníka. Zaviazala sa pritom dlhy splatiť hneď po tom, ako dostane výplatu príspevku za hlasy.
Podobný osud čaká i štátny príspevok Hlasu. Miliónový dlh má na krku aj menšia strana Kresťanská únia (KÚ), ktorá si prekvapivo tesne pred voľbami požičala obrovskú sumu.
Štruktúra príspevku
Štátna podpora sa delí na tri časti:
- Príspevok za hlasy: Jednorazový príspevok za každý hlas získaný vo voľbách.
- Príspevok na činnosť: Rovná sa celkovej sume príspevku za hlasy a je určený na bežnú činnosť strany.
- Príspevok na mandát: Príspevok za každého poslanca zvoleného do Národnej rady.
Príspevok za hlasy: Dostane ho každá strana, ktorá má nad tri percentá hlasov voličov. Za každý získaný hlas strane patrí príspevok vo výške jedného percenta z priemernej mesačnej mzdy za rok 2022. Priemerná mzda bola 1 304 eur, takže každý krúžok strane prinesie 13 eur a štyri centy.
Príspevok na činnosť: Vypočíta sa podľa tej istej formuly ako príspevok za hlasy a rovná sa tej istej sume. Vypláca sa však nie jednorazovo, ale v priebehu celého volebného obdobia.
Príspevok za mandáty: Za každý získaný poslanecký mandát získa strana i príspevok na mandáty. Za prvých 20 mandátov prináleží strane dotácia v sume 30-násobku priemernej mzdy, teda necelých 40-tisíc eur za každého poslanca. Za 21. mandát a každý ďalší sa vypláca príspevok v sume 20-násobku priemernej mzdy, t. j. 26-tisíc.
Výpočet príspevku na mandát: Strane patrí príspevok na mandát podľa počtu získaných mandátov v Národnej rade. Za prvých 20 mandátov získa strana tridsaťnásobok priemernej mesačnej mzdy a za ďalšie mandáty dvadsaťnásobok priemernej mzdy. Táto suma sa vypláca na jeden rok a jeden mandát počas celého volebného obdobia. Ak strana kandidovala v rámci volebnej koalície, príspevok na mandát sa vypláca tej strane, pre ktorú sa mandát získal.
Časť z celkovej sumy strany získavajú po predložení záverečných správ o výdavkoch na kampaň bezprostredne po voľbách.
Podmienky pre získanie príspevku
Nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu majú strany, hnutia a koalície, ktoré vo voľbách získajú viac ako 3 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.
Kandidátne listiny a volebný proces
Pre účasť vo voľbách musí politická strana alebo hnutie spĺňať určité podmienky. Kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa zákona č. 85/2005 Z. z. Táto listina sa doručuje v listinnej aj elektronickej forme zapisovateľovi Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán najneskôr 90 dní predo dňom konania volieb. Splnomocnenec strany musí pri doručení preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom.
Na kandidátnej listine môže politická strana uviesť svoj grafický znak (logo). Koalícia môže na kandidátnej listine uviesť grafické znaky politických strán tvoriacich koalíciu.
Vrátenie kaucie
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb politickej strane alebo koalícii, ktorej kandidátna listina nebola zaregistrovaná, alebo politickej strane alebo koalícii, ktorá získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.
Delegovanie členov do volebných komisií
Politické strany majú právo delegovať svojich zástupcov do volebných komisií. Oznámenie o delegovaní člena a náhradníka do okrskovej volebnej komisie doručí politická strana starostovi obce (primátorovi mesta, starostovi mestskej časti) v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb. Člen okrskovej volebnej komisie nemusí mať trvalý pobyt v obci, v ktorej vykonáva funkciu člena okrskovej volebnej komisie. V listinnej forme možno doručiť oznámenie o delegovaní člena osobne alebo prostredníctvom pošty. Členstvo vo volebnej komisii vzniká delegovaním člena do volebnej komisie (doručením oznámenia o delegovaní starostovi obce, resp. prednostovi okresného úradu, predsedovi štátnej komisie). Zložením zákonom predpísaného sľubu sa člen volebnej komisie ujíma svojej funkcie. Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí zo všetkých členov komisie svojho predsedu a podpredsedu žrebom.
Členstvo vo volebnej komisii zaniká dňom doručenia písomného oznámenia o odvolaní člena politickou stranou, ktorá ho delegovala alebo doručením písomného oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi volebnej komisie, ktorej je členom. Predseda volebnej komisie povolá náhradníka, ak bol politickou stranou náhradník v zákonnej lehote v oznámení určený.
Zabezpečenie poriadku vo volebnej miestnosti
V prípade narušenia poriadku vo volebnej miestnosti je predseda okrskovej volebnej komisie, v jeho neprítomnosti podpredseda komisie, povinný vyzvať člena okrskovej volebnej komisie, aby sa zdržal svojho konania.
Neštátne zdroje financovania
V Transparency preto dlhodobo navrhujeme, aby bola časť štátnych peňazí, podobne ako v Nemecku, naviazaná na ďalšie príjmy. Štátny príspevok by sa tak neodvíjal automaticky len od výsledku vo voľbách, ale aj od schopnosti strany získať prostriedky na svoju činnosť od členov, ľudí či firiem.
S podozrivým financovaním kampaní máme pritom na Slovensku bohaté skúsenosti od HZDS, cez SDKÚ až po Vlasť Štefana Harabina. Aj Smer musel podozreniam z problematického financovania čeliť prakticky od počiatkov. Už kampaň z roku 2002 vyčíslil neskôr jeden z jeho zakladateľov Bohumil Hanzel na 284 miliónov korún (pri vtedajšom kurze zhruba 6,6 milióna eur).
Čo dnes o neštátnych darcoch a veriteľoch strán vieme? V databáze si tak každý môže vyhľadať zhruba 14 500 príspevkov od takmer 7-tisíc fyzických osôb či firiem v celkovom objeme za 53,5 milióna eur. Pre porovnanie, za rovnaké obdobie 2002 - 2022 strany získali od štátu takmer 244 miliónov eur. Podiel neštátnych a štátnych príjmov tak predstavuje zhruba 18% ku 82% (ide o orientačné porovnanie, keďže zoznam strán sa v oboch databázach úplne neprekrýva).
Keďže databázu na portáli tvoríme z konzistentných údajov z výročných správ, nie sú v nej zarátané ešte sumy za volebnú kampaň pred predčasnými voľbami v septembri 2023. Na tú strany podľa záverečných správ vynaložili 26,93 milióna eur.
Databáza umožňuje darcov a veriteľov filtrovať a zoraďovať podľa preferencií, napríklad podľa názvu strany, donora či výšky transakcie. Obsahuje aj údaje o kumulatívnych sumách poskytnutých subjektami a osobami, ako aj príznak v prípade darov a bezodplatných plnení nad 10-tisíc a pôžičiek nad 100-tisíc eur (netýka sa bankových úverov). Pomocou databázy sa tak dajú identifikovať aj najštedrejší darcovia či veritelia slovenskej politiky.
V desiatke najväčších individuálnych podporovateľov strán sú takmer výlučne bývalí či súčasní predsedovia strán: Michal Truban (PS), Ivan Štefunko (PS), Alojz Hlina (KDH), Andrej Danko (SNS), či Béla Bugár a László Sólymos (obaja Most-Híd). Historicky najväčšími veriteľmi sú zakladateľ strany Za ľudí a bývalý Prezident SR Andrej Kiska, spolu so zakladateľom hnutia Sme rodina Borisom Kollárom.
Na rozdiel od mnohých západných krajín na Slovensku zatiaľ nie je rozvinutá tradícia mecenášov, ktorí by oficiálne štedro dotovali politiku. Najväčším podporovateľom politiky je spolumajiteľ siete elektroobchodov NAY Peter Zálešák, ktorý stranám Za Ľudí, Progresívne Slovensko a Team Bratislava požičal dovedna cez milión eur.
Zo strán dokázala v rokoch 2002 až 2022 najviac neštátnych zdrojov získať SDKÚ. Od 167 unikátnych fyzických a 17 právnických osôb dokázala vyzbierať takmer 9,7 milióna eur, z toho 2 milióny na daroch a 7,7 milióna na úveroch a pôžičkách. Druhou najúspešnejšou stranou z hľadiska získavania neštátnych zdrojov je za posledných 21 rokov KDH, ktorým sa takto podarilo k príspevkom od štátu získať ešte ďalších 8,2 milióna eur. Zhruba tri štvrtiny z tejto sumy tvoria úvery a pôžičky.
Portál tak verejnosti okrem sumarizácie štátnych príjmov prináša aj podrobné informácie o tisíckach súkromných darcov a veriteľov, ktoré boli doteraz dostupné iba v stovkách výročných správ rôznych politických subjektov, neraz v podobe naskenovaných obrázkov bez možnosti vyhľadávania a kopírovania. Pridajte sa ku kontrole financovania politických strán a férovosti kampaní aj Vy.
Navrhované zmeny vo financovaní strán
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok informoval o navrhovaných zmenách vo financovaní politických strán. Cieľom týchto zmien je konsolidácia verejných financií a motivácia strán k zodpovednosti a spravodlivému súťaženiu o dôveru občanov.
Krátenie príspevkov
Navrhuje sa zníženie príspevkov za výsledok v parlamentných voľbách o 30 %. Úspora pre štát môže za tri roky dosiahnuť až 32 miliónov eur. Podľa neho bude možné krátiť príspevok na činnosť a príspevok na mandát, na ktoré vznikne nárok v roku 2026. Príspevok za hlasy bol vyplatený celý už po voľbách.
Zvýšenie volebnej kaucie
Zvýši sa volebná kaucia pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (zo 17 000 na 50 000 eur) a do Európskeho parlamentu (z 1 700 na 25 000 eur).
Volebná kaucia
Volebná kaucia bola zavedená zákonom o voľbách do NR SR z roku 2004 (č. 333/2004 Z.z.). Cieľom bolo zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“ a odradiť od realizácie pasívneho volebného práva politické strany, ktoré nemali záujem kandidovať vo voľbách z dôvodu vážnych politických ambícií presadzovania záujmov časti spoločnosti, ale skôr z dôvodu verejnej prezentácie svojich súkromných záujmov. Politická strana alebo koalícia uhradí kauciu vo výške 17 000 eur najneskôr 90 dní predo dňom volieb.
Osobitný platobný účet a finančné operácie
Na financovanie volebnej kampane musí politická strana využívať osobitný platobný účet vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Tento účet musí byť transparentný, t. j. verejnosť má prístup k prehľadu platobných transakcií zrealizovaných na tomto účte.
Pravidlá pre finančné prostriedky na osobitnom účte
Na osobitný platobný účet možno vkladať finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu. Nie je možné vkladať finančné prostriedky na osobitný platobný účet prostredníctvom poštového poukazu. Na osobitný platobný účet možno vložiť finančné prostriedky do 48 hodín predo dňom konania volieb. Po tejto lehote nesmú byť na osobitný platobný účet prijaté finančné prostriedky.
S finančnými prostriedkami na osobitnom platobnom účte nepoužitými na volebnú kampaň nemožno nakladať 90 dní po vyhlásení výsledkov volieb a počas konania vo veci porušenia pravidiel financovania volebnej kampane.
Vrátenie neoprávnených darov
Ak politická strana prijme peňažný dar od darcu, ktorý nie je identifikovateľný, je povinná vrátiť darcovi peňažný dar v lehote do 60 dní. Ak by však už v tom čase účet darcu neexistoval, politická strana je povinná túto skutočnosť bezodkladne oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky a peňažný dar poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu.
Úhrada nákladov volebnej kampane
V prípade, že disponibilný zostatok na osobitnom platobnom účte politickej strany nie je dostačujúci na uhradenie jej záväzkov z volebnej kampane, je možné finančné prostriedky na ich úhradu previesť na osobitný platobný účet z bežného účtu politickej strany.
Volebná kampaň a jej financovanie
Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.
Subjekty volebnej kampane
Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sú subjektmi oprávnenými viesť volebnú kampaň iba kandidujúce politické strany. Kandidáti, uvedení na kandidátnej listine politickej strany, si nemôžu financovať (viesť) volebnú kampaň sami. Financovanie volebnej kampane prináleží výlučne kandidujúcej politickej strane, ktorá náklady na ňu musí uhrádzať zo svojho osobitného platobného účtu.
Limity na volebnú kampaň
Každá politická strana tvoriaca koalíciu môže na voľnú kampaň vynaložiť najviac 3 000 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty.
Povinnosti politickej strany
Politická strana je povinná viesť na osobitnom platobnom účte všetky finančné prostriedky vynakladané na volebnú kampaň. Politická strana je povinná zabezpečiť, aby po lehote 48 hodín predo dňom konania volieb nemohli byť na osobitný platobný účet pripísané finančné prostriedky. Politická strana je povinná doručiť najneskôr v 30. deň po dni vyhlásenia výsledkov volieb Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň. Politická strana je povinná uchovávať výpisy z osobitného platobného účtu päť rokov od ich vydania.
Záverečná správa o nákladoch na volebnú kampaň
Politická strana je povinná predložiť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň v listinnej podobe a zároveň v elektronickej podobe.
Zisťovanie názorov voličov a volebné prieskumy
Samotné zisťovanie názoru voličov na určitú tému, ktoré robí politická strana a ktoré nespĺňa podmienky volebného prieskumu podľa zákona, sa nepovažuje za volebný prieskum podľa zákona, a preto sa nezapočítava do nákladov politickej strany na volebnú kampaň a ani do nákladov na jej propagáciu v čase 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb. Avšak ak politická strana zverejnenie výsledku takéhoto zisťovania využije na svoju propagáciu, náklady vynaložené na toto zisťovanie je povinná započítať do nákladov na volebnú kampaň, resp.
Financovanie strán a volebný výsledok v roku 2023
Podľa prepočtov mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS) investovali strany do presviedčania voličov v predčasných parlamentných voľbách takmer 21 miliónov eur. Väčšie preferencie voličov znamenajú nielen viac mandátov a moci, ale aj vyššie sumy príspevkov zo štátneho rozpočtu. Na tie má nárok každá politická strana, ktorá v parlamentných voľbách získala hlasy aspoň troch percent voličov.
Milióny, ktoré politické strany vynaložili na kampaň, dostanú viaceré už čoskoro späť, a to aj s percentami navyše. Ešte do konca roka parlamentné strany získajú príspevky zo štátneho rozpočtu, z ktorých majú žiť v nasledujúcich rokoch. O to viac dramaticky vyzerá osud strán ako Demokrati či Sme rodina, ktoré síce do plagátov a reklám investovali státisíce eur, no vo výsledku neprekročili trojpercentnú hranicu voličských hlasov.
Podľa prepočtov mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS) investovali strany do presviedčania voličov v predčasných parlamentných voľbách takmer 21 miliónov eur. Suma pritom nie je konečná, keďže do záverečného vyúčtovania ešte pribudnú financie za predkampane, ako aj dodatočne uhradené faktúry po voľbách.
Politické strany na reklamách nešetrili, pretože väčšie preferencie voličov pre ne znamenajú nielen viac mandátov a moci, ale aj vyššie sumy príspevkov zo štátneho rozpočtu. Na tie má nárok každá politická strana, ktorá v parlamentných voľbách získala hlasy aspoň troch percent voličov.
Celková suma dotácie sa skladá z troch častí: príspevku za hlasy, príspevku na mandát a príspevku na činnosť.
Peniaze sa stranám vyplácajú nerovnomerne. Prvú a najväčšiu finančnú injekciu uvidia na účte ešte do konca tohto roka. Väčšiu časť dotácie tvorí príspevok za hlasy, ktorý strany po voľbách dostávajú jednorazovo a do 30 dní po odovzdaní záverečnej správy o výdavkoch na volebnú kampaň. Výška príspevku sa vypočíta od sumy priemernej mzdy v roku 2O22 a politický subjekt dostane príspevok za každý získaný krúžok.
Smeru tak za 681-tisíc hlasov patrí suma 8,88 milióna eur a menej úspešnému Hlasu necelých 5,7 milióna.
Ďalšiu časť dotácie tvoria príspevky, ktoré strany budú dostávať pravidelne až do konca volebného obdobia. Ide o výplaty na činnosť, ktoré majú rovnakú výšku ako príspevok za hlasy. Suma je však rozdelená na 48 častí a strane sa vypláca priebežne počas celého volebného obdobia. V tomto prípade už ide o násobne menšie dávky.
Tretou zložkou štátnej dotácie je príspevok na mandát, ktorý strana získa len v prípade, že má aj poslancov.
Príspevok za hlasy: Dostane ho každá strana, ktorá má nad tri percentá hlasov voličov. Za každý získaný hlas strane patrí príspevok vo výške jedného percenta z priemernej mesačnej mzdy za rok 2022. Priemerná mzda bola 1 304 eur, takže každý krúžok strane prinesie 13 eur a štyri centy.
Príspevok na činnosť: Vypočíta sa podľa tej istej formuly ako príspevok za hlasy a rovná sa tej istej sume. Vypláca sa však nie jednorazovo, ale v priebehu celého volebného obdobia.
Príspevok za mandáty: Za každý získaný poslanecký mandát získa strana i príspevok na mandáty. Za prvých 20 mandátov prináleží strane dotácia v sume 30-násobku priemernej mzdy, teda necelých 40-tisíc eur za každého poslanca. Za 21. mandát a každý ďalší sa vypláca príspevok v sume 20-násobku priemernej mzdy, t. j. 26-tisíc.
S najväčšou sumou príspevku bude až do budúcich volieb hospodáriť strana Roberta Fica. Ak Smer neplánuje všetkých 23 miliónov z dotácií minúť na luxusné nákupy, tak v roku 2027 bude kandidovať asi s najväčšou finančnou rezervou na účte.
Hospodárenie politických strán
FinStat sa pred voľbami pozrel na hospodárenie politických strán z hľadiska účtovných závierok. V súčasnosti je na Slovensku aktívnych 59 zo 168 politických subjektov. Medzi „najbohatšie“ strany patria spravidla tie, ktoré v posledných parlamentných voľbách 2020 preliezli 3 % hranicu, čím sa kvalifikovali na prijatie štátneho príspevku za voľby. Okrem štátneho príspevku za voľby žijú strany prioritne z darov a pôžičiek a marginálne z členských príspevkov.
Najväčšie dary v roku 2022 dostala strana HLAS - sociálna demokracia, Team Bratislava či Kresťanskodemokratické hnutie. Najväčšie výdavky má SMER - sociálna demokracia, a to prevažne na fungovanie strany a propagáciu. Aj výdavky ostatných strán slúžia najmä na bežný chod a propagovanie. Marginálne použijú prostriedky na mzdy zamestnancov strán.
Z hľadiska aktív majú strany najviac peňazí na bankových účtoch a v hotovosti. Zvyšok aktív tvorí nehnuteľný majetok v podobe stavieb a pozemkov. V tejto oblasti je „najbohatšou“ stranou SME RODINA, ktorej hodnota stavieb predstavuje viac ako 2,5 milióna eur. Výnimkou spomedzi strán je Sloboda a Solidarita, majúca vyše 1,8-miliónový podiel vo vlastnej spoločnosti Liberálny dom s. r. o.
Ministerstvo vnútra SR eviduje na Slovensku celkovo 168 politických strán, z ktorých je 108 v likvidácii a jedna - strana VLASŤ - je v konkurze.
Celkové výnosy 55 strán (vrátane strany VLASŤ) dosiahli v predvolebnom roku 2022 viac ako 18,8 milióna eur. Celkové výnosy strán sú najvyššie vždy vo volebnom roku, keďže 50 až 90 % z nich tvorí štátny príspevok za voľby. Druhou najväčšou položkou výnosov sú výnosy z použitia fondu. Dané výnosy sme od roku 2015 zaznamenali len pri troch stranách: SMER - sociálna demokracia, SME RODINA a Slovenská národná strana, ktorá ich vykázala len raz v roku 2019. Treťou najväčšou položkou sú prijaté príspevky od fyzických osôb.
V roku 2021 a 2022 mala najvyššie príspevky od fyzických osôb a dary strana HLAS - sociálna demokracia (viac ako 466-tisíc v roku 2022 a viac ako 255-tisíc v roku 2021). Najviac jej darovali hlavní členovia strany alebo podnikatelia, ktorí kandidovali v komunálnych voľbách. HLAS má od vzniku strany v roku 2020 z prijatých príspevkov a z príspevkov od členov viac ako 90 % výnosov. V roku 2022 bola druhou v poradí mestská strana Team Bratislava, ktorá v danom roku podporila súčasného primátora Bratislavy Matúša Valla. Treťou v poradí je Kresťanskodemokratické hnutie...