Invalidita predstavuje jedno z najvážnejších rizík pre finančnú stabilitu rodiny. Prináša doživotný pokles príjmov a pritom vôbec nie je ojedinelá. Každoročne je uznaných viac ako 20.000 invalidít a podľa posledných údajov počet poberateľov invalidných dôchodkov dosahuje takmer 235.000.
Štatistiky poberateľov invalidných dôchodkov
Podľa záznamov Sociálnej poisťovne (SP) poberá invalidný dôchodok približne 118.000 mužov a 116.000 žien. Najviac poberateľov invalidných dôchodkov je v Prešovskom kraji, kde ich je vyše 37.000 a v Košickom 33.000. Najmenej poberateľov je v Bratislavskom kraji - 18.000.
Len necelých 80.000 poberateľov invalidných dôchodkov vykonáva popri dôchodku i nejakú pracovnú činnosť. Zvyšok, teda približne dve tretiny, je odkázaný na podporu štátu.
Príčiny invalidity
Keď sa povie invalidita, mnohým ako prvé napadne úraz či nehoda. Faktom však je, že úrazy spôsobujú len necelé 3 % invalidít. "Mnohí si myslia, že invalidita vzniká najmä v dôsledku úrazov, a podľa toho si nastavujú poistenie. Úrazy však stoja za menej ako troma zo sto prípadov invalidity, zvyšok majú na svedomí choroby," vysvetľuje Daniela Guťanová z NN Životnej poisťovne.
Stupne invalidity
Sociálna poisťovňa podľa poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozlišuje dva stupne invalidity:
- Čiastočná invalidita: schopnosť pracovať je znížená o 41 - 70 % vrátane.
- Plná invalidita: schopnosť pracovať je znížená o vyše 70 %.
Obdobné škálovanie používajú i životné poisťovne. Väčšina z nich však kryje len prípady plnej invalidity. V porovnaní s čiastočnou invaliditou je jej výskyt výrazne nižší, len tretinový. V uplynulom roku z celkového počtu 22.300 nových priznaných invalidít predstavovali tie čiastočné až 74 % a plné iba 26 %.
Aktuálne v politike
Výber životnej poisťovne
Pri výbere životnej poisťovne je preto lepšie uprednostniť tú, ktorá kryje komplexnú invaliditu z dôvodu choroby aj úrazu, a to vrátane čiastočnej invalidity.
Systémové problémy a návrhy ÚHP
Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR v marci 2026 zverejnil diskusnú štúdiu, ktorá podrobne mapuje slabiny systému práceneschopnosti a invalidných dôchodkov. Štúdia ÚHP identifikovala niekoľko systémových problémov, napríklad, že zamestnanci pred ukončením pracovného pomeru čerpajú PN 2,5-krát častejšie ako stabilní zamestnanci.
Zhodné body a rozdiely medzi ministerstvom a ÚHP
"Prioritou rezortu práce je zachovanie sociálneho štandardu občanov, ktorí sú na pomoc štátu odkázaní. Ministerstvo v odpovedi zdôraznilo, že niektoré opatrenia fungujú v praxi už od minulého roka." V jednom bode sa rezort a ÚHP zhodujú: cielené kontroly fungujú. Štúdia odporúča zamerať ich na konkrétne rizikové skupiny - zamestnancov odchádzajúcich zo zamestnania, dobrovoľne poistené osoby, pracovníkov z regiónov s nadpriemernými PN.
Kde sa však odpovede ministerstva a závery štúdie rozchádzajú, je hĺbka plánovaných zmien. Štúdia ÚHP navrhuje systémové reformy:
- zmenu metodiky posudzovania invalidity podľa profesie a reálneho poklesu príjmu,
- zavedenie progresívneho krátenia invalidného dôchodku pri vysokých príjmoch,
- zavedenie fázovanej PN.
Spôsob výpočtu invalidných dôchodkov v EÚ
Spôsob výpočtu invalidných dôchodkov sa medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ líši. Existujú dva hlavné typy systémov:
1. Metóda založená na elemente rizika (právne predpisy typu A)
V rámci takýchto systémov máte nárok na rovnaký dôchodok bez ohľadu na obdobie, počas ktorého ste boli poistení. Musíte však byť poistení v čase vzniku invalidity. Táto metóda výpočtu sa uplatňuje len na určité systémy uvedené v prílohe VI nariadenia 883/2004.
2. Paušálny systém (pro-rata) (právne predpisy typu B)
Tento systém používajú všetky ostatné krajiny. Invalidné dôchodky sa vypočítavajú na základe dĺžky poistného obdobia v každej krajine: čím dlhšie ste boli poistení pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, tým vyšší bude tento dôchodok.
tags: #stat #poskodil #invalidnych #dochodcov