Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, čelí demografickej výzve starnúcej populácie. Predpokladá sa, že do roku 2040 sa počet ľudí starších ako 60 rokov zdvojnásobí a počet seniorov nad 80 rokov dokonca strojnásobí. Tento demografický trend si vyžaduje aktívnu reakciu štátu a prípravu adekvátnych sociálnych služieb. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o súčasnej situácii, politikách a iniciatívach v oblasti sociálneho zabezpečenia pre seniorov na Slovensku, pričom sa dotýka aj medzinárodných porovnaní a perspektív.
Demografické zmeny a reakcia štátu
Slovensko, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie, čelí výzve starnutia populácie. Podľa údajov Štatistického úradu SR index starnutia v Trnavskom kraji patrí medzi najvyššie na Slovensku, čo poukazuje na rastúci podiel seniorov v populácii. Tento trend má významný dopad na sociálne a zdravotné systémy krajiny. Podľa OECD sa očakáva, že podiel Európanov vo veku 80 rokov a starších sa v rokoch 2016 až 2080 zdvojnásobí z 5,4 % na 12,7 %. Rezort práce preto predložil na pripomienkovanie zmeny vo financovaní neverejných pobytových zariadení pre seniorov a opatrovateľskej služby.
Po novom by sa na financovaní zariadení pre seniorov a opatrovateľských služieb mali podieľať aj vyššie územné celky (VÚC). Podľa riaditeľa odboru komunikácie Bratislavského samosprávneho kraja Michala Feika, by to pre Bratislavský kraj znamenalo dodatočné náklady 1,5 milióna eur v druhom polroku 2026, kedy by zmeny mali začať fungovať. Prešovský samosprávny kraj by potreboval dodatočných 5,5 milióna eur v roku 2026 a takmer 11 miliónov eur v roku 2027.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) vysvetlil, že financovanie by malo po novom fungovať cez jasne stanovené paušály, ktoré budú platné pre celé Slovensko a budú kategorizované podľa zariadenia a formy poskytovanej služby.
Pozitívne ohlasy a obavy
Riaditeľka N. O. ATRIUM Zariadenie pre seniorov v Prešove, Adriána Gmitterová, vníma zmeny z pohľadu poskytovateľa pozitívne, nakoľko by mali priniesť právnu istotu, že príspevok bude vyplatený. Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) Anna Ghanamová verí, že sa už nestane, že poskytovateľ nedostane ani euro na klienta, o ktorého sa stará zo samosprávnych zdrojov. Samosprávne kraje však vyjadrujú obavy ohľadom zvýšených nákladov, ktoré by im nové financovanie prinieslo.
Nová pozícia pracovníka dlhodobej starostlivosti
Ďalšou zmenou je zavedenie novej pozície v sociálnych službách - pracovníka dlhodobej starostlivosti. Títo pracovníci budú môcť poskytovať rozšírené ošetrovateľské úkony, ktoré preplatí zdravotná poisťovňa. Minister Tomáš uviedol, že plat takého pracovníka bude na úrovni platu sanitára v nemocnici. Elena Vetráková zhodnotila, že práca opatrovateľov je náročná a podhodnotená.
Obavy a potreby slovenských seniorov
Nový prieskum realizovaný agentúrou 2MUSE pre Ligu pre seniorov prináša presnejší obraz o tom, čo trápi slovenských seniorov. Na spontánnej úrovni seniori pomenúvajú ako najpálčivejšie oblasti zdravie a nedostatok peňazí, pričom samota sa objavuje až na treťom mieste. Celkovo sa tu odráža nelichotivá situácia zdravotníctva a rastúci tlak cien, ktoré následne zhoršujú aj sociálne kontakty.
Stravovanie a rodinný rozmer
Drvivá väčšina seniorov si varí doma aspoň raz až dvakrát týždenne a takmer polovica tak robí takmer každý deň. Stravovanie mimo domácnosti je skôr výnimočné. Deklarovaný pitný režim a konzumácia čerstvých potravín vyzerajú dobre, pravidelnosť jedla a domáca príprava sú normou. Slabším miestom zostáva užívanie výživových doplnkov a najmä kontrola nutričnej vyváženosti. Mnohí by ocenili viac praktických informácií o tom, čo je "dobré pre seniorov" - teda o vhodnej frekvencii a veľkosti porcií, o zložení jedál, o rastlinných alternatívach a o jednoduchých dietetických postupoch. Takmer tretina seniorov a približne pätina populácie nestoluje s rodinou vôbec; ostatní sa snažia aspoň raz týždenne.
Informačná platforma Liga pre seniorov
Informačná platforma ligapreseniorov.sk zhromažďuje dôležité informácie na jednom mieste a prepája občanov so štátnymi inštitúciami, VÚC a proseniorskými organizáciami. Obsah je štruktúrovaný podľa životných situácií aj podľa regiónov a zahŕňa témy: dôchodky, sociálne služby a zariadenia, peňažné príspevky, voľnočasové aktivity a ďalšie praktické kontakty.
008 Ako sťahovať aplikácie do smartfónu (Android)
Opatrovateľský príspevok
Opatrovateľský príspevok má pomôcť zabezpečiť každodennú pomoc pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktoré ju potrebujú aspoň 8 hodín denne. Príspevok nedostáva samotný opatrovaný, ale ten, kto ho opatruje.
Podmienky pre priznanie príspevku
Aby vám priznali opatrovateľský príspevok, musíte splniť všetky podmienky na strane opatrovaného aj opatrovateľa. Základnou zákonnou podmienkou je, že opatrovaná osoba sa musí na základe komplexného posudku považovať za fyzickú osobu s ŤZP a musí byť odkázaná na opatrovanie. Na opatrovateľský príspevok nemáte nárok ani v prípade, že sa potrebujete starať o príbuzného, ktorého prepustili z nemocnice na domáce doliečenie a zotavenie. V takom prípade môžete mať nárok na ošetrovné.
O príspevok treba požiadať písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa o príspevok. Druhou možnosťou je podanie elektronickej žiadosti.
Proces posudzovania a rozhodovania
Po podaní žiadosti stav opatrovanej osoby zhodnotí posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj sociálny pracovník úradu. Komplexný posudok je jedným z podkladov pre rozhodnutie o pridelení príspevku.
Výška príspevku a zamestnanie
V minulosti výšku príspevku na opatrovanie ovplyvnilo aj to, či ste už na dôchodku, alebo v produktívnom veku. Suma príspevku sa zníži, ak opatrovaná osoba s ŤZP poberá zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. Ak poberáte opatrovateľský príspevok, môžete byť pritom aj zamestnaný, ak váš mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako 2,5-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.
Povinnosti opatrovateľa a poistenie
Povinnosti opatrovateľky či opatrovateľa na Slovensku zahŕňajú pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť či realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Osoba, ktorá poberá opatrovateľské dávky, je aj v roku 2025 poistencom štátu. Štát za ňu platí zdravotné poistenie. Poistencom štátu môžete byť aj v prípade povinného dôchodkového poistenia. Štát za opatrovníka neplatí nemocenské poistenie a ani poistenie v nezamestnanosti.
Medzinárodné porovnanie a "zabudnutý stred"
Americké rodiny sa pasujú s čoraz častejšou dilemou, ako zabezpečiť dlhodobú starostlivosť pre svojich starnúcich členov v čase, keď náklady rastú rýchlejšie než mzdy či úspory. Veľká časť populácie zo spodnej strednej triedy uviazla v akéjsi finančnej „zemi nikoho“, ktorá sa nazýva „zabudnutý stred“. Títo ľudia sú príliš bohatí, aby mali nárok na Medicaid, no príliš chudobní, aby zvládli platiť neustále rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť, bývanie a osobnú asistenciu.
Situácia na Slovensku
Sociologička Zuzana Kusá uviedla, že situácia sa na Slovensku zdá značne odlišná, a to v dvoch smeroch. Na jednej strane má krajina pomerne rozvinutý systém sociálnych a podporných služieb verejných poskytovateľov, ktoré nie sú závislé od príjmu seniora. Rozhodujúcim kritériom je stupeň odkázanosti na pomoc pri každodenných úkonoch a sebaobsluhe.
Ekonóm Viliam Páleník ale varoval, že systém financovania dlhodobej starostlivosti je na Slovensku veľmi neprehľadný. Podľa pravidelného zisťovania príjmov a životných podmienok (EU SILC) sú seniori nad 65 rokov z hľadiska príjmovej chudoby najmenej ohrozenou demografickou skupinou. Výnimkou sú osamelo žijúci seniori, osobitne ženy.
Dôležitosť rodiny a neplatená starostlivosť
Medzeru v zdravotnej starostlivosti tak často vypĺňajú členovia rodiny, ktorí za túto prácu nedostavajú zaplatené. V mnohých štátoch USA dosahuje hodnota neplatenej práce rodinných opatrovateľov stovky miliárd dolárov.
Pokiaľ ide o opatrovanie rodinnými príslušníkmi v domácom prostredí, situácia sa na Slovensku za posledné roky trochu zlepšila, uviedol V. Páleník.
Legislatívny rámec a reformy
Legislatívny rámec pre sociálne služby na Slovensku prechádza neustálymi zmenami s cieľom zlepšiť kvalitu a dostupnosť týchto služieb. Dňa 1. júna 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 120/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Táto novela prináša zmeny v oblasti poskytovania úkonov dodržiavania liečebného režimu v zariadeniach sociálnych služieb a v zabezpečení výrobných a skladovacích priestorov.
Od 1. septembra 2025 nadobudne účinnosť Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zjednocuje posudkovú činnosť v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), a to aj v oblasti sociálnych služieb. V nadväznosti na vyššie uvedené je s účinnosťou od 1. septembra 2025 novelizovaný aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Tieto zmeny si vyžadujú úpravu informačného systému sociálnych služieb a evidencie prijímateľov a žiadateľov.
Nový Občiansky zákonník a vyživovacia povinnosť
Na Slovensku sa pripravuje úplne nový Občiansky zákonník, ktorý má nahradiť právnu normu z roku 1964. Nová úprava má priniesť vyššie výživné na deti a zároveň mimoriadny príspevok pre rodičov, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Zákonník ponecháva všetky doterajšie formy výživného, no zavádza do nich viac poriadku. Vyživovacia povinnosť nie je len o peniazoch. Je prejavom solidarity a vzájomnej zodpovednosti v rodine. Má pokryť základné potreby tých, ktorí sa o seba nedokážu postarať sami - detí, seniorov či osôb so zdravotným znevýhodnením.
Reforma financovania sociálnych služieb
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR predstavilo zásadnú reformu financovania sociálnych služieb. Cieľom je spravodlivejšie rozdelenie podpory pre odkázaných občanov, efektívnejšie financovanie zariadení sociálnych služieb a zavedenie nového systému príspevkov na pomoc pri odkázanosti. Reforma má byť účinná od 1. januára 2026.
Zmeny v príspevku na pomoc pri odkázanosti
Základnou zmenou je to, že príspevok nebude smerovať priamo opatrovateľovi, ale samotnej odkázanej osobe, ktorá rozhodne, či financie využije na domáce opatrovanie príbuznými, alebo na formálnu sociálnu službu. Pri štvrtom a piatom stupni bude možné využiť príspevok aj na neformálnu starostlivosť, teda opateru v domácom prostredí poskytovanú príbuznými. Novinkou je aj možnosť, aby sa na starostlivosti podieľali až traja opatrovatelia, nie iba jeden, ako tomu bolo doteraz.
Financovanie pobytových zariadení a nová pozícia
Reforma zásadne mení aj spôsob financovania pobytových zariadení. Po novom sa do systému zapoja aj vyššie územné celky (VÚC), ktoré budú spolufinancovať neverejné zariadenia. Súčasťou reformy je aj vytvorenie novej pozície - pracovníka dlhodobej starostlivosti. Tento odborník bude mať podobné platové podmienky ako sanitár v nemocnici a jeho výkony budú preplácať zdravotné poisťovne. Európska komisia zaslala Slovensku predbežné písomné stanovisko, v ktorom vyjadrila súhlas s návrhom aj s postupným zavádzaním reformy. Po zavedení všetkých zmien sa do systému sociálnych služieb naleje viac ako 300 miliónov eur ročne navyše.
Deinštitucionalizácia sociálnych služieb
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR postupne realizuje svoj záväzok na zmenu starostlivosti o ľudí so zdravotným znevýhodnením, dlhodobo chorých a seniorov. Vďaka reformám v oblasti sociálnych služieb a finančným možnostiam z Plánu obnovy a odolnosti napĺňame Vládou SR prijatú Národnú stratégiu deinštitucionalizácie sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti na roky 2022-2026. Cieľom je vytvoriť adekvátne podmienky pre vznik nových zariadení sociálnych služieb, ktoré prijímateľom ponúkajú život v komunite v podobe rodinného bývania. Zámerom deinštitucionalizácie v oblasti sociálnych služieb je vytvoriť podmienky na poskytovanie sociálnych služieb na komunitnom princípe, aby mohol človek čo najdlhšie zotrvať vo svojom prirodzenom prostredí. Znamená to prednosť v poskytovaní terénnych a ambulantných sociálnych služieb (napr. denný stacionár, opatrovateľská služba) pred pobytovou formou v závislosti od individuálnych potrieb. Pre prijímateľov sociálnych služieb (seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, ľudia s mentálnym postihnutím) to zase znamená napĺňanie ich potrieb a podmienok na nezávislý život. Deinštitucionalizácia v prvom rade prináša zmenu poskytovania danej sociálnej služby a tá vychádza predovšetkým z prístupu zamestnancov k prijímateľom. Nové komunitné služby prispievajú k tomu, aby si klienti vytvárali priateľské kontakty aj blízke sociálne siete. Budovanie nových kapacít v podobe rodinného bývania im takýto priestor poskytujú.
008 Ako sťahovať aplikácie do smartfónu (Android)
Plán obnovy a odolnosti
Nové finančné možnosti pre zmeny v oblasti poskytovania sociálnych služieb prináša Plán obnovy a odolnosti - konkrétne Komponent 13: Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť. Ide o sériu reforiem a postupných krokov, ktoré sú orientované na samotného prijímateľa sociálnych služieb v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami SR. Patria k nim nový zákon o inšpekcii v sociálnych veciach, reforma posudkového systému, reforma financovania sociálnych služieb, podpora budovania nových komunitných služieb a reforma zákona o sociálnych službách. Spoločným cieľom je zmena v poskytovaní sociálnych služieb a ich financovaní. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci Plánu obnovy a odolnosti zabezpečuje obsahovú a projektovú prípravu. V spolupráci s Fakultou architektúry STU už pripravilo konkrétne architektonické štúdie pre projekty z financovania Plánu obnova a odolnosti SR, aby tak žiadateľom zjednodušilo a sprístupnilo požadované podmienky pre výstavbu takýchto budov. Tzv. katalóg architektonických štúdií prináša jednotlivé typy štúdií pre ambulantné služby, nízkokapacitné pobytové sociálne služby s kapacitou do 12 miest a sociálno-zdravotné zariadenia s kapacitou do 30 miest. Riešenia nových objektov komunitného typu v rodinnom prostredí musia zabezpečovať účelovosť, kvalitu a efektivitu sociálnych služieb. Samozrejmosťou sú všeobecné technické požiadavky aj pre osoby s nepriaznivým zdravotným stavom. Nechýbajú podmienky energetickej úspornosti a tepelnej ochrany zariadení.
Plán obnovy a odolnosti počíta s rozšírením kapacít pobytových služieb komunitného charakteru a zdravotno-sociálnych nízkokapacitných zariadení a tiež kapacít ambulantných služieb. Tento cieľ je dôležité naplniť aj s ohľadom na starnutie obyvateľov Slovenska a výraznou preferenciou starostlivosti v domácom (prirodzenom) prostredí.
Typy sociálnych služieb pre seniorov
Podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP sú seniorom k dispozícii rôzne formy podpory a starostlivosti.
Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP
Osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou alebo inou demenciou trpia zdravotným postihnutím, ktoré obmedzuje ich komunikačné, orientačné, sebaobslužné alebo pohybové schopnosti. O peňažný príspevok na kompenzáciu je možné požiadať len na základe posudku o odkázanosti na určitý peňažný príspevok. Posudková činnosť je lekárska a sociálna. Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy a navrhnutou formou kompenzácie. Na základe komplexného posudku sa vydáva rozhodnutie o priznaní, prípadne o nepriznaní žiadanej kompenzácie. O udelení peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa Zákona č. 447/2008 Z.z. odkázanej osobe rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska vášho príbuzného.
Peňažné príspevky pre osoby s Alzheimerovou demenciou najčastejšie zahŕňajú tieto:
- peňažný príspevok na kúpu pomôcky,
- peňažný príspevok na prepravu,
- peňažný príspevok na úpravu bytu (napr. kúpeľňa, sprcha...),
- peňažný príspevok na úpravu rodinného domu,
- peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu alebo opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
- peňažný príspevok na opatrovanie.
Preukaz zdravotne ťažko postihnutej osoby (ZŤP)
Osobe s Alzheimerovou chorobou, ktorá spĺňa podmienky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, môže byť vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
Sociálne služby
Poskytnutie sociálnej služby je len na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu. Posudková činnosť je lekárska a sociálna. Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy. Poskytovanie sociálnej služby sa riadi Zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Podľa toho o aký druh sociálnej služby máte záujem žiadate o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu na tom úrade, ktorá spadá do jeho kompetencie tzn. mesto a obec alebo vyšší územný celok- samosprávny kraj podľa miesta trvalého bydliska vášho príbuzného.
V kompetencii mesta a obce je prijímať žiadosť a vydávať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu:
- v zariadení pre seniorov (ZpS), v minulosti nazývané Domovy dôchodcov,
- v zariadení opatrovateľskej služby (ZOS),
- v dennom stacionári (DS), v minulosti nazývané Kluby dôchodcov,
- pre opatrovateľskú službu (OS).
V kompetencii VÚC je prijímať žiadosť a vydávať posudok o odkázanosti na sociálnu službu:
- v domove sociálnych služieb (DSS),
- v špecializovanom zariadení (ŠZ).
Činnosti na pomoc klientovi
- Odborná činnosť: základné sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, pracovná terapia, tlmočenie, sprostredkovanie tlmočenia a osobnej asistencie, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.
- Obslužná činnosť: ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.
- Ďalšie činnosti: napr. Denný stacionár, Opatrovateľská služba, Odľahčovacia služba.
Denný stacionár
Poskytuje sociálnu službu fyzickej osobe na začiatku ochorenia, ktorá je na ňu odkázaná len určitý čas počas dňa, v rozsahu 2-8 hodín.
Opatrovateľská služba
Poskytuje občanovi, ktorý potrebuje pomoc inej osoby pri nevyhnutných životných úkonoch, prácach v domácnosti alebo v kontakte so spoločenským prostredím. Opatrovateľská služba a jej rozsah v hodinách sa poskytuje na základe rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu vydaným obcou. Špecifikom uvedenej služby je skutočnosť, že je vykonávaná v domácom prostredí klienta. V rámci uvedenej služby opatrovateľ - opatrovateľka pomáha pri nevyhnutných životných úkonoch bežnej osobnej hygieny, donáške a podávaní jedla, nevyhnutných prácach v domácnosti, či súvisiacich s prevádzkou domácnosti, ako aj zabezpečenie kontaktu so spoločenským prostredím.
Odľahčovacia služba
Sa poskytuje poberateľovi príspevku na opatrovanie. Cieľom je umožniť mu nevyhnutný odpočinok pre udržanie fyzického zdravia, ktoré je pri opatere osoby s Alzheimerovou chorobou veľmi dôležité. Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku. Počas poskytovania odľahčovacej služby poskytne alebo zabezpečí sociálnu službu opatrovanému obec.
Zariadenie pre seniorov (ZpS)
Poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá pre svoj nepriaznivý zdravotný alebo sociálny stav potrebuje sústavnú starostlivosť, ktorú jej nemôže poskytnúť rodina ani opatrovateľská služba. Zariadenie je určené pre poberateľov starobného dôchodku. Nie je pre ľudí, ktorých zdravotný stav si vyžaduje trvalé odborné ošetrovanie v zdravotníckom zariadení.
Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS)
Poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu. Poskytuje stravovanie, bývanie a zaopatrenie. Pobyt v ZOS je určený na prechodnú dobu.
Domov sociálnych služieb (DSS)
Poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je maximálne IV. Zabezpečuje stravovanie, bývanie a zaopatrenie, sociálnu rehabilitáciu a ošetrovateľskú starostlivosť. Môže poskytovať aj muzikoterapiu, arteterapiu, činnostnú terapiu, ak má na to vytvorené personálne podmienky.
Špecializované zariadenie (ŠZ)
Poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V. Je určené pre osoby s postihnutím ako Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a demencie inej etiológie. Okrem zaopatrenia zabezpečuje pracovnú a záujmovú činnosť.
Úloha rodiny a príprava na starobu
Keď sa zdravotný stav rodiča náhle zhorší, rodina sa často ocitá v šoku a obviňuje systém. Miroslav Kakaš však upozorňuje, že až osemdesiat percent prípadov odkázanosti prichádza postupne a dá sa na ne pripraviť, ak rodina prestane vytesňovať nepríjemné témy.
„Vystríhal by som sa toho, aby sme všetko zvaľovali len na verejnú správu. Tá je síce neefektívna a drahá, ale riešením nie je len prijať ďalších päťsto úradníkov alebo nakúpiť výkonnejšie počítače. O tom to nie je. Rodina by sa mala začať pripravovať skôr, ako nastane akútny problém.“
Miroslav Kakaš je zakladateľ spoločnosti Silvergon, ktorá sa venuje podpore neformálnych opatrovateľov a rodín starajúcich sa o seniorov. Vytvorila aj aplikáciu, ktorá sa zameriava na prepájanie praktickej pomoci i komunitnej podpory. Rodina by si mala všímať príznaky starnutia u blízkych a riešiť odkázanosť dopredu. Netreba čakať na moment, keď mama alebo otec spadnú alebo začnú vážne zabúdať, a až vtedy to riešiť zo dňa na deň.
Prvé varovné signály a úpravy domácnosti
Je potrebné všímať si už prvé varovné signály starnutia. Zabúdanie, opakovanie vecí a podobne. Áno, sú situácie, ktoré prídu náhle, ale osemdesiat percent prípadov je postupných a tých dvadsať či desať percent sú tie náhle, ako napríklad mozgová príhoda. Senior vtedy potrebuje „barličky“ - nielen úradný papier, ale aj úpravu domácnosti. Treba si všímať detaily: dokáže sa starší človek dostať po schodoch do bytu, aby v ňom nezostal uväznený? Nemá tam uvoľnené koberce alebo predlžovačky, o ktoré by sa mohol potknúť? Sú to drobnosti, ktoré rodina dokáže vyriešiť aj bez obrovských projektov. Dokáže si pripraviť jedlo? Ak nie, existujú donášky nákupov, dnes sa dá takmer všetko objednať. Ako bariéry pribúdajú, rodina by mala nenápadne plánovať starostlivosť a prispôsobovať ju tak, aby mohol senior žiť dôstojne.
Komunikácia v rodine
Dôležité je, aby rodina vôbec začala komunikovať. Ideálne je sadnúť si spolu osobne - napríklad pri príležitosti Veľkej noci alebo si na to proste vyhradiť čas a stretnúť sa v jednej miestnosti. V deväťdesiatich percentách rodín sa prirodzene nájde niekto, koho nazývame „primárny opatrovateľ“. Je to človek, ktorý si to viac uvedomuje alebo je aktívnejší, a ten by mal ostatných poprosiť o stretnutie. Vnímam to v podstate ako pracovný míting. Treba do toho vniesť racio. V našej aplikácii máme o tom články a odporúčania. Skutočne ide o to spísať si, aká je situácia a čo mama s otcom potrebujú. Ak sú v stave, že sa môžu na tejto diskusii zúčastniť, je to ideálne - je lepšie, ak o nich nehovoríme ako o objekte, ale sú subjektom diskusie. Majú k tomu čo povedať. Musíme si prejsť agendu: čo treba vybaviť, koľko to stojí, aké máme financie. Môžu zostať rodičia v dome sami alebo potrebujeme niečo financovať? Treba vybalansovať potreby seniora s našimi časovými, finančnými a, samozrejme, aj emocionálnymi či morálnymi možnosťami.
008 Ako sťahovať aplikácie do smartfónu (Android)
Dokumenty a „posledné želanie“
Kým je rodič pri vedomí, je dôležité vedieť, kde má uložené poistky, zmluvy či vlastnícke listy. Ale aj fotky a spomienky. Dôležité sú splnomocnenia, posledná vôľa a téma „posledného želania“. V parlamente sa o tom diskutuje - ide o to, či chce byť človek umelo udržiavaný pri živote, ak mu napríklad odumrie mozog. Ak to vyjadrí vopred, je to obrovská pomoc pre rodinu aj lekára pri tom ťažkom rozhodovaní, či oživovať alebo nie. V aplikácii na to máme aj tlačivo. Keď sa objavia prvé príznaky - občasné zabúdanie, dezorientácia, vynechanie liekov. Vtedy môže včasná liečba predĺžiť plnohodnotný život o roky. Nevyriešite to za jeden nedeľný obed, treba začať drobnosťami. A netreba zabúdať na vnúčatá - seniori často radi rozprávajú svoje príbehy, len sa ich nikto nepýta. Treba k tomu svoje deti viesť. Starostlivosť o rodičov je v niečom ťažšia ako o deti. Deti smerujú k samostatnosti, ale pri rodičoch je ten koniec iný a vďaka medicíne to môže trvať aj pätnásť rokov, kým je človek fyzicky tu, ale mentálne v inom vesmíre.
Dotácie na rekondičné aktivity
Takmer 14-tisíc seniorov využije v tomto roku dotáciu na podporu rekondičných aktivít. Ide o tzv. seniorské pobyty od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (v zmysle zákona o dotáciách č. 544/2010 Z.z.). Po prvý raz v tomto roku prispeje štát na tieto rekondičné pobyty sumou 100 eur, a to vo vybraných kúpeľoch, či iných rekreačných zariadeniach po celom Slovensku. Dotácia na tzv. seniorské pobyty je určená poberateľom dôchodkov (starobného, predčasného starobného, výsluhového), aby si aj takýmto spôsobom mohli zlepšiť svoju psychickú či fyzickú kondíciu, využiť terapie, či kúpeľnú liečbu, na ktorú nie je potrebné odporúčanie lekára. Štát im na konkrétny vybraný pobyt prispeje sumou 100 eur na osobu, ktorá sa odráta z jeho celkovej ceny. Spravidla ide o týždňové rekondičné pobyty s nastavenými procedúrami, celodennou stravou a ubytovaním. Tieto rekondičné pobyty prospievajú nielen zdraviu, ale seniorom prinášajú tiež sociálny a kultúrny zážitok. Záujem o tieto pobyty je obrovský, pričom už dnes prevyšuje zákonom stanovený balík dotácií ministerstva práce na daný rozpočtový rok, ktorý sa oproti minulému roku zdvojnásobil a predstavuje takmer 1,4 milióna eur. Minister práce Erik Tomáš uviedol, že jeho záväzkom do budúcna je, aby sa každý rok k celkovému objemu peňazí dokázalo opäť niečo pridať, aby sa k týmto pobytom dostalo čo najviac seniorov. Program ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny funguje od roku 2011 a prvýkrát sa objem peňazí naň zdvojnásobil. Dotáciu na podporu rekondičných aktivít poskytuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny občianskym združeniam a odborovým organizáciám a združeniam, ktoré vedia zabezpečiť rekondičné pobyty pre najmenej 2 500 fyzických osôb s trvalým pobytom na území Slovenska. Konkrétne ide o Jednotu dôchodcov na Slovensku, Konfederáciu odborových zväzov (KOZ) a Odborový zväz potravinárov. Tie majú uzatvorené dohody s konkrétnymi zariadeniami na poskytovanie takto dotovaných pobytov pre seniorov. Na príspevok však nie je zákonný nárok.
