Možností, ako si ohraničiť pozemok či oddeliť ho od susedov, ulice, alebo len rozdeliť záhradný priestor, je viacero. Živé ploty nemusia mať len podobu, akú najčastejšie vídame. Záleží na tom, aký charakter má vaša záhrada, kde sa nachádza a koľko času jej môžete venovať.
Na dokonalý živý plot si ale napriek kvalitnej starostlivosti budete musieť pár rokov počkať. Živý plot so sebou síce prináša celú radu záhradných povinností, no v konečnom dôsledku stojí jeho prítomnosť u vás doma skutočne za to. Nie len že tlmí nárazy silného vetra a sčasti aj hluku, ale ešte k tomu dokáže predstavovať prírodné tienidlo, prípadne prirodzený domov a útočisko pre mnohé organizmy. No a nehovoriac o tom, že živým plotom si viete ekologickou formou oddeliť či už jednotlivé časti vášho pozemku, alebo dokonca aj ohraničiť pozemok.
Typy živých plotov a ich výber
Tvarovaný živý plot sa viac uplatní v moderných a formálne pôsobiacich záhradách, čiastočne aj v záhradách vidieckych. Nie je možné si ho vytvoriť z každej dreviny, je však mnoho tých, z ktorých to ide. Tento typ živého plota je náročnejší na starostlivosť, bez nej by nepôsobil upravene a ani by neplnil požadovaný účel. Tvarované živé ploty zaberú menej miesta ako voľne rastúce živé ploty. Svojpomocne si môžeme vytvoriť rôzne veľké tvarované živé ploty, vyššie, dokonca aj nižšie. Podľa toho, akú výšku živého plota chceme docieliť, volíme konkrétne druhy drevín. Tvarovaný živý plot si najrýchlejšie vytvoríme z opadavých listnáčov. Ak nám prekáža opadávanie v zime, môžeme zvoliť vždyzelené listnáče (vavrínovec, cezmína), ktoré sa však vyznačujú nízkou mierou premenlivosti.
Voľne rastúce živé ploty sa, naopak, hodia viac do väčších záhrad, zaberú podstatne viac miesta. Zakladajú sa z okrasných krov kvitnúcich na jar alebo v lete, prípadne vybraných úžitkových drevín (arónia, muchovník). Pre voľne rastúci živý plot je vhodné vymedziť priestor široký aspoň 2 m, prípadne aj viac. Väčšina krov sa totiž časom rozrastie, a to hlavne do šírky. Netreba sa však toho báť, výsledok vás presvedčí. Škála použiteľných drevín pre tento typ živého plota je skutočne široká. Tento typ živého plota pôsobí veľmi prirodzene, je ideálny do vidieckeho prostredia a záhrad založených v ekologickom duchu. Je viac než pravdepodobné, že sa spleť konárov časom stane aj miestom hniezdenia vtákov, tie tu nájdu aj potravu.
Predtým, než sa pustíte do výsadby živého plotu, pripravte pôdu. Zbavte ju buriny. Pokiaľ je pôda príliš ťažká alebo ílovitá, skyprite ju, aby mala dobrý odtok vody. Následne sa môžete pustiť do vykopania jám pre jednotlivé rastliny. Dbajte na to, aby boli jamy dostatočne velké a korene sa mohli dobre usadiť. Zároveň rastliny od seba vysádzajte v primeranej vzdialenosti, aby mohlo dôjsť k vzniku prirodzene vyzerajúceho plotu. Rozostupy samozrejme závisia na zvolených rastlinách. Pri husto rastúcich druhoch to môže byť 30-70 cm, pri voľne rastúcich 1-2 metre.
Pri plánovaní živého plotu treba zvážiť hneď niekoľko faktorov. Kombinovanie viacerých druhov do jedného živého plotu je výborný spôsob, ako dosiahnuť prirodzený, pestrý a zdravý vzhľad. Rozhodne sa teda nemusíte obmedzovať na pestovanie iba jedného jediného druhu. Kombináciou kvitnúcich, plodiacich a vždyzelených druhov dosiahnete zaujímavý vzhľad po celý rok.
Ak chcete znížiť hluk z ulice alebo cesty, voľte dreviny s hustým, pružným a viacvetvovým systémom. Pokiaľ riešite ochranu pred vetrom, môže byť žiaduce najmä pevný habitus a pružné vetvy.
Pokiaľ máte vyšší živý plot, treba si zaobstarať aj kvalitný rebrík. Veľmi dôležité je udržanie správneho tvaru živého plota po vytvarovaní, často sa na to zabúda. Živý plot bohato olistený po celej ploche získame len vtedy, ak ho budeme mať v dolnej časti o niečo širší ako v hornej. Týmto krokom umožníme svetlu dostať sa aj do najnižších časti živého plota.
Zaujímavý je oblúkovitý profil, hodí sa na tvarovanie vtáčieho zobu, ale vyžaduje veľkú precíznosť. Takisto sa musí smerom nadol zužovať. Obdĺžnikový profil vyhovuje drevinám, ktoré nevyžadujú až tak veľa svetla.
Z jedlých rastlín vhodných na tvorbu živého plotu možno spomenúť napríklad ríbezle či egreše. Pustiť sa môžete aj do pestovania rakytníka alebo muchovníka. Z byliniek potom stojí za zmienku napríklad lipkavec, lemongrass, rozmarín, tymian či levanduľa.
Kvitnúci živý plot bezpochyby vyniká po svojej estetickej stránke a dokáže pritiahnuť pozornosť. Vhodnými drevinami pre jeho tvorbu môže byť zlatovka prostredná, tamariška, pajazmín, tavoľník, orgován alebo motýli ker. Všetky tieto druhy vynikajú svojim atraktívnym vzhľadom, krásnou vôňou a farbou.
Najčastejšie otázky o živých plotoch
1. Kedy a ako sadiť živý plot?
Najvhodnejší čas na výsadbu je jar alebo jeseň, keď pôda nie je zamrznutá a je dostatočne vlhká. Jesenná výsadba umožní rastlinám lepšie zakoreniť do jari.
2. Ktoré rastliny sú najlepšie na živý plot?
Na neopadavé (celoročné) živé ploty sa hodia rastliny ako tuja, cypruštek, vavrínovec alebo cezmína - zabezpečia súkromie počas celého roka.
3. Ktorý živý plot rastie najrýchlejšie a ktorý je bezúdržbový?
Najrýchlejšie rastie tuja smaragd alebo cypruštek, sú teda ideálne pre rýchle vytvorenie súkromia. Avšak žiadny živý plot nie je úplne bezúdržbový. Bezúdržbové živé ploty sú všeobecne vhodným riešením pre tých, ktorí sa neradi venujú záhradkárčeniu alebo na túto aktivitu jednoducho nemajú čas.
4. Ako často polievať živý plot?
Počas prvých dvoch rokov je potrebné zalievať pravidelne, neskôr podľa počasia. Vyplatí sa tiež viac zavlažovať po reze.
5. Ako vytvoriť pekný a trvácny živý plot?
Základom je správny výber rastlín, dostatok vlahy a pravidelný rez. Listnaté druhy sa strihajú 2× ročne (na jar a v lete), ihličnany raz ročne v júni až júli.
Starostlivosť o živý plot
Pravidelná údržba živých plotov je dôležitým prvkom udržiavania zelene okolo domu v dobrom biologickom stave. Formujúce zástrihy tvarujú rastliny do požadovanej formy. Zástrih by mal byť vykonaný do správnej výšky aj šírky.
» Najdôležitejší je rez, pravidelnejší v prípade tvarovaných živých plotov a priebežný pri voľne rastúcich. Podľa požiadaviek konkrétnych druhov sa vykonáva dva- až trikrát ročne. Vďaka pravidelnému rezu živý plot hustne a nadobúda želanú podobu. Rezať, hoci nie každoročne, musíme aj voľne rastúce živé ploty.
» Samozrejmosťou je zavlažovanie (v suchších oblastiach), na to nesmieme zabúdať pri novovysadených živých plotoch ani mladších jedincoch. Pri ostatných drevinách stačí doplniť vlahu v čase najväčších horúčav a letného sucha.
» V prípade mnohých živých plotov je potrebné aj pletie buriny, prípadne odstraňovanie náletových semenáčov drevín.
Pri starostlivosti o živé ploty je dôležité používať správne nástroje. Aby bol strih efektívny, mali by ste používať plne funkčné a ostré nástroje. Na trhu existuje mnoho druhov krovinorezov, nožníc a iných prerezávacích nástrojov. Pre malé, dobre udržiavateľné, živé ploty bude vhodnejšie elektrické náradie. Benzínové krovinorezy budú vhodné pre väčšie rastliny. Je to tiež vhodný nástroj, pokiaľ zvolíte cyklus zástrihu s dlhšími obdobiami bez formovania.
Pri reze je dobré natiahnuť si pod živý plot fóliu, vďaka tomu sa nám bude rastlinný odpad spratávať jednoduchšie.
Pri jednoradovej výsadbe vtáčieho zobu použijeme asi tri rastliny na jeden bežný meter. Hĺbka a šírka jamy by mala byť 30 až 40 centimetrov, podľa koreňového balu.
Pri tvorbe živého plotu sa samozrejme nezaobídete bez jeho pravidelného strihania a tvarovania. Väčšinu rastlín treba strihať aspoň 1-2x ročne, obvykle na jar a na jeseň.
Starostlivosť o živý plot sa odvíja najmä od toho, z akého druhu rastlín, drevín a krov je tvorený. Zatiaľ čo tvarovaný živý plot si bude vyžadovať strihanie pokojne aj 2 či 3 razy do roka, voľne rastúci si dlhšiu dobu vystačí aj bez neho.
Náš tip: Pred strihaním živého plota vám odporúčame po celej jeho dĺžke rozmiestniť plachty, na ktoré vám budú opadávať všetky odrezky. Predídete tak následnému hrabaniu a zbieraniu nastrihaných kúskov, čím ušetríte množstvo času.
S vyššie zmieňovaným strihaním živého plotu vám ochotne pomôžu práve takzvané plotostrihy a nožnice na živý plot. Zabudnite tak na staré manuálne nožnice, ktorými by ste živé ploty u vás doma strihali pokojne aj celý víkend. Pri výbere plotostrihu, resp. nožníc na živý plot, je dôležité ujasniť si v prvom rade to, o aký druh pohonu máte záujem. Môžete si totižto vybrať z elektrických, akumulátorových aj benzínových modelov. Zatiaľ čo elektrické plotostrihy odporúčame na pravidelné orezávanie tenkých výhonkov, benzínové typy si poradia aj s hrubšími konármi. Nepodceňujte ani dôležité parametre, pričom si všímajte najmä výkon a dĺžku lišty. V rámci pravidelnej domácej starostlivosti o živé ploty vám určite postačí aj plotostrih s výkonom na úrovni 400 W. Keď však plánujete orezávať pevnejšie vetvy, budete potrebovať možno až dvojnásobný výkon. Čo sa týka spomínanej dĺžky lišty, ideálnou voľbou je asi 40 až 50 cm. No a okrem toho sa zamerajte aj na váhu plotostrihov a nožníc na živý plot.
Okrem toho samozrejme zohráva úlohu aj to, či budete živý plot vysádzať skôr na slnečné alebo tienisté stanovište. Každý druh rastliny totiž môže vyžadovať niečo iné. Tento faktor často rozhoduje o tom, či bude živý plot fungovať prakticky aj esteticky.
Pamätajte na to, že každá rastlina potrebuje určitý priestor pre korene aj nadzemnú časť. Vyšší živý plot (nad 2 m) vyžaduje viac priestoru kvôli stabilite aj údržbe.
V tomto ohľade väčšinou platí, že čím menšiu údržbu rastlina vyžaduje, tým pomalšie rastie. Informujte sa aj o tom, akú konečnú výšku môže plot maximálne dosiahnuť.
Ako sme už spomínali, obstaranie bezúdržbového živého plotu automaticky neznamená nulovú starostlivosť. Počas údržby sa zamerajte na tvarovanie živého plotu, aby ste ho smerovali presne tak, ako chcete. Nezabudnite rastliny preventívne kontrolovať a prípadne včas odhaliť, či sa im nedarí. Ak napríklad narazíte na zničené vetvy alebo choroby, začnite situáciu riešiť.
Časť starostlivosti o živý plot môžete automatizovať. Pokiaľ napríklad daná rastlina potrebuje pravidelnú závlahu, môžete investovať do zavlažovacích systémov. Vďaka tomu získajú prístup k vode v definovaných intervaloch bez toho, aby ste vy sami museli na nutnosť zalievania pamätať.
Okolie živého plotu sa tiež oplatí zamulčovať. Týmto spôsobom totiž efektívne predídete tvorbe buriny. Mulč tvorí bariéru, cez ktorú sa väčšina burín nedostane k svetlu.
V neposlednom rade je pekný živý plot estetickou súčasťou záhradného priestoru.
Výhody živých plotov
Na rozdiel od betónového alebo pletivového plota má ten živý veľa pozitív. Bohato olistený a zdravý živý plot pomáha zachytávať prach, tlmí hluk a vietor, pomáha zvyšovať vlhkosť vzduchu a prispieva k príjemnej mikroklíme. Je skvelou voľbou, ak si chceme zabezpečiť v záhrade viac príjemného súkromia alebo rozdeliť priestor na viaceré časti. Pomocou živého plota rýchlo zamaskujeme aj nevzhľadné miesta, napr. kompostovisko, staré kôlne, smetiak či iné problematické kúty.
So živým plotom získate v záhrade prirodzené oddelenie priestoru a zaistíte si určitú dávku súkromia. Priestor skryjete pred zvedavými zrakmi susedov i okoloidúcich.
Živý plot je skvelou voľbou na zabezpečenie súkromia v záhrade. Okrem toho však môže slúžiť aj ako určitá protihluková bariéra a taktiež plniť svoju estetickú funkciu. Skvele sa preto hodí všade tam, kde nestojíte o okukovanie od zvedavých susedov. Oddeliť napríklad môže priestor s bazénom, záhradným posedením alebo vonkajšiu kuchyňu s grilom.
Výber drevín
Tuja, cypruštek, vavrínovec alebo cezmína - zabezpečia súkromie počas celého roka.
Najrýchlejšie rastie tuja smaragd alebo cypruštek, sú teda ideálne pre rýchle vytvorenie súkromia.
Medzi najbežnejšie používané rastliny pre živý plot sa radia tuje, ktoré vynikajú svojou hustotou, stálou farbou a odolnosťou voči poveternostným vplyvom. No momentálne slabou odolnosťou voči škodcom.
Skvelou voľbou môže byť vtáčí zob s lesklými zelenými listami. Za zmienku stojí aj cyprusovec, ktorý zaujme svojim hustým jemným ihličím, ktoré si uchováva aj v zime. Vhodnou voľbou je tiež krušpán. Tento vždyzelený ker sa skvele hodí na tvarovanie a vytváranie nižších živých plotov.
Krušpán patrí medzi často pestované dreviny na nízke živé ploty, nakoľko pomalšie rastie, ale veľmi dobre znáša rez. Strihá sa aj 3x do roka. Rýchlejšie rastie vtáčí zob aj vavrínovec.
Opadavé rastliny na živý plot vám počas roka ponúknu určitú premenlivosť. Hneď ako stratia svoje listy, stále im zostanú husté vetvy, ktoré môžu tiež ohraničiť určité územie.
Medzi obľúbené dreviny v tejto kategórii sa jednoznačne radí buk lesný, ktorý môže dorastať do výšky 25 až 30 metrov. Navyše veľmi dobre znáša rez, a preto sa skvele hodí na výsadbu vyšších tvarovaných plotov.
Vedľa nesiahnete ani s hrabom obyčajným, ktorý je pravdepodobne najvýznamnejšou drevinou na zakladanie živých plotov. Väčšinou rastie ako strom, niekedy však aj ako mohutný ker s rozložitými vetvami.
Pokiaľ chcete, aby si váš živý plot držal svoju hustotu, farbu a tvar po celý rok, je na mieste vyberať z neopadavých rastlín.
Obľúbeným variantom je napríklad tis červený (Taxus baccata), nenáročný krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) či cezmína modrá (Ilex meserveae). Vedľa nesiahnete ani s vavrínovcom lekárskym (Prunus laurocerasus).
Pokiaľ vám nevadí, že živý plot počas zimných mesiacov stratí svoje zelené listy, máte opäť o niečo širšiu ponuku drevín, z ktorých je možné vyberať. Môže totiž ísť o opadavé stromy na živý plot.
Pomyselnou klasikou medzi živými plotmi je hrab obyčajný (Carpinus betulus), ktorý je odolný, hustý a prirodzene cloní aj v zime, pretože suché listy často držia na vetvách až do jari.
Rozhodnúť sa ďalej môžete pre vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), ktorý vyniká rýchlym rastom, dobre sa vetví a ľahko sa tvaruje. Pre nižšie živé ploty je možné odporučiť napríklad dráč Thunbergov (Berberis thunbergii).
Odolným kerom, ktorý bude pomerne dobre rásť aj v horších pôdach, je hloh obyčajný (Crataegus laevigata).
Pokiaľ pre vás nie je kľúčový rýchly rast rastlín, môžete vyberať z pomaly rastúcich druhov. Skvelou voľbou je napríklad krušpán stálezelený (Buxus sempervirens), ktorý je hustý, kompaktný a ideálny na nízke formálne živé ploty. Treba ho však sledovať pre výskyt Vijačky krušpánovej, ktorá obľubuje požieranie listov krušpánu.
Staviť môžete aj na tis červený (Taxus baccata), ktorý dobre znesie tieň aj tvarovanie.
Vtáčí zob (Ligustrum) je väčšinou opadavý alebo poloopadavý listnatý ker z čeľade olivovitých. Rastlina dorastá približne do dvoch až troch metrov. Vtáčí zob je u nás pomerne hojne rozšírenou rastlinou. Pestuje sa najmä ako živý plot, ale výnimkou nie sú ani solitéry.
Najrozšírenejší druh u nás. Listy na zimu opadávajú, vetvičky sú tenké a tvoria veľmi hustý porast. Ak hľadáte druh, ktorý uchráni váš pozemok pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich aj v zime, siahnite miesto klasického po vtáčom zobe vajcovitolistom (Ligustrum ovalifolium). Tento vtáčí zob vždyzelený či poloopadavý väčšinou na naše mierne zimy listy vôbec nezhadzuje.
Vtáčí zob je krásny a nenáročný ker, ktorý do vašej záhrady naláka opeľovače aj vtáctvo. Výsadba vtáčieho zobu do živých plotov je veľmi častá - kríky sa najčastejšie pestujú na tieto účely. Plot vyrastie do výšky približne dvoch metrov. Rastie pomerne rýchlo a dá sa ľahko tvarovať.
Špecifické typy starostlivosti
Rez
Pri tvarovaných živých plotoch je absolútnou nevyhnutnosťou správny rez. Jednotlivé dreviny používané v živých plotoch však môžu mať odlišné požiadavky na termín rezu. Väčšinou sa tvarované živé ploty z opadavých listnáčov režú skoro na jar a potom začiatkom leta, keď ich už opustia aj hniezdiace vtáky. V tomto čase sú aj výhonky vyzreté. Podľa potreby potom možno rez zopakovať ešte aj koncom leta.
Voľne rastúce živé ploty striháme začiatkom leta (druhy kvitnúce na jar) aspoň raz za 2 až 3 roky. Pri potrebe radikálneho zmladenia volíme skorý jarný termín alebo jeseň.
Ako strihať vtáčí zob? V prvom roku plot zrežte asi 10 až 15 centimetrov nad zemou. To je dôležité pre bohaté rozvetvenie kríkov. Nemusíte sa obávať, po tomto kroku sa naštartuje veľmi rýchly rast. V lete potom nové výhonky skráťte o polovicu. V ďalšom roku už tak radikálni nebuďte a nechajte ker dorásť do výšky dvoch metrov. V tejto chvíli už prejdite iba na pravidelné tvarovanie a zastrihovanie.
Kedy teda strihať vtáčí zob? Vtáčí zob rastie pomerne rýchlo. Pokiaľ dodržíte vyššie uvedené odporúčania pre pestovanie v prvých dvoch rokoch, budete mať v treťom roku už plne vyrastený, hustý a nepriepustný živý plot.
Listnaté druhy sa strihajú 2× ročne (na jar a v lete), ihličnany raz ročne v júni až júli.
Zavlažovanie
» Samozrejmosťou je zavlažovanie (v suchších oblastiach), na to nesmieme zabúdať pri novovysadených živých plotoch ani mladších jedincoch. Pri ostatných drevinách stačí doplniť vlahu v čase najväčších horúčav a letného sucha. Vyplatí sa tiež viac zavlažovať po reze.
Zálievka - zalievame najmä v prvom roku a tesne po výsadbe. Počas ďalších rokov môžeme kríky zavlažiť v prípade veľmi suchého počasia.
Hnojenie
Hnojenie - pred výsadbou môžeme do vopred pripravených jám umiestniť kompost. Pôda sa vyživí a kríky budú spočiatku rásť rýchlejšie.
Odstraňovanie buriny
» V prípade mnohých živých plotov je potrebné aj pletie buriny, prípadne odstraňovanie náletových semenáčov drevín.
Červienka ako živý plot (NOVÁ ZÁHRADA)
Starostlivosť o živé ploty na balkóne a terase
Aj na terase či balkóne môžete založiť živý plot. Vysokú stenu vytvoríte z tují a cypruštekov. Nádoby môžu byť klasické alebo v podobe hrantov, do ktorých sa vmestia aj 2 kusy. Počítajte s tým, že veľkosť jednej nádoby by mala byť minimálne 1 meter pre dve tuje alebo cyprušteky.
Kontajnerované dreviny môžete vysádzať počas celého roka, nie však počas tuhej zimy. Voľnokorenné dreviny vysádzajte skôr na jar alebo na jeseň.
Po výsadbe rastliny hneď nestrihajte, doprajte im čas na zakorenenie. Pokiaľ uvidíte nové mladé prírastky, je to dobré znamenie.
Do metrovej nádoby vysaďte 3 - 4 kusy drevín. Ak sú už vyššie a väčšie, len 3 kusy. Musíte ponechať otvory na odtok prebytočnej vody.
Živý plot zakladajte na jar alebo na jeseň, prípadne v lete mimo obdobia s teplotami nad 30 °C. Ideálna orientácia terasy a balkóna so živým plotom je východ, západ i sever.
tags: #starostlivost #o #zivy #plot