Starostlivosť o zdravie a bezpečnosť v obci: Komplexný prehľad a legislatíva

Ochrana zdravia a bezpečnosť občanov sú základnými piliermi fungujúcej spoločnosti. V kontexte obce to znamená vytvárať prostredie, ktoré minimalizuje riziká a podporuje zdravý životný štýl. Slovenská legislatíva venuje tejto problematike značnú pozornosť a stanovuje jasné pravidlá a povinnosti pre orgány štátnej správy, samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnych predpisoch, ktoré upravujú starostlivosť o zdravie a bezpečnosť v obciach na Slovensku, s dôrazom na civilnú ochranu, ochranu zdravia pri práci a ďalšie relevantné oblasti.

Civilná ochrana obyvateľstva

Základným právnym predpisom v oblasti civilnej ochrany je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávy, ako aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní úloh civilnej ochrany. Cieľom zákona je zabezpečiť ústavné právo občanov na ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí.

Mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa. Analýza územia je posúdenie nebezpečenstva pre prípad vzniku mimoriadnej udalosti s ohľadom na zdroje ohrozenia.

Povinnosti právnických a fyzických osôb v oblasti civilnej ochrany

Zákon č. 42/1994 Z. z. ukladá právnickým a fyzickým osobám niekoľko kľúčových povinností:

• Oznámiť bezodkladne vznik mimoriadnej udalosti príslušným orgánom.
• Poskytnúť pri príprave na civilnú ochranu a pri mimoriadnych udalostiach orgánom štátnej správy alebo obciam vecné prostriedky, ktoré vlastnia alebo užívajú.
• V prípade vzniku mimoriadnej udalosti a z podpísanej zmluvy o budúcej zmluve má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť vlastné prostriedky na minimalizovanie, prípadne likvidáciu jej následkov.
• Prevádzkovatelia vodných stavieb sú povinní v rámci výstavby vodnej stavby zabezpečiť aj výstavbu a prevádzku systému varovania a vyrozumenia na vodnej stavbe a na ohrozenom území do vzdialenosti, ktorú dosiahne čelo prielomovej vlny do jednej hodiny od vzniku mimoriadnej udalosti.
• Vypracovanie plánu ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti. Jeho rozsah môže a veľakrát dourčuje príslušný okresný úrad, sekcia krízového riadenia. Táto dokumentácia je záväzná a najčastejšie je aj kontrolovaná a dávajú sa za jej neplnenie nielen ekonomické postihy. Jej mustra je podľa § 3c zákona č. 42/1994 Z. z.

Plán ohrozovateľa

Vypracúva ho podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 533/2006 Z. z.

Plán ohrozeného (ohrozovateľom)

Taktiež ho vypracúva podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 533/2006 Z. z.

Plán neohrozeného (ohrozovateľom)

Vypracúva ho voči všeobecným ohrozeniam, ako sú teroristický útok, povodeň, svahové deformácie a pod.

Karta civilnej ochrany objektu

Karta civilnej ochrany objektu u PO a FO - podnikateľov - je súčasťou dokumentácie CO v časti „Organizačná štruktúra CO“. Údaje uvedené v KARTE CO poskytujú PO a FO - podnikatelia - okresnému úradu aktuálne, ucelené a relevantné podklady pre spresnenie, resp. spracovanie dokumentov CO a krízového riadenia (analýza územia, plánovanie opatrení CO pri vzniku mimoriadnej udalosti, plán varovania, vyrozumenia a spojenia, plánovanie kolektívnej ochrany obyvateľstva evakuáciou a ukrytím, organizovanie a nasadenie síl a prostriedkov pri vykonávaní záchranných prác vrátane jednotiek CO, napĺňanie a aktualizovanie programu CIPREGIS atď.). KARTY CO slúžia aj pre samotného spracovateľa na účely sprehľadnenia a aktualizácie vlastnej dokumentácie CO. Za realizáciu úlohy - vypracovanie, aktualizáciu KARTY CO je zodpovedný štatutár subjektu, resp. ním poverený zamestnanec.

Odborná spôsobilosť na úseku civilnej ochrany

Odbornú spôsobilosť na úseku civilnej ochrany obyvateľstva ustanovuje § 18a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, podrobnosti vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 7/2012 Z. z. Odborná príprava pre získanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva podľa § 18a zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhlášky MV SR č. 7/2012 Z. z. Organizátorom je sekcia krízového riadenia MV SR. Opravnú skúšku možno vykonať len raz. Ministerstvo vnútra vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti žiadateľovi, ktorý vykonal skúšku. Odborne spôsobilá osoba je povinná každých päť rokov od vykonania skúšky zúčastniť sa školenia a po jeho skončení absolvovať preskúšanie; ak sa školenia nezúčastní alebo nevyhovie na preskúšaní, stratí odbornú spôsobilosť. Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva za úhradu; to sa nevzťahuje na zamestnanca ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, iného ústredného štátneho orgánu, okresného úradu, samosprávneho kraja a obce.

Organizácia a riadenie pri mimoriadnych udalostiach

Pri vzniku mimoriadnej udalosti je kľúčová efektívna organizácia a riadenie. Po prijatí signálu o mimoriadnej udalosti je potrebné:

• Preveriť informácie: Overiť, od koho bol signál nahlásený, druh mimoriadnej udalosti, miesto a približný čas jej vzniku.
• Zabezpečiť varovanie a vyrozumenie: Podľa druhu mimoriadnej udalosti zabezpečiť varovanie a vyrozumenie zamestnancov a osôb zverených do starostlivosti. Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
• Zvolať štáb CO a evakuačnú komisiu.
• Informovať nadriadené orgány. Vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť. Okresný úrad riadi informačný systém civilnej ochrany a plní jeho úlohy, vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu vo svojom územnom obvode; ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu, neodkladne oznamuje a navrhuje vyhlásenie mimoriadnej situácie okresnému úradu v sídle kraja.
• Organizovať činnosť: Podľa druhu a rozsahu mimoriadnej udalosti.
• Zvolať zamestnancov objektu a zabezpečiť ich personálnu výpomoc v rámci evakuačného procesu.
• Využiť dostupné technické prostriedky a v prípade potreby vyžiadať pomoc IZS (112) a polície.
• Chrániť zamestnancov a osoby zverené do starostlivosti pred šírením nebezpečných látok.
• Vykonať a zabezpečiť vlastnú prieskumnú a monitorovaciu činnosť v areáli objektu.
• Zabezpečiť vyslobodenie zamestnancov z miesta MU a vykonať technické opatrenia pre záchranu zamestnancov a likvidáciu MU.
• Poskytnúť prvú pomoc, zabezpečiť transport ranených a postihnutých z miesta MU.
• Zabezpečiť hygienické a dezinfekčné opatrenia, kontrolu potravín a vody.
• Vykonať hygienickú očistu osôb, plniť ďalšie opatrenia vyplývajúce z rozsahu a charakteru MU a kontrolovať režimové opatrenia.
• Zúčastňovať sa zasadnutia vlastného riadiaceho štábu.

Po skončení mimoriadnej udalosti je potrebné:

• Odvolať obmedzujúce opatrenia a plniť úlohy pre zabezpečenie normálneho života.
• Vyhodnotiť celkovú situáciu po likvidácii následkov MU a podať správu nadriadeným orgánom.

Zabezpečenie ochrany kritickej infraštruktúry

V rámci podieľania sa na plnení úloh stanovených Európskou radou a Európskou komisiou v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry je potrebné zohľadňovať už existujúce opatrenia civilnej ochrany na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku. Do ochrany kritickej infraštruktúry treba zahŕňať spoločné ciele, metodiky, najlepšie postupy a určenie vzájomnej závislosti, pričom je nutné vziať do úvahy aj všetky možné riziká. V rámci núdzového plánovania realizovať opatrenia na riešenie krízovej situácie spôsobenej prírodnými katastrofami, technologickou haváriou, teroristickým útokom, ako aj vojenským konfliktom. Celý systém vytvoriť tak, aby schopnosti systému boli použiteľné pre národnú úroveň, ako i medzinárodnú v rámci vyžiadania prostredníctvom NATO, EÚ, OSN. Osoby vykonávajúce oprávnenia podľa tohto zákona preukazujú svoju príslušnosť k civilnej ochrane preukazom.

Personálne zázemie a vzdelávanie

Personálne zázemie celého systému civilnej ochrany pre právnické a fyzické osoby je v súčasnosti na úrovni rozhodnutia štatutára, ktorý vytvára nevyhnutné predpoklady pre efektívne a postupné plnenie vytýčených smerov rozvoja civilnej ochrany a tým aj zodpovednosť za plnenie úloh vyplývajúcich z právnej legislatívy.

Ochrana zdravia pri práci

Ochrana zdravia pri práci je ďalšou kľúčovou oblasťou, ktorá prispieva k celkovej bezpečnosti a zdraviu v obci. Základným právnym predpisom v tejto oblasti je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy pri výkone dozoru nad dodržiavaním týchto predpisov.

Povinnosti zamestnávateľov v oblasti ochrany zdravia pri práci

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci vo všetkých činnostiach a vo všetkých stupňoch riadenia. Medzi hlavné povinnosti zamestnávateľa patrí:

• Vykonávať hodnotenie rizík a na základe tohto hodnotenia prijímať opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizík.
• Zabezpečiť odborné poradenstvo a služby v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
• Školiť zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
• Poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky. Fyzické osoby zaobchádzajú so špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany podľa pokynov právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorí špeciálne prostriedky individuálnej ochrany zabezpečili.
• Zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky pre zamestnancov.
• Informovať zamestnancov o rizikách spojených s ich prácou a o prijatých opatreniach na ich ochranu.
• Pravidelne preverovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
• Zabezpečiť účasť zástupcov zamestnancov na riešení otázok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
• Prispôsobovať opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci technológiám, novým pracovným postupom alebo strojov a zariadení.
• Prispôsobovať opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci novým alebo zmeneným nebezpečenstvám a ohrozeniam.

Práva a povinnosti zamestnancov v oblasti ochrany zdravia pri práci

Zamestnanci majú právo na bezpečné a zdravé pracovné prostredie a povinnosť dodržiavať predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Medzi hlavné práva a povinnosti zamestnancov patrí:

• Právo na informácie a školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
• Právo odmietnuť prácu, ktorá bezprostredne a vážne ohrozuje ich život alebo zdravie.
• Povinnosť dodržiavať predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
• Povinnosť používať osobné ochranné pracovné prostriedky.
• Povinnosť podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam.
• Povinnosť oznamovať zamestnávateľovi nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Rekondičné pobyty

Zamestnávateľ môže poskytovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov, ktorých zdravie je ohrozené vplyvom rizikových faktorov pracovného prostredia. Cieľom rekondičných pobytov je prevencia profesijného poškodenia zdravia. Na rekondičný pobyt môže byť zamestnanec vyslaný najskôr po odpracovaní štyroch rokov. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej dva týždne. Rekondičný pobyt má nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Počas rekondičného pobytu má zamestnanec rovnaké nároky, ako pri pracovnej ceste.

Koordinácia činností a vzájomná informovanosť

Ak na jednom pracovisku vykonávajú činnosti zamestnanci viacerých zamestnávateľov, sú títo zamestnávatelia povinní vzájomne sa informovať o rizikách a ohrozeniach a koordinovať svoje činnosti. Koordinácia činností a vzájomná informovanosť má byť súčasťou uzavretých zmlúv. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť a vybaviť pracovisko pre bezpečný výkon práce zamestnancov.

Zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť

Zamestnanci majú právo voliť a byť volení za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Jeden zástupca zamestnancov nemá zastupovať viac ako 20 zamestnancov.

Autorizovaná bezpečnostná služba

Zamestnávateľ môže zabezpečiť plnenie úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom tzv. „autorizovanej bezpečnostnej služby“. Autorizovaná bezpečnostná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné poradenstvo, školenie a vzdelávanie a vykonáva ďalšie úlohy pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Autorizovanou bezpečnostnou službou môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba.

Prechodné ustanovenia

Zamestnávatelia sú povinní uviesť do súladu stav strojov a zariadení s požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zabezpečiť preukazateľné overenie bezpečnosti vybrané stroje a vybrané činnosti najneskôr do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Verejné zdravotníctvo

Okrem civilnej ochrany a ochrany zdravia pri práci zohráva dôležitú úlohu v starostlivosti o zdravie a bezpečnosť v obci aj verejné zdravotníctvo. Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je základným právnym predpisom v tejto oblasti.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Zriaďuje sa úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Na čele úradu verejného zdravotníctva je hlavný hygienik Slovenskej republiky. Úrad verejného zdravotníctva plní úlohy orgánu verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu, okrem iného vydáva posudky a vyjadrenia.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva

Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú orgány verejného zdravotníctva, ktoré pôsobia na území jedného alebo viacerých okresov. Úlohy regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe č. 2, pričom okrem iných úloh vydávajú posudky a vyjadrenia.

Opatrenia na ochranu verejného zdravia

Orgány verejného zdravotníctva sú oprávnené nariaďovať opatrenia na ochranu verejného zdravia, ako napríklad:

• Nariaďovať dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu.
• Obmedzovať alebo zakazovať prevádzku zariadení, ktoré ohrozujú verejné zdravie.
• Ukladať pokuty za porušenie predpisov na ochranu verejného zdravia.

Komisie na ochranu verejného zdravia

Pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva pôsobia komisie na ochranu verejného zdravia, ktoré sú poradnými orgánmi regionálneho hygienika. Pri Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pôsobia komisie na ochranu zdravia, ktoré sú poradnými orgánmi hlavného hygienika Slovenskej republiky. Členov komisií vymenúvajú a odvolávajú orgány na ochranu zdravia; majú nepárny počet členov. Uznášajú sa väčšinou hlasov prítomných členov. Štatút a rokovací poriadok komisií vydajú orgány na ochranu zdravia.

Ďalšie relevantné právne predpisy

Okrem vyššie uvedených zákonov existuje množstvo ďalších právnych predpisov, ktoré upravujú rôzne aspekty starostlivosti o zdravie a bezpečnosť v obciach. Medzi ne patria napríklad:

• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.
• Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.
• Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon).
• Zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.
• Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
• Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady pre organizovanie preverovacích cvičení.
• Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 521/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na pieskoviská.
• Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 525/2007 Z. z.
• Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 328/2012 Z. z. Podrobnosti o plánovaní a zabezpečovaní evakuácie.
• Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 532/2006 Z. z. Druh a rozsah stavebnotechnických požiadaviek zariadení civilnej ochrany zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, ktoré nie sú upravené stavebným zákonom a technické podmienky zariadení civilnej ochrany.
• Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z. z. Podrobnosti na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok pri mimoriadnej udalosti spojenej s ich únikom v objekte alebo v komplexe objektov, v ktorom sa vyrába, skladuje a manipuluje s nebezpečnými látkami, pri preprave nebezpečných látok, pri ohrození obyvateľstva teroristickým útokom alebo iným zámerným alebo náhodným použitím, pri ohrození obyvateľstva sekundárnymi následkami mimoriadnych udalostí a pri ohrození z iných štátov.

Radiačná monitorovacia sieť SR (RMS SR)

Radiačná monitorovacia sieť SR je sústava technicky, odborne a personálne vybavených odborných pracovísk, ktoré sú organizačne prepojené na potreby monitorovania radiačnej situácie a zber údajov o radiačnej situácii na území Slovenskej republiky. Podrobnosti o činnosti RMS ustanovuje vyhláška MZ SR. SVVRS MV SR pozostáva z 23 monitorovacích staníc pre meranie príkonu priestorového dávkového ekvivalentu gama žiarenia zo vzduchu v nSv/h v plnoautomatizovanom nepretržitom režime. Monitorovacie stanice sú fyzicky nainštalované na konštrukcii vybratých elektronických sirén. Vlastná stanica je tvorená inteligentnou sondou typ NuDET EMG-2 s dvomi G-M trubicami s rôznou citlivosťou, ktoré pokrývajú merací rozsah sondy od 50 nSv/h do 2 Sv/h a riadiacou elektronikou, ktorá zabezpečuje vlastné meranie a následné odosielanie nameraných dát vo forme 10-minútových priemerov na centrálne pracovisko.

Prenos nameraných dát z monitorovacích staníc je realizovaný prostredníctvom elektronických sirén, na ktoré sú monitorovacie stanice pripojené. Riadiaca jednotka sirény spracuje namerané údaje a prostredníctvom komunikačnej infraštruktúry systému včasného varovania ich odošle do systému elektronickej hlásnej informačnej služby (ďalej len „SEHIS“). V systéme SEHIS je vytvorený modul Monitoring, ktorý umožňuje prezeranie a export nameraných údajov. Namerané dáta zo všetkých monitorovacích staníc sú zhromažďované, uchovávané a spracovávané v centrálnom serveru SEHIS na pracovisku CMRS SKR MV SR, z ktorého sú distribuované na pracovné stanice SEHIS na KS IZS okresného úradu v sídle kraja. Vizualizácia nameraných dát je v súčasnosti zabezpečená programom „ZEUS - modul - Radiácia“. Prístup k nameraným údajom je možný na pracovných staniciach SEHIS 2x -SKR MV SR, 8x KO IZS okresných úradov v sídle kraja. ZEUS - Aplikačné programové vybavenie VVC CO, je softvérovým modulom systému SEHIS. Umožňuje aktiváciu a diagnostikovanie sirén prostredníctvom RDS a rádiového kanálu, vyrozumievanie osôb prostredníctvom hlasových správ, SMS správ a diagnostiku celého systému. V rámci SVVRS MV SR riadi zber dát o radiačnej situácii zo všetkých monitorovacích miest v pôsobnosti MV SR, ich uchovávanie a spracovanie. Pri normálnej radiačnej situácii sa dáta z monitorovania pre potreby okresných úradov, okresných úradov v sídle kraja a Kontrolné chemické laboratória CO na sledovanie dlhodobých vývojových trendov radiačného pozadia na teritóriu zverejňujú na KRIZPORTAL-e ako mesačné dáta vo forme 24-hodinových priemerov. Aktualizácia dát na KRIZPORTAL-e za predchádzajúci mesiac sa vykonáva v 1. deň v mesiaci. Pri núdzovej situácii sa dáta z monitorovania pre potreby okresných úradov, okresných úradov v sídle kraja a Kontrolné chemické laboratória CO na sledovanie vývoja radiačnej situácie zverejňujú KRIZPORTAL-e ako denné dáta vo forme 1-hodinových priemerov.

Individuálna ochrana obyvateľstva

Individuálna ochrana je v súčasnosti chápaná ako možný doplňujúci spôsob ochrany obyvateľstva. Prostriedky individuálnej ochrany pre obyvateľstvo sú skladované v skladoch materiálu CO v obciach. Výdaj sa realizuje, bezprostredne po prijatí rozhodnutia o ich použití a obyvateľstvo je o tejto skutočnosti informované masovokomunikačnými prostriedkami. Spôsoby použitia typizovaných ako aj prípravu improvizovaných prostriedkov individuálnej ochrany v domácnostiach si obyvatelia osvojujú v rámci prípravy obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc, ktorá je organizovaná mestskou časťou, obcou a okresným úradom.

Záchranné práce a vynaložené náklady

Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú úlohy a opatrenia civilnej ochrany, ktorým sú vo veľkej miere záchranné práce, vykonávané silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola mimoriadna situácia vyhlásená. Podrobnosti na zabezpečenie záchranných prác a organizovanie jednotiek civilnej ochrany ustanovuje vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. Pri riadení záchranných prác sa ukladajú úlohy a vydávajú ústne alebo písomné príkazy na ich vykonanie a kontroluje sa ich plnenie. V rámci vykonávaných úloh a opatrení civilnej ochrany, počas vyhlásených mimoriadnych situácií, sa podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva vykonávajú najmä činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ale aj činnosti na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov.

Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné ústredné štátne orgány plnia úlohy civilnej ochrany a vykonávajú ich kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti. Obec je povinná uhrádzať z vlastných zdrojov výdavky spojené s uskladnením materiálu civilnej ochrany, s prípravou na civilnú ochranu a výdavky spojené s udržiavaním ochranných stavieb civilnej ochrany. V roku 2024 bolo zatiaľ vynaložených na úlohy a opatrenia civilnej ochrany počas vyhlásených mimoriadnych situácii celkovo 831 166,62 €. V rokoch 2022 a 2023 bolo vynaložených na úlohy a opatrenia civilnej ochrany počas vyhlásených mimoriadnych situácií celkovo 7 544 531,28 €. V posudzovanom období boli na území SR vyhlásené mimoriadne situácie v súvislosti so živelnými pohromami, haváriami a ohrozením verejného zdravia II. stupňa. Obec predloží zoznam žiadostí okresnému úradu. Okresný úrad vypracuje zoznam žiadostí, ktoré predložili obce v jeho územnom obvode, ktorý predloží so svojím stanoviskom ministerstvu vnútra. Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zosumarizuje všetky predložené žiadosti od okresných úradov a pripraví materiál „návrh na úhradu výdavkov súvisiacich s úlohami a opatreniami civilnej ochrany počas mimoriadnej situácie v územnej pôsobnosti okresných úradov ...“, ktorý predloží na schválenie vláde Slovenskej republiky.

tags: #starostlivost #o #zdravie #a #bezpecnost #v