Starostlivosť o zamestnancov je kľúčovým faktorom pre úspech každého podniku. Spokojní a motivovaní zamestnanci sú produktívnejší, lojálnejší a prispievajú k pozitívnej atmosfére na pracovisku. Vedecké štúdie potvrdzujú, že zamestnanci, o ktorých je dobre postarané, sú produktívnejší, lojálnejší a menej náchylní na ochorenia a úrazy. Tento článok sa zameriava na problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), jej daňové aspekty a ďalšie dôležité prvky starostlivosti o zamestnancov v Slovenskej republike.
Starostlivosť o zamestnancov, príjemné pracovné prostredie a adekvátne pracovné podmienky sú kľúčové aspekty, ktoré výrazne ovplyvňujú spokojnosť, produktivitu a celkové zdravie zamestnancov. Investovať do starostlivosti o zamestnancov sa mnohonásobne oplatí. Rovnako tak do vytvárania priaznivého pracovného prostredia a podmienok.
Význam motivácie a spokojnosti zamestnancov
Motivácia a spokojnosť zamestnancov sú základom úspechu. Motivácia vyjadruje psychologické dôvody, resp. príčiny konania alebo správania. Motív predstavuje psychologickú pohnútku, príčinu či dôvod určitého ľudského správania a dáva mu zmysel. Pracovnú motiváciu nie je možné pozorovať a ani priamo merať. Celková spokojnosť jednotlivca je tvorená čiastkovými spokojnosťami, medzi ktoré patrí aj pracovná spokojnosť. Pracovnú spokojnosť teda môžeme chápať ako emocionálnu odpoveď smerom k rôznym aspektom práce.
Pojem pracovná spokojnosť býva chápaný z niekoľkých pohľadov:
- Spokojnosť viazaná na starostlivosť o zamestnancov zo strany podniku: pracovná doba, pracovný režim, bezpečnosť práce, zamestnanecké výhody.
- Spokojnosť s plnením pracovných úloh: práca sa stáva zdrojom sebarealizácie.
- Spokojnosť, ktorá vyvoláva pocit uspokojenia: nenabáda k ďalším výkonom.
Spokojnosť so starostlivosťou, ktorú poskytuje podnik zamestnancom, je z ich strany zvyčajne prijímaná ako samozrejmosť a takmer neovplyvňuje motiváciu k práci. Avšak, iná situácia môže nastať, keď zamestnanci nie sú spokojní so starostlivosťou zo strany podniku. Majú dojem, že si ich v podniku nevážia a že podniku na nich a na ich práci nezáleží. Najsilnejší vzťah medzi spokojnosťou a motiváciou sa vytvára tam, kde zamestnanca plne uspokojuje charakter a obsah jeho práce. Čím vyššia spokojnosť, tým vyššia motivácia k výkonu.
Dobré pracovné podmienky, ako možnosť postupu, finančné ocenenie, pracovný tím, osobnosť vedúceho, štýl vedenia, odborný rast a pod., môžu kladne pôsobiť na motiváciu k práci. Avšak, existuje aj taký druh spokojnosti, ktorý bráni v motivácii k vyšším výkonom a vedie k stagnácii zamestnancov a podniku. Miera spokojnosti jednotlivcov závisí do značnej miery aj od ich vlastných potrieb a očakávaní a od prostredia, v ktorom pracujú.
Faktory ovplyvňujúce spokojnosť a motiváciu
Existuje mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú spokojnosť a motiváciu zamestnancov. Medzi najdôležitejšie patria:
- Samotná práca: Charakter a obsah vykonávanej práce, jej zaujímavosť, možnosť kreativity, iniciatívy a sebarealizácie.
- Pracovná nezávislosť: Vysoká úroveň delegovania úloh, právomoci a zodpovednosti, ktorá zamestnancovi poskytuje širšie pole pôsobnosti.
- Pracovný postup a rozvoj: Možnosť kariérneho rastu a ďalšieho vzdelávania, ktorá signalizuje dlhodobý záujem podniku o zamestnancov.
- Dosiahnutie úspechu a uznania: Pozitívna spätná väzba a pochvala za plnenie cieľov, ktorá vplýva na spokojnosť a motiváciu.
- Peňažné odmeňovanie: Mzda/plat ako hlavný stimul, ktorý však sám o sebe nie je dlhodobo účinným motivačným faktorom. Subjektívny pocit nedostatočného finančného ohodnotenia pôsobí ako najvýznamnejší demotivátor.
- Zamestnanecké výhody: Forma dodatočného odmeňovania, ktorá zvyšuje motiváciu a spokojnosť. Môžu zahŕňať podnikové stravovanie, starostlivosť o zdravie, poistenie, doplnkovú dovolenku, odmeny, kultúrne a športové podujatia, rekreácie a príspevky na dopravu. Odporúča sa systém flexibilných zamestnaneckých výhod.
- Podniková kultúra a medziľudské vzťahy: Systém vzorov a predstáv, ktoré sú východiskom pre pravidlá správania sa zamestnancov.
- Pracovné podmienky: Celkové prostredie a vybavenie pracoviska.
- Štýl riadenia a kontrola: Organizácia práce, informovanosť, spôsob kontroly a hodnotenia, kompetentnosť nadriadeného, jasné príkazy a participácia zamestnancov na rozhodovaní.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej starostlivosti o zamestnancov. BOZP predstavuje systém opatrení, ktoré majú za cieľ zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie pre všetkých zamestnancov. Ide o rozsiahlu problematiku, ktorá sa dotýka zamestnávateľov aj zamestnancov vo všetkých odvetviach hospodárstva. Zabezpečenie BOZP je v záujme zamestnanca, zamestnávateľa a celej spoločnosti.
Právny rámec BOZP na Slovensku
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje BOZP v Slovenskej republike, je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Tento zákon vychádza zo Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a nadväzuje na ďalšie právne predpisy, ako napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Medzi ďalšie relevantné právne predpisy patria:
- Zákon č. 577/2004 Z. z.
- Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z.
- Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z.
- Nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci v znení zákona č. 104/2015 Z. z.
- Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.
- Zákon č. 152/1994 Z. z.
Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP
Zamestnávateľ má podľa § 147 Zákonníka práce povinnosť sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa, ktoré upravuje § 6 ods. 1 zákona o BOZP, patrí:
- Identifikácia nebezpečenstiev a hodnotenie rizík spojených s prácou.
- Prijímanie opatrení na zníženie alebo elimináciu rizík.
- Zabezpečenie bezpečných pracovných priestorov a zariadení.
- Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP).
- Zabezpečenie zdravotného dohľadu pre zamestnancov vrátane preventívnych prehliadok.
- Školenie zamestnancov v oblasti BOZP.
- Vyšetrovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania.
- Vedenie evidencie a dokumentácie BOZP.
- Zabezpečenie pitného režimu.
- Zabezpečenie rekondičných pobytov pre vybrané povolania.
Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podľa § 6 ods. 11 zákona o BOZP povinný znášať zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.
Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP)
OOPP sú prostriedky, ktoré zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa a ktoré sú určené na ochranu jeho bezpečnosti a zdravia. Rozsah a podmienky poskytovania OOPP ustanovuje nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. Medzi OOPP patria napríklad ochranná prilba, obuv, rukavice, odev, okuliare, respirátor a chrániče sluchu.
Zamestnávateľ je povinný vypracovať zoznam poskytovaných OOPP na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev. OOPP musia spĺňať požiadavky podľa osobitných predpisov, ako napríklad zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a nariadenie vlády SR č. 29/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné prostriedky.
Zamestnávateľ musí poskytnúť taký ochranný pracovný prostriedok, ktorý spĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov. Zoznam ďalších kritérií na výber osobného ochranného prostriedku, ktoré zamestnávateľ pri výbere zohľadňuje, je uvedený v prílohe č. 4 nariadenia vlády. Osobný ochranný prostriedok má v zásade používať jeden zamestnanec. Ak okolnosti vyžadujú, aby ten istý osobný ochranný prostriedok používalo viac zamestnancov, zamestnávateľ je povinný vykonať príslušné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov a aby osobný ochranný pracovný prostriedok bol zamestnancovi prístupný vždy v prípade potreby.
Nariadenie vlády o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v § 1 ods. 3 vymedzuje aj prostriedky, ktoré nie sú osobným ochranným pracovným prostriedkom, ako napríklad prostriedok, ktorým záchranné zložky poskytujú pomoc, alebo prostriedok používaný pri cestnej doprave.
Pracovný odev a obuv
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi aj pracovný odev alebo obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov. V takom prípade sa pracovný odev a obuv považujú za OOPP. Preukaznosť tohto výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov je potrebné zabezpečiť dôslednou operatívnou evidenciou.
Ako výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov je možné posúdiť aj rovnošaty, ktorých povinnosť nosenia pri výkone zamestnania alebo služobného pomeru vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Podobne i v týchto prípadoch musí byť výška výdavku na účely vyčíslenia základu dane z príjmov preukázateľne zdokladovaná.
Pri posudzovaní výdavkov (nákladov) vynaložených na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov v ostatných prípadoch, kedy takáto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zohľadniť prevádzkovú úlohu takého ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne. Ak zamestnávateľ vymedzí charakter a podobu jednorazového pracovného ošatenia a jeho súčasti, pričom ho trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, aby sa vylúčila zameniteľnosť s bežným oblečením, výdavky vynaložené na udržovanie jednotného pracovného ošatenia je možné považovať za výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
Školenie zamestnancov v oblasti BOZP
Jednou z najdôležitejších povinností zamestnávateľa je vykonávanie pravidelných školení zamestnancov v oblasti BOZP. Zamestnávateľ je povinný zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi.
Pitný režim
Náklady zamestnávateľa spojené so zabezpečením pitného režimu svojich zamestnancov, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov. Povinnosť poskytovať ochranné nápoje vyplýva pre zamestnávateľov zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Poskytovanie ochranných nápojov v súlade s citovaným predpismi má byť zabezpečené pracovníkom, u ktorých to vyžaduje ochrana života a zdravia. Nad rámec zákona môže zamestnávateľ poskytovať bezplatne nealkoholické nápoje, napr. minerálky aj všetkým zamestnancom, v tomto prípade však nejde o daňovo uznané výdavky.
Rekondičné pobyty
V zmysle § 11 zákona o BZOP v znení platnom od 1. 5. 2010 (zákon č. 132/2010 Z. z.) je zamestnávateľ v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať aj rekondičné pobyty zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania. Rekondičný pobyt je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce. Náklady na rekondičné pobyty je podľa § 11 ods. 17 zákona o BOZP povinný uhrádzať zamestnávateľ.
Zamestnanci, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov a zamestnanci, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov, sú povinní zúčastniť sa na rekondičnom pobyte. Na ďalšom rekondičnom pobyte sú povinní zúčastniť sa zamestnanci raz za tri roky, ak odpracovali v tomto období vo vybraných povolaniach 600 pracovných zmien a zamestnanci, ktorí pracujú s dokázanými chemickými karcinogénmi, ak odpracovali najmenej 400 pracovných zmien.
Povinnosti zamestnanca v oblasti BOZP
Okrem povinností zamestnávateľa majú aj zamestnanci svoje povinnosti v oblasti BOZP. Medzi ne patria:
- Dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
- Používať pridelené OOPP.
- Zúčastňovať sa na školeniach a vzdelávacích programoch.
- Podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam.
- Oznamovať zamestnávateľovi nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie pri práci.
Rizikové faktory a prevencia
Bezpečnosť práce sa zameriava na prevenciu nehôd a úrazov pri práci. Dobrá politika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci by mala byť založená na dôkladnej identifikácii rizík. Riziká, ktoré skúmajú a regulujú odborníci na BOZP, sa líšia v závislosti od povolania.
Fyzikálne riziká:
- Hluk: Vysoká úroveň hluku na pracovisku môže poškodzovať sluch zamestnancov.
- Vibrácie: Pracovné nástroje alebo stroje môžu vyžarovať vibrácie, ktoré môžu spôsobiť poškodenie kĺbov alebo iné zdravotné problémy.
- Teplota: Príliš vysoké alebo príliš nízke teploty môžu negatívne ovplyvniť zdravie a pohodu zamestnancov.
- Žiarenie: Pracoviská, kde je prítomný akýkoľvek druh žiarenia, vyžadujú opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov.
- Práca vo výškach: Ľudia pracujúci vo výškach čelia riziku pádu a iným nebezpečným situáciám.
Chemické riziká:
Pri práci s nebezpečnými látkami je dôležité používať vhodné ochranné pomôcky BOZP, ako sú ochranné rukavice, odev a respirátory, ktoré pomáhajú minimalizovať expozíciu chemickým látkam a chránia pracovníkov pred možnými rizikami.
Biologické riziká:
Ochranné pomôcky pri biologických rizikách zahŕňajú rôzne prostriedky a opatrenia na minimalizáciu expozície zamestnancov voči rôznym kontaminovaným látkam a toxínom, biologickým látkam, alergénom, patogénom, ako sú vírusy, baktérie, parazity a ďalšie mikroorganizmy. Patrí sem ochranný odev a rukavice, a respirátory.
Mechanické riziká:
V priemyselných odvetviach, kde sú zamestnanci vystavení riziku rezných rán, škrabancov, odrenín alebo bodnutia ostrými predmetmi, je dôležité, aby mali na sebe vhodný pracovný odev a nárazuvzdornú ochranu.
Daňové aspekty starostlivosti o zamestnancov
Obsahom tohto príspevku je problematika starostlivosti zamestnávateľov o ochranu a upevňovanie zdravia zamestnancov, ako aj bezpečnosť pri práci, a to aj z daňového aspektu podľa zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“). Pri daňovom posudzovaní poskytovaných (najmä nepeňažných, ale i peňažných) plnení sa aplikujú na strane zamestnanca ustanovenia § 5 ZDP (upravujúce príjmy zo závislej činnosti) a na strane zamestnávateľa najmä ustanovenia § 2 písm. i), § 19, resp. § 21 ZDP, ktoré upravujú daňové a nedaňové výdavky.
Výdavky zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) daňovo uznaným výdavkom. Základné podmienky pre daňovú uznateľnosť takého výdavku sú zadefinované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia daňovým výdavkom je iba výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov sú náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa osobitnými predpismi aj daňovo uznanými nákladmi.
Daňové posúdenie pracovného ošatenia
Z hľadiska zamestnanca sa podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov za príjem zo závislej činnosti nepovažuje (nie je predmetom dane) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely, pričom podľa § 5 ods. 6 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ani plnenia, ktoré zamestnávateľ paušalizoval za tu stanovených podmienok.
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského) oblečenia, ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmu. V prípade dodržania vyššie ustanovených podmienok výdavky vynaložené na udržovanie jednotného pracovného ošatenia je možné považovať za výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
Starostlivosť o zdravie zamestnancov a daňové výdavky
Výdavky (náklady) na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov len v tom prípade, ak sú hradené v rozsahu povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi sú napr. zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon o BOZP, prípadne ďalšie predpisy MZ SR. Podľa tohto ustanovenia zákona o dani z príjmov sú daňovo uznané aj náklady na vlastné zdravotnícke zariadenia.
V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ v zmysle § 6 ods. 1 zákona o BOZP povinný okrem iného zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu v rozsahu ustanovenom v § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Podpora duševného zdravia na pracovisku
Duševné zdravie je ešte stále tabuizovanou témou v spoločnosti i v zamestnaní. „Dobrou správou je, že s novou generáciou postupne prichádza destigmatizácia tejto témy. Mileniáli totiž čoraz citlivejšie vnímajú dôležitosť svojho psychického zdravia a považujú za kľúčové, aby ich zamestnávateľ podporoval vyvážený súkromný i pracovný život,“ hovorí Ivana Vagaská, výkonná riaditeľka Business Leaders Forum. Starostlivosť o duševné zdravie zamestnancov určite nie je niečo, čo dokážete „vyriešiť“ zo dňa na deň. Ide o dlhodobý proces, ktorý môže skomplikovať aj zapojenie samotných zamestnancov.
Jedným z rizikových faktorov, ktoré napomáhajú vzniku duševných ochorení, je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie slabá a nedostatočná komunikácia zo strany manažmentu. Dôležité je nastaviť program starostlivosti o zdravie tak, aby bol pre zamestnancov relevantný.
Príklady dobrej praxe
Spoločnosť Accenture sa zamerala na komplexnú podporu témy duševného zdravia. Komunikačná kampaň na scitlivenie zamestnancov pomohla informovať o najčastejších symptómoch duševných porúch. Pre zamestnancov sa tiež otvorila možnosť využiť bezplatnú psychologickú pomoc, ktorú môžu využiť aj ich rodinní príslušníci, a to 24 hodín 7 dní v týždni. Počas tzv. Týždňa duševného zdravia dostali zamestnanci možnosť absolvovať sériu odborných prednášok vedených odborníkmi na témy, ako sú úzkosti, prevencia syndrómu vyhorenia, závislosti, psychické problémy či psychologické problémy v tímoch. Prednášky boli doplnené o hodiny jógy a meditácie v práci.
Starostlivosť o zdravie zamestnancov nemusí byť komplikovaná. V BodyScan vám s tým radi pomôžeme. Stačí vyplniť krátky kontaktný formulár a my pre vás zorganizujeme Dni zdravia vo firme, kde si vaši zamestnanci budú môcť urobiť jednoduché merania, vypočuť si prednášky na zaujímavé témy týkajúce sa zdravého životného štýlu a odniesť si praktické odporúčania, ktoré im pomôžu cítiť sa lepšie. Najväčšiemu úspechu sa teší najmä meranie s prístrojom Max Pulse. Pomáha firmám lepšie pochopiť, ako sú ich zamestnanci vyťažení, a nastaviť pracovné prostredie tak, aby sa cítili spokojnejšie, mali viac energie a predchádzali vyhoreniu v práci. Investujte do zdravia svojich zamestnancov a oni vám to vrátia dvojnásobne!
Vytváranie podnetného a harmonického pracovného prostredia
Priestor, v ktorom žijeme a pracujeme, ovplyvňuje to, ako sa cítime a ako sa k sebe správame. Časy, keď boli trendom veľké open space kancelárie, sú dávno preč. Výskumy ukázali, že zamestnanci boli pri práci v otvorenom priestore nespokojní a ich produktivita klesala. Ak chcete vytvoriť podnetné a harmonické pracovné prostredie, mali by ste sa riadiť konceptom biofílie, ktorý vychádza zo spojenia s prírodou. Pridajte do kancelárie viac zelene, uprednostnite prírodné materiály, vytvorte zóny s odlišným svetlom a teplotou alebo podporte vychádzky vašich zamestnancov na čerstvý vzduch.
Dobrým príkladom praxe je spoločnosť Swiss Re, ktorá ponúka širokú variabilitu priestorov. „Naším zámerom bolo vytvoriť unikátny office, ktorý vo svojej podstate nie je teritoriálny - žiaden zamestnanec nemá stále pracovné miesto. Každý má možnosť zvoliť si správne miesto potrebné pre úlohu, na ktorej v daný moment pracuje,“ vysvetľuje Elena Labancová zo spoločnosti Swiss Re. K dispozícii tiež majú špeciálnu relaxačnú miestnosť, v ktorej môžu zamestnanci absolútne vypnúť a zregenerovať sa.
Ako vylepšiť starostlivosť o zamestnancov a pracovné podmienky?
- Zdravie a pohoda: Zabezpečte zamestnancom rôzne wellbeing aktivity či programy, ako sú masáže na pracovisku, cvičenia a konzultácie s fyzioterapeutom.
- Vzdelávanie a rozvoj: Naučte zamestnancov, ako sa lepšie stravovať či ako si zlepšiť mentálne zdravie. Volajte si pravidelne do firmy odborníkov.
- Podpora duševného zdravia: Myslite vo zvýšenej miere na psychiku vášho kolektívu, najmä v dnešnej dobe perfekcionizmu a uponáhľanosti.
- Bezpečnosť a zdravie: Dbajte na dodržiavanie bezpečnostných predpisov a zabezpečte pracovné prostredie tak, aby ste minimalizovali riziko úrazov a zdravotných problémov.
- Ergonómia pracoviska: Vybavte pracovisko ergonomickým nábytkom, pomôckami a zavolajte do firmy fyzioterapeuta.
- Čistota a hygiena: Dôležité je dbať na čistotu doma i v práci.
- Relaxačná atmosféra: Vytvorte pre zamestnancov prostredie, v ktorom sa budú cítiť ako doma, možno ešte lepšie.
- Plat a benefity: Okrem adekvátnej mzdy ocenia zamestnanci aj ďalšie benefity, ako sú podujatia, workshopy, prednášky, vzdelávanie a zdravotná starostlivosť priamo na pracovisku.
- Pozor na preťaženie: Sledujte vyťaženosť kolektívu a spozorujte včas známky prepracovania či syndrómu vyhorenia.
- Komunikácia a spätná väzba: Udržiavajte na pracovisku otvorenú a efektívnu obojstrannú komunikáciu.
Sabbatical ako nástroj podpory zamestnancov
Sabbatical, štandard v severských krajinách, sa postupne dostáva do povedomia aj na Slovensku. Slúži na načerpanie nových síl, pričom zamestnávateľ garantuje možnosť vrátiť sa po niekoľkých mesiacoch prestávky na rovnaké pracovné miesto. Výhodou sabbaticalu pre zamestnávateľa je zregenerovaný zamestnanec po psychickej i fyzickej stránke, ktorý je opäť pripravený zvládať nové náročné úlohy a prinášať inovatívne a kreatívne nápady. Vo väčšine prípadov stačí zamestnancom ponúknuť možnosť vziať si v prípade potreby pár dní voľna nad rámec štandardnej dovolenky, čím pomôžete riešiť ich fyzické či psychické problémy hneď v zárodku.
Kontrola a sankcie v oblasti BOZP
Za bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku je zodpovedný zamestnávateľ. Dodržiavanie predpisov BOZP kontrolujú orgány štátnej správy, ako napríklad Inšpektorát práce. Zamestnávateľ by mal poznať svoje povinnosti pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, vedieť, kto ho môže kontrolovať a aké pokuty mu hrozia. Zamestnanci majú taktiež isté povinnosti, medzi ktoré okrem zodpovedného prístupu k práci a dodržiavaniu bezpečnostných predpisov patrí napríklad aj znalosť značiek BOZP.
tags: #starostlivost #o #zamestnancov #vedecke #clanky