Komplexný sprievodca starostlivosťou o ovocný sad: Od výsadby po úrodu

Predstava, že vyjdete ráno na terasu či do záhrady a odtrhnete si šťavnaté, chemicky neošetrené jablko alebo sladkú hrušku, je snom mnohých z nás. Či už máte malý domáci sad alebo rozsiahly pozemok s desiatkami či stovkami stromov, jedno je isté: bez správnej starostlivosti to nepôjde. Vlastný ovocný sad je investíciou do zdravia vašej rodiny a krásy vášho okolia. Ovocinárstvo má vo Veselom viac ako 100-ročnú tradíciu. Hoci nás jarné slnko často láka do záhradníctiev, skúsení pestovatelia vedia, že jesenná výsadba ovocných stromov je pre väčšinu druhov ideálna.

Výber a príprava stanovišťa

Sad je investícia na niekoľko desiatok rokov a nesprávny výber miesta výsadby, druhov a odrôd ovocných stromov, podpníkov by ste mohli v budúcnosti oľutovať. Nie každá poloha je vhodná pre každú rastlinu. Väčšine ovocných rastlín, či už stromom, alebo bobuľovým rastlinám, najviac vyhovuje neutrálna alebo mierne kyslá pôda. Omnoho väčšie problémy majú v zásaditej pôde. Dostatok slnečných lúčov je nevyhnutným predpokladom rastu a dozrievania plodov. Tretím je úrodná pôda. Klimatické podmienky, najmä dostatok tepla, rozhodujú o výbere teplomilných alebo proti chladu odolných odrôd. Väčšine ovocných rastlín škodí, respektíve ich oslabuje prievan, preto exponované polohy nie sú pre ne vhodné.

Ťažká a ubitejšia pôda je často vlhkejšia. Vo vlhkej pôde je väčšia možnosť výskytu plesní, preto sa na takýchto miestach vyhýbame výsadbe kôstkového ovocia a orechov. Vlhkú a studenú pôdu najlepšie znášajú hrušky a jablone. Kôstkové ovocie má kvôli citlivosti na plesňové nákazy svoje miesto v pôde s dobrým odvodňovaním. Pre marhule vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné stanovište. Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu, s neutrálnou kyslosťou okolo pH 7, ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ i broskýň. V každom prípade sa vyhneme veterným stanovištiam a mrazovým dolinám.

Príprava pozemku a pôdy

Pozemok však vôbec nebol rovný. Mal spád s výškovými rozdielmi aj 60 cm od jedného konca pozemku po druhý (vzdialenosť je asi 90 m). To by znamenalo napríklad vytváranie jazierok po dažďoch a odhnívanie koreňov. Výškové rozdiely a nerovnosti sme sa rozhodli vyrovnať násypom zeminy. Po vytvorení zavlažovacieho systému sme pomocou „traktor-bagra“ najprv rozhrnuli zeminu, ktorá sa už nachádzala na našom pozemku (zostatky z výkopov pod stavbami, 200 m3), a to do tých častí, kde boli výškové rozdiely. Okrem nej sa nám podarilo zohnať ďalších 400 m3 vhodnej zeme len za cenu dopravy, takže sme doviezli asi 60 „tatroviek“ (jedna odvezie 7 m3) do sadu aj do malej záhradky na zeleninu. Úprava pozemku a vyrovnávanie trvalo niekoľko hodín.

Potom sme vyzbierali kamene, kúsky tehál a iný materiál z priestoru, kam sa budú sadiť stromčeky. Takto sme minimalizovali nerovnosti a vyrovnali pozemok. Je dôležité, aby zem, do ktorej plánujete sadiť stromčeky, bola sypká a prevzdušnená. Miesto sme si preto nechali zorať a potom skultivovať rotačným kultivátorom. Pozemok bol pripravený na výsadbu stromčekov. Po rozmrznutí zeme sme na jar opätovne kultivovali. Zjari sme stromčeky začali pravidelne zavlažovať a priestor medzi nimi sme si nechali ešte raz skultivovať rotačným kultivátorom (rotavátrom), pretože tam stále boli hrudy. Druhé kultivovanie bolo úspešnejšie, a preto sme mohli začať s výsevom trávnika, aby sme okolo stromčekov nemali blato.

Plánovanie výsadby

Pred plánovaním výsadby ovocných stromčekov a pri minimálnych skúsenostiach musíte telefonovať a pýtať sa na všetky veci od začiatku. Počas prvotných príprav sme si sami vyberali, aké druhy stromčekov by sme chceli mať. Konkrétne odrody sme už vyberali podľa rád predajcov. Od toho sa odvíja výber stromčekov, spon (vzájomná vzdialenosť rastlín) a príprava pôdy pred výsadbou. Konzultovali sme so zamestnancami spoločnosti Plantex vo Veselom pri Piešťanoch, v ktorej sme sa rozhodli zakúpiť stromčeky. Potom sme si nakreslili plán výsadby a vypočítali sme, koľko stromčekov sa zmestí do vytýčeného priestoru.

Výber odrôd a podpníkov

Základom úspechu je výber vhodných ovocných druhov a hlavne odrôd do daných podmienok. Vzhľadom k tomu, že ide o bio koncept, vybrané kultivary musia byť odolné voči najčastejším chorobám a škodcom. V prípade jabloní je ideálne, ak je daná rastlina odolná voči chrastavitosti a múčnatke. V prípade sliviek voči šárke, pri marhuliach proti monilióz, pri čerešniach proti vrtivke čerešňovej a pri egrešoch proti americkej múčnatke. Dnes už každý jeden ovocný druh má k dispozícii aj dostatočne rezistentné odrody, len veľakrát je potrebné sa na ne v predajni opýtať. Trendom je návrat k starým a osvedčeným odrodám. Väčšinou sú dostatočne odolné a dlhoveké. Nepotrebujú ani systematické ošetrovania agresívnymi postrekmi. Veľa z týchto odrôd sa dá pestovať aj v oblastiach s horšou klímou, napríklad vo vyšších nadmorských výškach.

Klimatické podmienky sa menia a to, čo platí na Orave, nemusí platiť na Podunajskej nížine. V mestskom prostredí je kľúčový výber správneho podpníka. Podpník je koreňová časť stromu, na ktorú je naštepená ušľachtilá odroda. Práve podpník určuje, či bude strom veľký, stredný alebo zakrpatený. Do menších mestských záhrad v okolí Bratislavy odporúčame slabo rastúce podpníky (napr. Gisela 5 pre čerešne, M9 pre jablone). Nezabúdajte ani na opeľovacie pomery. Mnohé ovocné stromy nie sú samoopelivé (napr. väčšina hrušiek a čerešní).

Pokiaľ ide o marhule, pre tento ovocný druh je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m, s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C. Možno ho pestovať aj vo vyšších polohách (400 - 450 m.n.m.) s priemernou ročnou teplotou 7 °C, ale je nutné zvoliť vhodnú odrodu, podpník a orientáciu najlepšie juhozápadnú alebo západnú, kde teploty najmenej kolíšu. Marhule rovnako ako broskyne pochádzajú z Číny.

St. Julien A je slabo až stredne silno rastúci podpník, ide o vegetatívne množený podpník. Je dostatočne plastický, vhodný aj pre ťažké hlinité a stredne vlhké pôdy. Marhuľa má na tomto podpníku 70%-ný vzrast oproti semenáčom myrobalánu. Montclar rastie asi o 20-30% slabšie ako marhuľový semenáč. Korení hlbšie ako St.Julien A, čo je pozitívum hlavne v suchých podmienkach. Stromky začínajú veľmi skoro a bohato kvitnúť.

Rozostupy stromov

Jednou z najčastejších chýb začiatočníkov je, že sadia stromy príliš husto. Malý prútik vyzerá neškodne, no o päť rokov to môže byť rozložitý strom, ktorý tieni susedom a sebe navzájom. Priestor, ktorý stromček potrebuje na rast, závisí od podpníka, na ktorom je naštepený. Navrhli sme teda 10 radov s rozstupom 4 m. Vzdialenosti medzi stromčekmi v rade sme určili podľa dokumentácie predajcu. Snažili sme sa umiestniť stromčeky vždy na strednú vzdialenosť z tabuľky. Ak napríklad podpník Gisela 5 má mať priestor od 0,8 - 1,5 m, my sme zvolili 1,2 m. Orechy sú kráľovské stromy, a preto potrebujú aj veľký priestor. Ak by niekto chcel bohatší sad na menšom priestore, je možná aj výsadba do trojsponu (trojuholníkový, „cik-cakový“ spon), pri ktorom sa zmestí viac stromčekov. Zároveň je rozumné vedľa veľkých stromov štepených na bujne rastúcom podpníku (A2, M4, hruška planá, čerešňa vtáčia) vysadiť menšie, napr. broskyne alebo nektárinky. Tie sa spravidla dožívajú 10 rokov. Po ich odumretí využijú veľké stromy uvoľnený priestor. Správne rozostupy sú kritické pre prúdenie vzduchu. Hustá výsadba vedie k vyššej vlhkosti v korunách, čo je ideálne prostredie pre hubové choroby, ako je monilióza alebo múčnatka.

Tabuľka odporúčaných rozostupov pre niektoré ovocné druhy a podpníky:

Samotná výsadba

Sadenie ovocných stromov je základom každej funkčnej záhrady. Správna výsadba stromov rozhoduje o tom, ako sa strom ujme, ako bude rásť a kedy začne rodiť. Sadenie stromčekov je investícia na desaťročia.

Kedy sadiť?

Keďže sme nevedeli, kedy je najlepšie sadiť ovocné stromčeky, museli sme sa poradiť (ako pri každom kroku). V októbri sa vyorávajú stromčeky v ovocnej škôlke a začína sa predaj. Sadiť ich treba hneď, kým nezamrzne pôda. Obdobne možno stromčeky sadiť aj na jar, ihneď po rozmrznutí pôdy. Jarná výsadba je vhodná najmä v chladnejších oblastiach alebo pri teplomilných druhoch ako broskyne, marhule či mandle, aby mladé pletivá v zime nevymrzli. Dôležité je vyhnúť sa výsadbe počas silných mrazov alebo v premokrenej pôde.

Postup výsadby

1. Pred výsadbou upravíme koreňový systém tak, že vyrežeme poškodené a príliš dlhé korene.
2. Namočíme korene do vody (aspoň na hodinu, najviac na 24 hodín).
3. Vykopeme vhodne veľkú jamu. Nikdy nekopeme »studňu«, postačuje totiž hĺbka 40 - 50 cm. Radšej jamu na výsadbu rozšírte na viac ako 50 cm, najmä ak je zem ťažká, ubitá a hlinitá. V prípade ťažkých, ílovitých alebo kamenistých pôd kopeme jamu 80 × 80 × 100 cm. Pre orechy je to 1 × 1 × 1 m.
4. Do stredu jamy ku kmeňu zatlčieme bambusový kolík. Kôl alebo drôtenku si pripravíme už k vyhĺbenej výsadbovej jame.
5. Na dno jamy umiestnime kravský hnoj (1 × 3 kg na ovocné stromy a 1 × 1,5 kg na drobné ovocie). Medzi hnojom a koreňmi by mala byť oddeľovacia vrstva zeme so záhradným substrátom a humusom.
6. Ďalšiu vrstvu tvorí pôvodná zem a substrát s aktívnym humusom 3 : 1. Touto vrstvou plníme jamu do 1/3 - 1/2 výšky.
7. Stromček priložíme ku kolíku zo severnej strany.
8. Stromček prihŕňame a druhá osoba ním potriasa tak, aby sa kyprá úrodná zemina obohatená substrátom dostávala pomedzi korene. Potom ho nadvihneme do žiadanej hĺbky (miesto očkovania musí byť 10 - 15 cm nad povrchom pôdy). Je veľmi dôležité, aby štepená časť stromu nebola pod povrchom pôdy kvôli tzv. pravozakoreneniu. Ak sa zakorení aj ušľachtilá odroda naštepená pri zemi, preberie úlohu podpníka a strom sa začne správať ako plánka - intenzívne rastie a jeho rodivosť je veľmi neskorá.
9. Stromček prihrnieme zvyšnou pôvodnou zeminou obohatenou substrátom s aktívnym humusom v pomere 1 : 1.
10. Po zasypaní koreňov pôdu mierne ušliapeme. Keď zasýpame zeminou, opatrne ju spevníme a utlačíme, aby sme odstránili vzduchové medzery, pretože inak dôjde ku koreňovej hnilobe.
11. Stromček polejeme 15 - 20 l vody. Po prešliapaní jamy ešte prihodíme zeminu a nakoniec prelejeme jamu zhruba 20 litrami vody (miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím).
12. Po vsiaknutí vody zahŕňanie ukončíme a okolo kmienka urobíme misu na jar alebo nakopcujeme na jeseň.
13. Stromček uviažeme osmičkovou slučkou ku kolíku. Pri uväzovaní stromčekov je dôležité dať pozor, aby nedošlo k poškodeniu stromu. Na zhotovenie opôr sme si vybrali dvojmetrové bambusové tyče, ku ktorým sme priviazali stromčeky. Opory z bambusových tyčí sú potrebné najmä v prvom roku.
14. Urobíme výchovný rez. Pri jesennej výsadbe stromček nestriháme a odložíme rez až na jar, kedy vykonáme základný jarný rez ovocných stromov. V prípade marhúľ a broskýň je lepšie urobiť rez až na jar po mrazoch.

Pre neskúseného záhradkára je asi lepšie sadiť jednoročné stromčeky, ktoré ešte nemajú vyformovanú korunu. Rozkonárené 2- až 3-ročné stromčeky musia mať pred výsadbou buď dobrú koreňovú sústavu, aby sa ujali, alebo musí byť korunka ostrihaná. My by sme však korunky nevedeli dobre ostrihať, a tak by pravdepodobne odumreli.

Zavlažovanie ovocného sadu

Pestovanie ovocných stromov je nádherný koníček aj výnosná činnosť. Či už máte malý domáci sad alebo rozsiahly pozemok s desiatkami či stovkami stromov, jedno je isté: bez správneho zavlažovania to nepôjde. Voda je život a pre vaše ovocné stromy platí toto pravidlo dvojnásobne. Mladý stromček potrebuje výdatné zavlažovanie. Ak nenájdete miesto s nevysychajúcim potokom alebo vlastnou studňou či nádržou, sad ani nezakladajte, lebo prerobíte na cene vody. To je jedno z kritérií na výber umiestnenia.

Prečo je správne zavlažovanie pre ovocné sady kľúčové?

Voda je pre ovocné stromy nevyhnutná z viacerých dôvodov:

• Rast a vývoj: Voda je hlavnou zložkou rastlinných buniek a je nevyhnutná pre fotosyntézu, proces, pri ktorom rastliny premieňajú slnečnú energiu na cukry. Bez dostatku vody stromy nerastú správne a ich vývoj je spomalený.
• Transport živín: Voda slúži ako transportné médium pre živiny z pôdy do všetkých častí stromu. Nedostatok vody znamená aj obmedzený príjem živín, čo sa prejaví na vitalite stromu a kvalite plodov.
• Tvorba plodov: Pre tvorbu kvetov, opelenie a následný vývoj plodov je potrebná dostatočná hydratácia. Stromy trpiace smädom zhadzujú kvety a mladé plody, aby si zachránili energiu.
• Odolnosť voči stresu: Dobre zavlažované stromy sú odolnejšie voči suchu, chorobám a škodcom. Ich imunitný systém je silnejší a dokážu sa lepšie brániť nepriaznivým vplyvom.

Základné princípy zavlažovania ovocných sadov

Predtým, ako sa pustíme do konkrétnych systémov, je dôležité pochopiť niekoľko kľúčových princípov zavlažovania:

• Kedy zavlažovať? Frekvencia zavlažovania závisí od typu pôdy, klimatických podmienok, veku stromov a druhu ovocného stromu. Všeobecne platí, že je lepšie zavlažovať menej často, ale výdatne. Tým sa zabezpečí preniknutie vody hlboko do pôdy, kde sú korene stromov, a podporí sa hlboké koreňové zakorenenie. Plytké a časté zavlažovanie podporuje rast plytkých koreňov, ktoré sú náchylnejšie na sucho.
• Koľko vody potrebujú ovocné stromy? Dobrým indikátorom je vlhkosť pôdy. Môžete ju skontrolovať jednoduchým spôsobom: zoberte hrsť pôdy z hĺbky 10-15 cm a skúste ju stlačiť v dlani. Pri mladých stromoch sa odporúča zavlažovať do hĺbky 30-40 cm, pri starších stromoch až do 60-90 cm. V priemere môže jeden dospelý ovocný strom potrebovať 50-100 litrov vody týždenne počas vegetačného obdobia, v závislosti od podmienok.
• Dôležitosť drenáže: Aj keď stromy potrebujú vodu, premočená pôda môže byť pre ne rovnako škodlivá ako sucho. Korene potrebujú kyslík a v premočenej pôde sa môžu udusiť a začať hniť. Dbajte na to, aby váš pozemok mal dobrú drenáž a voda sa v ňom nehromadila.

Výber správneho zavlažovacieho systému

S rozvojom technológií sa však otvorili nové možnosti, ktoré umožňujú automatické zavlažovanie ovocných sadov, kvapkovú závlahu a iné moderné riešenia, ktoré šetria váš čas, peniaze a zároveň zabezpečujú optimálne podmienky pre rast a plodnosť vašich stromov. Existuje niekoľko typov zavlažovacích systémov, z ktorých každý má svoje výhody a nevýhody. Výber závisí od veľkosti vášho sadu, dostupnosti vody, rozpočtu a vašich preferencií.

1. Ručné zavlažovanie

Tradičné zavlažovanie pomocou záhradnej hadice alebo kanvy. Pre malé ovocné záhradky s pár stromami môže byť postačujúce, ale pre väčšie sady je to neudržateľné riešenie. Ak sa predsa len rozhodnete pre ručné zavlažovanie, uistite sa, že máte kvalitnú hadicu, ktorá vydrží časté používanie. Pre jednoduché pripojenie k vodovodu využijete napríklad Univerzálne napojenie na batériu Bradas Black Line. Pre predĺženie dosahu hadice sa hodí Nypel spojka pre pripojenie rýchlospojok Bradas pre PVC záhradnú hadicu.

2. Kvapková závlaha (mikrozávlaha)

Kvapková závlaha je bezkonkurenčne najefektívnejší spôsob zavlažovania ovocných sadov. Voda je dodávaná priamo ku koreňom stromov, čím sa minimalizuje odparovanie a plytvanie. Pre ovocné sady je kvapková závlaha ideálna, pretože zabezpečuje pomalé a hlboké preniknutie vody ku koreňom. To podporuje zdravý rast koreňového systému a minimalizuje povrchové odparovanie.

3. Postrekovače (rotačné a statické)

Postrekovače sú vhodné pre väčšie plochy, kde je prioritou pokrytie celého sadu vodou, ale nie je nutná taká presnosť ako pri kvapkovej závlahe. Sú ideálne pre mladé sady, kde sa ešte nevyvinul rozsiahly koreňový systém, alebo ako doplnok ku kvapkovej závlahe. Výhodou je, že pokrývajú veľkú plochu, sú automatizovateľné a majú jednoduchú inštaláciu. Nevýhodou sú vyššie straty vody odparovaním, môžu podporovať rast burín medzi stromami a je tu vyššie riziko plesňových ochorení na listoch.

4. Kombinované systémy

Pre optimálne zavlažovanie väčších ovocných sadov je často najlepšie kombinovať rôzne systémy. Napríklad môžete použiť kvapkovú závlahu pre individuálne stromy a postrekovače pre mladé výsadby alebo na prekrytie veľkých plôch na začiatku vegetačného obdobia.

Ako navrhnúť zavlažovací systém pre ovocný sad

Navrhnúť efektívny zavlažovací systém si vyžaduje zvážiť niekoľko faktorov:

1. Zmapujte váš pozemok: Nakreslite si podrobný plán vášho ovocného sadu. Zaznačte si polohu stromov, ich vek, druh, vzdialenosti medzi nimi a celkové rozmery pozemku. Zaznačte aj zdroj vody, elektrickú prípojku (ak plánujete automatický systém) a prípadné prekážky (budovy, cesty, iné rastliny).
2. Určite zdroj vody a tlak: Zistite, aký máte k dispozícii zdroj vody (studňa, obecný vodovod, nádrž na dažďovú vodu) a aký je jeho tlak a prietok. Tieto informácie sú kľúčové pre výber správnych komponentov systému. Pre filtrovanie vody z externých zdrojov, ako je studňa alebo dažďová voda, je dôležité zvážiť inštaláciu filtra.
3. Vyberte typ zavlažovacieho systému: Na základe veľkosti sadu, druhu stromov a vašich preferencií si vyberte vhodný typ zavlažovania (kvapková závlaha, postrekovače, alebo kombinácia).
4. Navrhnite rozloženie potrubia a komponentov: Naplánujte si, kde budú umiestnené hlavné rozvody vody, odbočky, ventily, kvapkače alebo postrekovače. Snažte sa minimalizovať dĺžku potrubia a počet spojok, aby ste znížili straty tlaku.
5. Zvážte automatizáciu: Automatické zavlažovanie šetrí čas a zabezpečuje optimálnu zálievku aj vo vašej neprítomnosti.

Hnojenie a výživa

Hnojenie má mimoriadny význam už pri samotnej sadenici, pretože jej tak umožníme rýchly a silný štart počas prvých rokov, keď je súčasťou nášho sadu. Obsahuje veľa fosforu a draslíka, ktoré budú rastline slúžiť ešte dlhé roky. Keď položíme sadenicu do jamy, zasypeme a spevníme zem okolo nej, do ktorej primiešame organické hnojivo Plantella Organik pre sadenice dovolené aj pri ekologickom pestovaní. Toto hnojivo zaistí prvé živiny pre dobrý štart rastliny. V bio ovocnom sade nesmú byť aplikované žiadne chemické prípravky, hnojivá ani postreky. Tieto sa dajú nahradiť ekologickejšími riešeniami. Výživu najlepšie dodá vysadeným ovocným drevinám kvalitný kompost. Vyrobiť ho nie je zložité aj svojpomocne a použiť pokojne aj dva raz za rok, na jar a jeseň. Výborný pre ovocné dreviny je aj vyzretý maštaľný hnoj, ktorý je ale potrebné aplikovať vždy na jar. S jeho množstvom treba narábať opatrne, vysoká dávka môže viesť k poškodeniu koreňového systému ovocných drevín. Hodí sa aj sušená podoba maštaľného (kravského hnoja). Využiť sa dajú aj rôzne hnojivé výluhy z rastlín. Mnohé dokážu zároveň zlikvidovať aj prvé zárodky škodcov a chorôb. Osvedčené sú tiež hnojivá na báze rohoviny.

Tak ako u iných ovocných druhov i u marhúľ sa snažíme doplniť základné látky ako dusík, fosfor a draslík (Cererit, NPK) a to na jar a na jeseň. Dusík dopĺňame vo väčšej miere až na jar (cez zimu sa ľahko vyplaví z pôdy), po odkvitnutí a po opadnutí plodov - prispejeme tak k lepšiemu rastu a zdravotnému stavu stromu.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Škodcovia predstavujú veľké nebezpečenstvo pre všetky rastliny v našej záhrade. Znižujú úrodu, prenášajú choroby a oslabujú rastliny. V bio ovocnom sade nesmú byť aplikované žiadne chemické prípravky, hnojivá ani postreky. Tieto sa dajú nahradiť ekologickejšími riešeniami. Pokiaľ ide o ochranu proti škodcom, na trhu je už široká ponuka spoľahlivo fungujúcich biologických prípravkov, rovnako do boja možno zapojiť aj užitočné živočíchy (napríklad dravé roztoče), pripadne užitočné živočíchy prilákať na kvitnúce rastliny či do vybudovaných hmyzích hotelov.

Prevencia a zimný postrek

Jar je obdobím prvého postreku, ktorý nazývame aj zimný postrek. Tým sa počas sezóny podstatne znížia poškodenia v dôsledku chorôb a škodcov. Aby sa zabránilo vzniku škôd, prvý zimný postrek sa realizuje olejovým prípravkom a prírodným meďnatým prípravkom. Mnohí škodcovia, ich larvy a vajíčka, prezimujú na stromoch, kríkoch a iných drevnatých rastlinách v našej záhrade. Skrývajú sa v kôre kmeňa, konárov. Každá medzera môže predstavovať útočisko pre škodcov. Preto je veľmi dôležité, aby sa zimný postrek realizoval olejovým prípravkom, ktorý cez škodcov vytvorí olejový film, čím ich zadusí a zlikviduje. Sami musíme zistiť, či je primeraný čas na vykonanie postreku, a to tak, že pravidelne, t. j. denne kontrolujeme stromy. Niekedy je zima len mierna a puky sa objavia rýchlo, pri dlhej a studenej zime naopak jednoducho len s postrekom počkáme.

Zabudnúť netreba ani na mechanické odstraňovanie. Zo stromov treba odstrániť machy a lišajníky, hneď ako je to možné. Aby sme predišli chorobám a zničili škodcom možnosť nájsť si útočisko a prezimovať, najlepšie je mach a lišajníky odstrániť. Použite silnú drôtenú kefu, ktorou jemne okefujte konáre a kmeň.

Ochrana kmeňov a rany

Nízke teploty veľmi rýchlo poškodia stromy. Na konci zimy a na začiatku jari prichádzajú dni s vysokými teplotami a studenými ránami. Kolísanie teplôt spôsobuje popraskanie kôry, pretože strom sa cez deň silnejšie zahreje a kmeň sa začne napínať, keďže šťavy v strome sa prebúdzajú. Takéto rany sú cieľovým bodom pre choroby a úkryt pre škodcov. Dôležité je natrieť kmeň ovocných stromov po prvé konáre náterom Bio Plantella Protekt. Ak sú hlavné konáre hrubé a silné, natrite aj tie. Náter Bio Plantella Protekt funguje tak, že odráža slnečné lúče, čo znamená, že sa strom neprehrieva cez deň, a tak nedôjde k praskaniu kôry. Strom tiež vyženie výhonky neskôr, čím sa eliminuje vplyv neskorých mrazov. To je veľmi dôležité u marhúľ, resp.

Do takto vzniknutých rán, respektíve jaziev sa rýchlo nasťahujú plesne a baktérie, čo vyvolá nákazu. Preto je dôležité natrieť rany, ktoré vzniknú pri reze, vrúbľovacou živicou Bio Plantella Arbosan. Živica je vysoko elastická a výborne prekryje ranu, ktorá sa pekne a rovnomerne zahojí. Pre správne nanesenie má vrúbľovacia živica Bio Plantella Arbosan. účelovú špongiu, cez ktorú vrúbľovacia živica tečie.

Keďže náš pozemok ešte nebol úplne oplotený, mladé stromčeky boli od začiatku zimy lákadlom pre poľnú zver. Zajace ich obhrýzli asi 15. Pán Adamove nám poradil natrieť rany (ohryzené miesta) plzenským voskom a obaliť ich starým obväzom. Kúpili sme ohybné drenážne rúry s priemerom 80 mm a kusmi s dĺžkou asi 1,3 m sme obalili stromčeky (sňali sme ich o 4 mesiace po oplotení pozemku.) Hoci vo vnútri môžu prezimovať škodce, takáto ochrana bola pre nás najrýchlejšia. Plastové hadice sčasti zabránili aj premrznutiu stromčekov. Rada bola nad zlato.

Monitoring a biologická ochrana

Mnohí škodcovia prechádzajú zo zeme do koruny. Prezimujú v zemi a na jar sa presunú priamo na naše ovocné stromy. Aby sa eliminovala škoda na plodoch a listovej hmote, umiestnime na kmeň Bio Plantella lepový pás. Na začiatku jari preto umiestnime Bio Plantella lepový pás. Tento pás je obojstranný a obsahuje entomologické lepidlo. Ak je kmeň zvrásnený, umiestnime pás do dvoch výšok, aby sme skutočne zastavili všetkých škodcov. Lepidlo je mimoriadne silné, odolné voči vymývaniu dažďom a nedôjde k jeho degradácii na silnom slnku. Na jeseň sa škodcovia z koruny premiestňujú na zem pod stromom, kde chcú prezimovať.

V jarnom období, keď sú v plnom kvete slivky a jablone, treba zabezpečiť ich ochranu pre škodlivými osičkami, jabloňovou a slivkovou piliarkou. Proti nim na stromy umiestnite Bio Plantella biele lepové dosky. Na priemerne veľký strom výšky a šírky okolo 4 m zaveste 5 - 10 bielych dosiek. Prítomnosť problému s piliarkou zistíme podľa toho, že sa na plodoch slivky objavia malé dierky a v plode červy. To isté platí pre jablone.

V jarnom a letnom období ohrozuje ovocné sady mnoho škodcov, ktorí rýchlo zničia plody. Vždy ich zaveste po konci kvitnutia. Bio Plantella žlté lepové doštičky majú presne určenú žltú farbu a špeciálny entomologický náter na rýchle prilepenie škodcov a dlhú výdrž. Na záhrade ich používame proti lietajúcim škodcom ako sú: listové vošky, čerešňová muška, listové mínerky… V boji proti čerešňovej muške zaveste do koruny od šesť do osem žltých lepiacich dosiek tesne predtým ako plody začnú meniť farbu zo zelenej na žltú. Dosky odstráňte, keď sa na nej zachytí veľké množstvo škodcov, respektíve je nimi pokrytá polovica povrchu dosky (to sa stáva, keď sú dosky umiestnené medzi rastlinami a nie nad nimi). Hlavnými prenášačmi šarky sú vošky, a tak účinnou ochranou proti šarke je práve likvidácia vošiek, či preventívna obrana proti nim už v predjarí.

Choroby a ich riešenie

Pomerne nebezpečnou vírusovou chorobou je šárka. Na listoch marhúľ sa prejavuje hnednutím, žlto-zelenými škvrnami. Na plodoch vytvára belavé kresby a krúžky, to isté aj na kôstkach. Neprehliadnite marhule v našej ponuke, ktoré sú rezistentné voči šárke.

V priebehu júna môžu listy stromu začať hnednúť, alebo byť pokryté žltozelenými škvrnami, zvinovať sa a postupne opadávať. Ide o tzv. Hnednutie listov. Najvhodnejšou ochranou je postrek po odkvitnutí a jeho následné opakovanie. Možno použiť napr. Horizon, Syllit pod.

Jemné pavučinky na spodných stranách listov a vrcholkoch letorastov spôsobujú roztočce. K ich likvidácii použijeme napr. Nissorun alebo Vertimec.

Jednou z najčastejších príčin úhynu marhúľ v SR je nákaza moniliózou, hubovú chorobou, ktorá spôsobuje hnitie plodov pri ich dozrievaní, vädnutie listov na napadnutých vetvičkách, a poškodenie kvetov, ktoré vyzerá ako po spálení mrazom.

Rez ovocných stromov

Veľkú úlohu pri usmerňovaní úrodnosti a rastu zohráva zimný rez. Rez sa vykonáva od Nového roku až po kvitnutie. Ak sa rez vykoná skoro, stromy silnejšie vyháňajú, čo je výborné pre omladzovací rez a podporu zakladania nového dreva. Keď sa rez vykoná neskoro, strom menej vyháňa, a tak sa rast upokojuje. V letných mesiacoch, od júna do konca augusta, sa realizuje letný rez. V tomto období formujeme korunu a odstraňujeme výhonky. Jedná sa o zvislé, mladé výhonky. Ohneme ich, vyrežeme alebo rovno odtrhneme.

Dostatok slnečného svetla môžeme okrem polohy ovplyvniť aj správnym rezom. Marhule sa u nás pestujú najčastejšie v dvoch základných tvaroch. A to ako štvrťkmene s 1. voľne rastúcou korunou a terminálom alebo ako 2. voľne rastúci bez terminálu s tzv. dutou korunou.

Voľne rastúca koruna s terminálom

Koruna je založená vo výške 0,9 - 1,1 m (v prípade štvrťkmeňa). Vyberieme si 3 - 5 hlavných výhonov a terminál. Ak bol stromček vysadený na jar, tak postranné výhony skráťte veľmi hlboko, približne až ¾ ich dĺžky (na 3, max. 5 púčikov).

• Rez v druhom roku: na jar odstraňujeme predovšetkým výhony konkurujúce terminálu a výhony rastúce smerom dovnútra do zakladanej koruny a výhony s veľmi ostrým uhlom odklonu. Hlavné vetvy skrátime o 1/2 - 2 / 3 podľa rovnakého princípu ako pri reze po výsadbe.
• Rez v treťom a štvrtom roku: pokiaľ je to možné, vykoná sa zosadenie hlavných vetiev na výhon otvárajúci viac korunu. Z vnútorných konárov odstránime zahusťujúce výhony.
• Rez v ďalších rokoch: cieľom je dostatočne presvetľovať korunu a regulovať prírastky.

Voľne rastúca koruna bez terminálu (dutá koruna)

Koruna je založená vo výške 0,4 - 0,6 m. U polokmeňa zakladáme výšku v 1,3 - 1,5 m. Tzn. koruna bez terminálového výhonku s 4-5 hlavnými vetvami.

• Rez pred / po výsadbe: ihneď po výsadbe (na jar, aj napriek tomu, že výsadba prebehla už na jeseň) odstránime terminál a to najlepšie zosadením na najvyššom výhone s dostatočným uhlom odklonu. Ponechávame 4-5 hlavných výhonov, ktoré by nemali vyrastať z jedno miesta kmeňa, oproti sebe, vo dvojiciach atď.
• Rez v druhom až štvrtom roku: skrátime predlžujúce sa výhony hlavných vetiev o 1/3 - 2/3 dĺžky. Dĺžka jednotlivých vetiev vyrastajúcich v špirále od najvyššej po najnižšiu by mala byť vzostupná.

tags: #starostlivost #o #ovocny #sad