Komplexný sprievodca starostlivosťou o odložené deti a adopciou na Slovensku

V živote sa môžu vyskytnúť rôzne situácie, ktoré vedú k tomu, že dieťa nemôže vyrastať so svojimi biologickými rodičmi. V takýchto prípadoch nastupuje náhradná starostlivosť, ktorej cieľom je zabezpečiť dieťaťu rodinné prostredie a citovú väzbu, ktorú potrebuje pre svoj zdravý vývoj. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o náhradnej starostlivosti, Hniezdach záchrany a adopcii detí na Slovensku, podmienkach adopcie a alternatívnych možnostiach.

Čo je náhradná starostlivosť?

Náhradná starostlivosť je systém opatrení, ktorými štát nahrádza dieťaťu jeho pôvodnú rodinu v prípade, že táto sa o neho nemôže alebo nechce starať. Deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, potrebujú mamu a otca ešte oveľa viac. Sú to deti, ktoré zažili stratu a táto udalosť vždy zanechá dušu dieťaťa pošramotenú. Ide jednoducho o to, nejako tú rodinu dieťaťu nahradiť.

Dôvody pre náhradnú starostlivosť

Existuje viacero dôvodov, prečo dieťa nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine. Medzi najčastejšie patria:

• Smrť rodičov pri nehode, pričom širšia rodina nemôže dieťa prevziať do starostlivosti.
• Odloženie dieťaťa rodičmi ihneď po pôrode, napríklad z dôvodu závislosti na alkohole alebo drogách.
• Zanedbávanie alebo týranie dieťaťa v pôvodnej rodine, čo vedie k zásahu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a odobratiu dieťaťa z rodiny.

Každé dieťa, ktoré vyrastá mimo svoju rodinu, má svoj príbeh.

Formy náhradnej rodinnej starostlivosti

V súčasnosti ponúka štát niekoľko možností náhradnej starostlivosti, ktoré sa odvíjajú od veku a konkrétnej situácie dieťaťa.

Kolektívna starostlivosť

V minulosti znamenala umiestnenie dieťaťa do dojčenského ústavu alebo detského domova, kde čakalo na vyriešenie svojej situácie. Dnes sa toto riešenie využíva len v prípade, že nie je možné umiestniť dieťa do osobnej starostlivosti. Dôvodom je, že pobyt v ústavnom zariadení môže byť pre dieťa ďalšou ranou, pretože tu nemá tú jednu osobu - mamu, ktorá bude vnímať jeho potreby a u ktorej môže hľadať útechu.

Osobná starostlivosť

Ak je to možné, súd zverí dieťa do starostlivosti pestúnov na prechodnú dobu. Zastupujúci (prechodní) pestúni sú pripravení prijať dieťa v ohrození do svojej starostlivosti kedykoľvek. Sú to vlastne "teta a ujo" na dobu, než sa situácia dieťaťa vyrieši. Táto doba je obmedzená na dvanásť mesiacov. Pre prechodných pestúnov je starostlivosť o tieto deti ich povolaním, za ktoré im patrí odmena pestúna. Táto obmedzená doba vytvára tlak na všetky zúčastnené strany, aby sa situácia dieťaťa vyriešila v stanovenom termíne.

Dlhodobá pestúnska starostlivosť

Je určená pre deti, ktoré nemožno právne uvoľniť, teda biologickí rodičia nechcú podpísať súhlas so zbavením rodičovských práv. Dieťa sa dostane do inej rodiny ako je jeho biologická, kde môže vyrastať až do dospelosti. V tejto rodine dostáva dieťatko podobnú starostlivosť akoby sa v nej narodilo. Pestúni sa stanú jeho náhradnou mamou a otcom. Pestúni majú za sebou odbornú prípravu, ktorá ich pripravila na špecifické potreby týchto detí. Fungujú tiež trochu ako terapeuti a snažia sa pomôcť dieťaťu, aby sa dokázalo vyrovnať so svojou minulosťou. Tiež pomáhajú deťom pochopiť, prečo vyrastajú v náhradnej rodine a snažia sa im priblížiť ich korene. Pestúnom s tým zase pomáhajú ich sprevádzajúce organizácie, čo sú odborníci na potreby detí v náhradnej rodine. Rozdiely sú v tom, že mamou a otcom so svojimi právami a povinnosťami stále zostávajú biologickí rodičia. Dieťaťu proste stále zostávajú väzby k pôvodnej biologickej rodine.

Adopcia (osvojenie)

Pokiaľ biologickí rodičia o dieťa dlhodobo neprejavujú záujem, je možné ich zbaviť rodičovských práv. Takí rodičia sa o svoje deti nestarajú, ale ani ich nenavštevujú a nesnažia sa akokoľvek túto situáciu zmeniť. Alebo ak sami chcú rodičia dieťa právne uvoľniť, je možná iná forma náhradnej rodinnej starostlivosti s názvom osvojenie. Osvojiť alebo adoptovať je možné iba právne voľné dieťa, kde vlastne úplne zanikli väzby na pôvodnú biologickú rodinu. Nová rodina, ktorá si dieťa adoptuje, prijme ho plne do svojej rodiny. Znamená to, že dieťa má novú mamu a otca, ktorí sú potom zapísaní do jeho rodného listu tak, ako by sa im naozaj narodilo. Z hľadiska zákona sa potom na túto rodinu pozerá úplne rovnako, ako na každú inú - rodičia aj deti majú rovnaké práva a povinnosti. A väzba na pôvodnú biologickú rodinu tu úplne zaniká.

Hniezda záchrany

Alternatívou k odloženiu dieťaťa na nevhodnom mieste sú Hniezda záchrany, anonymné inkubátory umiestnené v nemocniciach. Hniezda záchrany predstavujú citlivú tému, ktorá sa dotýka života novorodencov a ich biologických matiek, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii. Tieto zariadenia, spolu s možnosťou utajeného pôrodu a následnej adopcie, sú pre mnohé ženy poslednou možnosťou, ako zabezpečiť svojmu dieťaťu šancu na plnohodnotný život.

História a princíp fungovania

Idea schránky na odkladanie detí nie je nová a pretrváva v rôznych podobách v podstate celé obdobie ľudskej histórie. V stredoveku sa bežne nechcené deti odkladali na kostolné schody. Objavili sa dokonca aj otočné zariadenia vo dverách či múroch sirotincov a nemocníc, teda vlastne takí predchodcovia dnešných Hniezd záchrany. Dnešné „babyboxy“ sú komfortnejšie, princíp fungovania však zostáva v podstate rovnaký.

Hniezdo záchrany predstavuje antikorovú schránku zabudovanú do steny, s dvierkami, ktoré vedú do ulice a dajú sa otvoriť iba raz. Vnútorný priestor je vyhrievaný na teplotu 37 °C. Po uzatvorení dvierok sa aktivujú senzory a privolajú odborný personál. V priebehu minúty je dieťa v rukách lekárov, ktorí ho vyberú cez dvierka na druhej strane steny vnútri objektu. Osoba, ktorá dieťa do schránky vložila, má medzitým dostatok času nepozorovane odísť. Priestor okolo schránky zásadne nesnímajú kamery.

Hniezda záchrany na Slovensku

Prvé tri slovenské Hniezda záchrany vznikli v roku 2004. Zriaďovanie Hniezd záchrany na Slovensku začalo iniciovať občianske združenie Šanca pre nechcených v roku 2004 s cieľom zlepšiť vyhliadky nechcených detí na plnohodnotný život v rodine.

Občianske združenie Šanca pre nechcených odovzdalo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica hniezdočká, zavinovačky, belasých medvedíkov a základné vybavenie pre novorodenca umiestneného do Hniezda záchrany. Neonatologické oddelenie má v starostlivosti všetky bábätká po pôrode a o tie anonymne získané prostredníctvom verejných inkubátorov sa starajú tiež. Riaditeľ Fakultnej nemocnice AGEL Skalica MUDr. vyjadril radosť, že aj takto môžu ochrániť detský život a zvýšiť šance dieťaťa na začlenenie do novej rodiny. Hniezdo záchrany v Skalici bolo otvorené v roku 2012. Doposiaľ jedna matka využila krízové riešenie záchrany svojho dieťaťa formou jeho umiestnenia do verejného inkubátora v skalickej nemocnici. Lekár Pediatrického oddelenia MUDr. sa vyjadril k starostlivosti o odložené dieťa: „Jednalo sa o donosené zdravé bábätko, čulé, primerane reagujúce. Pediatrickým vyšetrením sme nezistili vážnejšie vrodené vývojové chyby dieťaťa. Dieťa bolo prechodne monitorované na neonatologickom oddelení, boli vykonané všetky nutné vyšetrenia a skríningy, bolo dokrmované umelou mliečnou formulou. Komunikáciu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci adopcie dojčaťa zabezpečila sociálna pracovníčka nemocnice.“

Zoznam Hniezd záchrany na Slovensku

Tu je zoznam nemocníc, v ktorých sa nachádzajú Hniezda záchrany:

• Banská Bystrica: FNsP F.D. Roosevelta, Námestie L. Svobodu 1
• Bratislava: Detská fakultná nemocnica, Limbová 1, Kramáre; Fakultná nemocnica s poliklinikou, Antolská 11, Ba - Petržalka
• Čadca: Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, Palárikova 2311
• Dolný Kubín: Nemocnica s poliklinikou L.N.- Jégeho, Nemocničná ul. 1944/10
• Dunajská Streda: Nemocnica s poliklinikou Dunajská Streda, a.s., Veľkoblahovská 23
• Košice: Fakultná nemocnica L. Pasteura, Rastislavova 43
• Nitra: Fakultná nemocnica Nitra, Špitálska 6
• Nové Zámky: Nemocnica s poliklinikou, Slovenská 11
• Prešov: Fakultná nemocnica s poliklinikou, Hollého 14
• Rimavská Sobota: Všeobecná nemocnica Rimavská Sobota, Šrobárova 1
• Rožňava: Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory, Špitálska ulica č.1
• Ružomberok: Ústredná vojenská nemocnica, Považská 2
• Skalica: Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s., Koreszkova 7
• Spišská Nová Ves: Nemocnica s poliklinikou, Jánskeho 1
• Svidník: Nemocnica arm. generála L. Svobodu, n.o., MUDr. Pribulu 412/4
• Trenčín: Fakultná nemocnica Trenčín, Legionárska 28
• Trnava: Fakultná nemocnica, A. Žarnova 11
• Vranov nad Topľou: Vranovská nemocnica, n.o., M.R. Štefánika 187/177B
• Žilina: Nemocnica s poliklinikou, V. Spanyola 43

Dôvody odloženia dieťaťa

Ženu vedie k odloženiu dieťaťa nespočetné množstvo situácií. Často je na vine zlá finančná situácia, závislosť od drog, ilegálny pobyt či tehotenstvo následkom znásilnenia. Matky sa nachádzajú v situáciách, ktoré sú pre nás ťažko predstaviteľné.

Výhody a nevýhody Hniezd záchrany

Veľké plus Hniezda záchrany je nesporne fakt, že dieťa dostáva okamžite plnohodnotnú lekársku pomoc a predovšetkým šancu dostať sa bez zbytočných byrokratických prieťahov rýchlo do novej rodiny, kde bude chcené a vítané. Hlavným problémom je jednoznačne fakt, že dieťa odložené týmto spôsobom stráca svoju identitu.

Alternatívy k Hniezdam záchrany

Pre odložené deti by možno bolo výhodnejšie, ak by matka využila možnosť, ktorú ponúka náš právny systém, takzvaný pôrod s utajenou identitou. Matka môže v prípade, že chce odložiť dieťa, normálne porodiť v pôrodnici, kde je jej dieťaťu zabezpečená lekárska starostlivosť. Pôrodnica zároveň žiada od matky len minimum informácií o jej osobe, žena nemusí uviesť meno ani priezvisko. Po pôrode sú všetky informácie o matke zapečatené. Môžu byť použité len vo veľmi výnimočnej situácii, ale vždy až po rozhodnutí súdu.

Genetická identita detí

Ak budeme premýšľať nad genetickou identitou detí z Hniezd záchrany, do podobnej situácie sú postavené aj iné deti. Napríklad deti narodené po umelom oplodnení, kde bolo potrebné využiť spermiu či vajíčko darcu. Také dieťa nemá s jedným zo svojich rodičov de facto žiadnu spoločnú identitu. Napriek tomu však na rozdiel od úplne anonymných detí z Hniezd záchrany deti darcov poznajú svoju genetickú identitu aspoň od jedného rodiča. A navyše darcovia spermií a vajíčok prechádzajú dôkladným sitom lekárskych vyšetrení. Prenos zdravotných rizík je minimalizovaný. Koniec koncov ani adoptované deti toho nevedia veľa o svojich pôvodných rodičoch, informácie sú však v prípade nutnosti zistiteľné. A keby sme chceli vŕtať ešte viac, uvádza sa, že až desatina detí má v skutočnosti iného otca, než je ten uvedený v rodnom liste. Ak sa matke podarí jej tajomstvo celoživotne udržať, nikto sa nikdy nič nedozvie.

Adopcia na Slovensku

Proces adopcie na Slovensku nie je zbytočne zložitý. Pomáha nájsť pre deti vhodných rodičov a lepšie pripraviť rodičov na príchod dieťaťa. Na Slovensku sa adoptujú deti zo Slovenska. Ak sa však slovenským deťom nepodarí nájsť nových rodičov na Slovensku, sú ponúknuté na adopciu do iných krajín, s ktorými má Slovensko príslušnú medzinárodnú zmluvu.

Adopcia v číslach

Na Slovensku je adoptovaných okolo stopäťdesiat detí ročne, pričom tento počet postupne klesá. Naše zákony nepoužívajú slovo adopcia, ale osvojenie dieťaťa; osvojenie a adopcia sú teda synonymá.

Priebeh adopcie

Celá procedúra pri adopcii nie je taká hrozná, ako sa zverejňuje. Príprava na adopciu a súdy sa dajú veľmi ľahko zvládnuť, ak budete mať poradcu pri príprave na adopciu. Či už v občianskom združení, alebo v adoptívnych rodičoch, ktorí tým už prešli. Na Slovensku nie je možné, aby sa biologickí a adoptívni rodičia vzájomne spoznali, mohli byť ďalej v kontakte, či dokonca adoptívni rodičia mohli byť prítomní aj pri pôrode dieťaťa. Biologickí rodičia musia byť najskôr zbavení práv k dieťaťu, až následne je možné dieťa adoptovať. Adoptívni rodičia však dostanú základné informácie o identite dieťaťa i jeho rodičov, ako aj o ich sociálnej situácii, zdravotnom stave, prípadnom alkoholizme, alebo užívaní drog, pokiaľ sú tieto informácie známe. Toto všetko môžu byť veľmi cenné informácie, ktoré raz pomôžu dieťaťu pri hľadaní vlastnej identity a vyrovnaní sa s faktom, že je adoptované. Adoptívnym rodičom nič nebráni, aby sa v prípade potreby skontaktovali s biologickými rodičmi. Len zriedkavo sa stáva, že úrady nemajú absolútne žiadne informácie o identite dieťaťa a jeho rodičov, napríklad ak sa dieťa nájde odložené v Hniezde záchrany alebo na inom mieste.

Podmienky adopcie

Pri osvojení vzniká medzi osvojencom (dieťaťom) a osvojiteľmi (budúcimi rodičmi) rovnaký vzťah, aký je medzi dieťaťom a biologickými rodičmi. Dieťa sa stáva členom novej rodiny so všetkým, čo k tomu patrí. Mení sa jeho priezvisko aj rodný list, do ktorého sú ako rodičia zapísaní osvojitelia. Osvojiť dieťa si môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s biologickým rodičom dieťaťa v manželstve. Výnimočne môže dieťa osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Osvojiteľnosť dieťaťa

Aby mohlo byť dieťa osvojené, musí súd najskôr rozhodnúť o osvojiteľnosti dieťaťa. Od tohto momentu už biologickí rodičia nemajú dosah na dieťa a nemajú ani právo na informácie o ďalšom procese adopcie. Dieťa sa môže stať osvojiteľným aj bez súhlasu jeho rodičov, a to vtedy, ak o dieťa neprejavovali po dobu šiestich mesiacov skutočný záujem, alebo ak počas najmenej dvoch mesiacov po narodení neprejavili o dieťa žiadny záujem.

Väčšina detí vyňatých z biologickej rodiny však nemôže byť osvojená, pretože rodičia prejavujú záujem o svoje dieťa, no z rôznych príčin sa oň nevedia, nemôžu alebo nechcú postarať. V takom prípade je úlohou štátu nájsť pre dieťa náhradnú starostlivosť, ktorá by mala byť dočasným riešením, kým sa dieťa nebude môcť vrátiť do svojej rodiny.

Náhradná osobná starostlivosť

Ako prví prichádzajú na rad rodinní príslušníci dieťaťa, napríklad jeho starí rodičia, ktorým je dieťa zverené do tzv. náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa nepodarí nájsť nikoho vhodného v rodine, je tu možnosť umiestniť dieťa do pestúnskej starostlivosti, a ak sa to nedá, tak do detského domova. Mnohé deti umiestnené do detského domova však neskončia v zariadení, ale u tzv. profesionálnych rodičov, ktorí sú zamestnancami detských domovov a o deti sa starajú v domácom prostredí. Jeden profesionálny rodič sa môže starať najviac o tri deti, ak sú obaja manželia profesionálni rodičia, môžu mať teoreticky doma až šesť detí.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá by mala mať dočasný charakter, avšak v praxi sa z nej veľmi často stáva dlhodobé riešenie. Pestúni sa nestávajú zákonnými zástupcami dieťaťa, v bežných veciach však majú právo dieťa zastupovať. O dôležitých otázkach (napríklad zmena mena, rozhodnutie o podstúpení operácie, a podobne) naďalej rozhodujú biologickí rodičia, súd, alebo iný subjekt. Dieťa si ponecháva priezvisko svojich biologických rodičov, ktorí majú právo sa s dieťaťom pravidelne stretať. Na rozdiel od osvojiteľov dostávajú pestúni od štátu príspevok za poskytnutú pestúnsku starostlivosť. Pestúnska starostlivosť sa z právneho hľadiska skončí dovŕšením plnoletosti dieťaťa, napriek tomu sa mnohí pestúni stanú druhou rodinou dieťaťa, ktoré u nich zostane žiť aj po dovŕšení dospelosti. Pestúnstvo teda niekedy môže byť veľmi blízke adopcii, hoci ňou v pravom zmysle slova nie je.

Profesionálny rodič je zamestnanie, vykonáva ústavnú starostlivosť o dieťa v domácom prostredí, zamestnanec dostáva za svoju prácu 24/7 mzdu a v zásade nemá možnosť "vyberať" si dieťa. Zatiaľ čo pestúnstvo je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, viac sa približuje osvojeniu, ale s tým, že biologická rodina môže udržiavať kontakt. Pestúnstvo končí dovŕšením plnoletosti, zákonnými zástupcami sú stále biologickí rodičia alebo iná určená osoba. Pestúnstvo je štátom finančne podporované príspevkom pre dieťa v pestúnskej starostlivosti a odmenou pestúna.

Proces osvojenia z pohľadu adoptívnych rodičov

Z pohľadu adoptívnych rodičov má proces osvojenia niekoľko dôležitých fáz. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že v procese adopcie je vždy na prvom mieste záujem dieťaťa. Úlohou štátu je teda nájsť vhodných rodičov pre dieťa, nie naopak. Aby sa dieťa nedostalo do nevhodného prostredia, adoptívni rodičia musia spĺňať určité predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a musia mať primerané sociálne a bytové podmienky pre prijatie dieťaťa. Manželia, ktorí si chcú adoptovať dieťa, musia najskôr na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podať žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Pri vypĺňaní žiadosti by mali uviesť aj svoje predstavy o dieťati, najmä aký by malo mať vek, pohlavie, či sú ochotní prijať aj dieťa so zdravotným postihnutím, alebo rómske dieťa. Na Slovensku je najväčší záujem osvojiť si čo najmenšie dieťa, zdravé a bez rómskeho pôvodu.

Predstavy o dieťati

Hoci takéto určenie predstáv o dieťati môže vyznievať z hľadiska osvojiteľných detí kontroverzne, netreba ho vnímať negatívne. Rozhodne nie je v nikoho záujme, aby boli adoptívni rodičia dotlačení adoptovať si dieťa, ktoré nespĺňa ich predstavy. Úrad následne preveruje rodičov, ich trestnú bezúhonnosť, zdravotný stav, majetkové a príjmové pomery. Jedna rodina spomínala: „My sme absolvovali predadopčnú prípravu v skupine s ďalšími pármi. Možnosť spoznať sa, hovoriť s nimi, zdieľať pocity a skúsenosti pôsobila na nás počas trojmesačného obdobia prípravy obohacujúco a v istom zmysle upokojujúco. Pomohla nám zbaviť sa rôznych predsudkov, napríklad aj v otázke etnicity. Naše pôvodne zamýšľané kritériá sme upravili v prospech oveľa väčšej otvorenosti.“

Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť

Veľmi dôležitá je príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorú musia absolvovať tak budúci osvojitelia, ako aj budúci pestúni. Príprava sa dá absolvovať priamo na úrade práce, alebo u akreditovaného subjektu, teda v organizáciách Návrat a Úsmev ako dar. Minimálny rozsah prípravy je 26 hodín, trvá spravidla niekoľko mesiacov a jej forma závisí od subjektu, ktorý si rodičia vyberú. Príprava v skupine dáva možnosť spoznať sa s inými adoptívnymi rodičmi, vzájomne sa obohacovať o postrehy a skúsenosti, neraz aj vytvoriť priateľstvá, ktoré pretrvajú roky po osvojení dieťaťa, vďaka čomu sa rodičia môžu aktívne zapojiť do širšej komunity adoptívnych rodín. Rodina, ktorá si adoptovala dieťa, uviedla: „Sme radi, že sme absolvovali prípravu. Pomáha pripraviť sa na základné veci, aj sa uistiť, či je osvojenie tá správna cesta. Zaujímavá informácia pre nás bola, že dieťa má od začiatku vyrastať s tým, že je o osvojení informované, samozrejme primerane jeho veku.“

Cieľom prípravy je čo najlepšie pripraviť rodičov na prijatie adoptívneho dieťaťa. Tieto deti majú veľa osobitných potrieb, súvisiacich so stratou, ktorú v živote zažili. Rodičia sa o týchto potrebách dozvedia, dostanú informácie ako čo najlepšie budovať bezpečnú vzťahovú väzbu s dieťaťom, ako deťom povedať, že sú adoptované, ako rozprávať o ich biologických rodičoch, a pripravia sa aj na rôzne náročnejšie situácie, ktoré ich môžu čakať. Príprava zahŕňa aj posudzovanie spôsobilosti žiadateľov stať sa náhradnými rodičmi, súčasťou sú teda aj psychologické a osobnostné testy. Po skončení prípravy vypracuje subjekt, ktorý ju vykonával, záverečnú správu o príprave, kde sa vyjadrí, či žiadateľov odporúča ako vhodných na adopciu. Vo výnimočných prípadoch môže žiadateľov neodporučiť, najmä ak dospeje k názoru, že žiadatelia nie sú pripravení na osvojenie dieťaťa, alebo ak nie je jeden z manželov s týmto rozhodnutím stotožnený. Je dôležité si uvedomiť, že sa netreba obávať toho, že adoptívni rodičia nedokážu dieťa ľúbiť ako vlastné, i keď to možno nepríde hneď. Pokiaľ je adoptívny rodič psychicky zdravý a zrelý jedinec, tak to jednoducho nastať musí.

Po absolvovaní prípravy nasleduje rozhodnutie úradu o zapísaní do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom. Úrad práce vedie aj ďalší zoznam, a síce prehľad detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Keď sa do tohto prehľadu dostane nové dieťa, úrad pre neho začne hľadať vhodných rodičov. Spomedzi žiadateľov, ktorých očakávania na dieťa zodpovedajú charakteristike dieťaťa (vek, pohlavie, zdravotný stav, etnicita), osloví najskôr tých, ktorí sú v zozname zapísaní najdlhšie. Úrady najskôr hľadajú vhodných rodičov v rámci kraja, z ktorého dieťa pochádza, následne v rámci celého Slovenska.

Dĺžka čakania na dieťa

Dĺžka čakania teda do veľkej miery závisí od stanovených očakávaní na dieťa, ktoré rodičia oznámili úradu. Zdravé nerómske deti vo veku do šesť mesiacov sú veľmi žiadané, a preto na ne môžu žiadatelia čakať dva roky, v niektorých krajoch aj podstatne dlhšie.

V roku 2022 vyrastalo v detských domovoch a profesionálnych rodinách 4 944 detí. Väčšina z nich by mohla žiť u pestúnov. Ide zväčša o deti, ktoré nemôžu ísť na adopciu. Úrady práce evidujú po celom Slovensku 374 žiadostí o pestúnsku starostlivosť alebo o osvojenie dieťaťa. Miriam Hozzová a Jozefína Ilavská z RTVS uviedli: „Počas roka 2022 bolo zverených 83 detí do starostlivosti budúcich osvojiteľov a 192 detí bolo právoplatným súdnym rozhodnutím osvojených,“ spresnila hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marianna Šebová.

Na rodiny pritom čakajú tisícky detí. Aj keď mnohí majú záujem prijať dieťa do rodiny, často ich odradia náročné procesy a zdĺhavé čakanie. Psychologička z OZ Návrat Soňa Očkášová ozrejmila: „Pri adopcii je to čakanie niekoľko rokov. Je to tri až päť rokov. A pri pestúnskej starostlivosti je to niekoľko mesiacov.“ Sociálny pracovník a predseda OZ Návrat Marek Roháček dodal: „Idú tam skôr deti o niečo staršie, nie bábätka, možno sa to týka viac súrodencov. Dopĺňajú to, čo biologickí rodičia nedokázali naplniť.“

Kedy do procesu vstupuje Návrat, o. z.

Príslušné určené úrady posielajú do krajských regionálnych centier Návratu (BA, ZA, BB a PO) spisy detí (papierové zložky), ktoré neumiestnia v rodinách oni. V Návrate robia pre tieto deti druhý pokus. Hľadajú v ich databáze rodín vhodnú, ochotnú, ktorá by vedela prijať dieťa, ktoré nie je pre iných žiadané. Zatiaľ čo do Návratu úrady posúvajú zložky detí, neposúvajú k nim zložky žiadateľov. Majú síce prístup k zložkám detí na celom Slovensku, ale často nevedia o tom, že niekde čaká rodina otvorená prijať aj znevýhodnené dieťa. A tieto rodiny zase čakajú, kým sa im ozvú určené úrady (pracovisko pre NRS na okresnom úrade v krajskom meste) a nevedia, že by sa mohli v Návrate o tieto deti zaujímať. Respektíve medzičasom možno zabudli, že v záverečnej správe z prípravy je uvedené ich očakávanie/predstava, ktorou všetky tieto deti vylučujú. Do predstáv sa zahŕňa aj forma NRS teda pestúnstvo alebo osvojenie, vek, etnikum či zdravotný stav, prípadne počet detí.

Kategórie znevýhodnených detí

Existujú kategórie znevýhodnení, kvôli ktorým sú deti ťažko umiestniteľné:

1. Deti, ktoré možno vziať len do pestúnskej starostlivosti: (neskoršia možnosť preradenia do adopcie nie je garantovaná). Žiadatelia by mali mať toleranciu s udržiavaním kontaktu s biologickou rodinou, ideálne by mali tento kontakt podporovať. Obavy majú z toho, že by mohli o dieťa prísť, hoci pravdepodobnosť, že by k tomu došlo, je relatívne malá. V tejto skupine sú deti rôzneho veku, etnika, choré aj zdravé deti. (Sem spadá cca 80-90% všetkých voľných detí)
2. Rómske deti: Pracovníci sa snažia zistiť, či je tomuto etniku otvorený nielen žiadateľ, ale aj jeho široká rodina, pretože prostredie ovplyvňuje rozvoj dieťaťa. Sem spadajú okrem iného aj malé, zdravé deti s dobrou perspektívou vývinu.
3. Staršie deti: napr. 3-5 ale aj viac ročné. Sem spadajú deti, ktoré buď boli odobraté z nevhodného prostredia neskôr, ako staršie a boli dlhší čas v CDR (bývalé detské domovy), u profi rodičov, resp. pôvodnej rodine bolo uložené výchovné opatrenie.

Dlhodobá starostlivosť o odložené deti

Príbeh pani Anny Javorkovej (84) a Jozefa Povaľača (84) ukazuje, že aj po mnohých rokoch v ústavnej starostlivosti si človek môže zachovať radosť zo života. Pani Anna a pán Jozef, ktorí prežili vyše trištvrte storočia v domovoch sociálnych služieb, sú príkladom odolnosti a schopnosti nájsť šťastie aj napriek ťažkému osudu. Do vtedajšieho Zdravotno-sociálneho ústavu MUDr. V. Pospíšila v Petrovanoch na východnom Slovensku prišli vo veku šesť a osem rokov. Odložené deti, ktorých matky boli robotníčky a nedokázali sa o ne postarať, prípadne otec bol neznámy. Sociálni pracovníci sa naposledy v roku 1958 pokúšali zistiť, či pani Anna predsa len niekde na Slovensku nemá nejakých príbuzných. Nemá, a tak bola definitívne zverená súdnym rozhodnutím do opatery štátu. Namiesto rodičov a príbuzných sa o pani Annu a pána Jozefa za 84 rokov ich života staralo niekoľko štátnych útvarov - prvá Československá republika, vojnový slovenský štát, obnovená Československá republika, ČSSR, ČSFR, Slovenská republika. Dnes žijú v Domove sociálnych služieb v Sabinove. Ich rodinou, priateľmi, dôverníkmi je personál a ďalších sto ľudí s ľahším či ťažším mentálnym postihnutím. Pán Povaľač mal však na rodinné väzby predsa len viac šťastia ako jeho rovesníčka. V košickom detskom domove spoznal o rok staršiu sestru Elenu, ktorá s ním až do roku 1964 žila v petrovianskom domove. Ako 57-ročná tam zomrela na zápal pľúc. Odvtedy brat každý rok na Pamiatku zosnulých chodí na petroviansky cintorín, aby svojej jedinej príbuznej zapálil sviečku. Ako nám povedali pracovníci domova, ešte ani raz návštevu jej hrobu nevynechal. A to od jej smrti ubehlo už 47 rokov. To je všetko, čo 84-ročný muž, vraj vždy veselej mysle, vie o svojich rodičoch. Obdivuhodne presne si pamätá na to, ako pol roka pred rozbitím Československa a vznikom slovenského štátu začal chodiť v Petrovanoch do súkromnej pomocnej školy. Aby siroty nemuseli chodiť do školy v dedine, otvoril doktor Pospíšil s manželkou priamo v ústave, ktorý založil, aj pomocnú školu. Chcel tak opustené, odložené deti ochrániť pred posmechom školákov z dediny. Napokon väčšina detí aj tak nespĺňala podmienky na návštevu ľudovej školy. Trpeli mnohými chorobami, aj duševnými. Ofi ciálny prívlastok pre časť petrovianskeho ústavu MUDr. V. Pospíšila bol predsa Detský chorobinec. Anna Javorková je po ťažkej operácii, prežitá bolesť jej ešte viac prehlbuje vrásky na tvári, ktorá dáva hmlisto tušiť niekdajšiu krásu. Zo života prežitého v ústave sa jej v pamäti vynárajú už iba malé torzá. Napríklad spomienky na vianočné sviatky. „Najviac sme sa tešili na Vianoce, ktoré nám rehoľné sestričky vedeli krásne pripraviť. Spolu sme sa mod...“

tags: #starostlivost #o #odlozene #deto