Starostlivosť o obecné pozemky je komplexná problematika, ktorá sa dotýka viacerých aspektov, od legislatívnych povinností až po praktickú údržbu. Tento článok sa zameriava na objasnenie povinností vlastníkov a užívateľov pozemkov vo vzťahu k obecným pozemkom, ako aj na úlohu obce pri správe a údržbe svojho majetku.
Legislatívny rámec starostlivosti o pozemky
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje starostlivosť o poľnohospodársku pôdu, je zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Tento zákon ukladá vlastníkom a užívateľom poľnohospodárskej pôdy povinnosť udržiavať ju v dobrom stave a predchádzať jej zaburineniu. Občiansky zákonník v § 127 ukladá každému vlastníkovi veci alebo pozemku povinnosť zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Okrem toho zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny upravujú povinnosti v súvislosti s výskytom a šírením burín a inváznych rastlín. Vyhláška č. 170/2021 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z., stanovuje prísne pravidlá pre zamedzovanie šírenia inváznych rastlín, ako sú ambrózia palinolistá, durman či topinambur.
Povinnosti vlastníkov a užívateľov pozemkov
Vlastníci a užívatelia pozemkov, vrátane obecných, majú povinnosť predchádzať výskytu a šíreniu burín. To zahŕňa pravidelné kosenie trávnatých porastov počas vegetačného obdobia, najmä pred kvitnutím burín, aby sa zabránilo ich ďalšiemu šíreniu. Nekosené pozemky predstavujú riziko šírenia burín, výskytu alergénov a ohrozenia požiarnej bezpečnosti.
Pozemky hraničiace s verejným priestranstvom (cesty, chodníky a podobne) a porasty na nich musia byť trvale upravené a udržiavané tak, aby porasty na nich rastúce, veci na nich umiestnené alebo uložené (napr. konáre stromov a kríkov) neprekážali pri používaní verejného priestranstva na určený účel a aby sa z nich nešírili semená burín a invázne druhy rastlín. Pozemky v obci musia byť riadne pokosené aspoň v páse 3m od ich hranice dvakrát ročne, jedenkrát v mesiacoch máj - jún a druhýkrát v mesiacoch september - október.
Ak vlastník alebo užívateľ pozemku zanedbá svoju povinnosť, môže mu byť uložená pokuta. Podnet na príslušný orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (Okresný úrad) môže podať ktorýkoľvek občan. Okresný úrad môže za takéto porušenie uložiť fyzickej osobe pokutu až do výšky 330 EUR, a za nesplnenie povinnosti uloženej orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy až do výšky 995 EUR.
Správa majetku obce
Podľa § 6 zákona o majetku obcí je správcom majetku obce rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená obcou. Obec vydáva zriaďovaciu listinu, ktorá obsahuje vymedzenie predmetu činnosti a vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý jej obec zverila do správy. Správca majetku obce nie je samostatným subjektom vlastníckeho práva, nemôže preto nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku obce má právnu subjektivitu, preto môže samostatne vykonávať právne úkony pri správe majetku obce, ale vždy koná v mene obce ako vlastníka majetku. Pri správe majetku obce správca koná v rozsahu práv a povinností podľa zákona o majetku obcí a zásad hospodárenia s majetkom obce.
Obec môže uzavrieť s obchodnou spoločnosťou zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečenie starostlivosti o svoj majetok, avšak v tomto prípade obchodná spoločnosť nemá postavenie správcu podľa zákona o majetku obcí, ale ide o obchodno-právny vzťah medzi dvomi subjektmi vlastníckeho práva. Na základe takého zmluvného vzťahu môže obchodná spoločnosť poskytovať obci len služby súvisiace so starostlivosťou o majetok obce, nie je však oprávnená majetok obce užívať na svoje účely a nakladať s ním.
Zásady hospodárenia s majetkom obce
Zásady hospodárenia s majetkom obce určuje obecné zastupiteľstvo podľa zákona SNR č. 369/199ode Zb. o obecnom zriadení. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o spôsobe prevodu nehnuteľného majetku obce, schvaľuje podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom. Podľa § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí je obec povinná primerane použiť pravidlá predaja majetku obce vytvorením súťažného prostredia aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu. Výnimkou je možnosť prenechať majetok obce do nájmu konkrétnemu nájomcovi aj bez vytvorenia súťažných podmienok, a to počas najviac desiatich dní v kalendárnom mesiaci.
Vyvlastnenie pozemku v záujme obce
Vlastnícke právo možno bez súhlasu vlastníka obmedziť len vo vyvlastňovacom konaní. V zmysle § 108 ods. 1 stavebného zákona tak možno urobiť len pre potreby uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, ktoré sú uvedené v odseku 2). Pojem verejný záujem je v našom právnom poriadku nesporne dosť frekventovaný. Najkomplexnejšiu právnu definíciu verejného záujmu zaviedol ústavný zákon číslo 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Podľa čl. 3 ods. 2 tohto ústavného zákona je verejný záujem taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom.
Obec môže vyvlastniť akýkoľvek pozemok na výstavbu obecnej stavby, teda aj na výstavbu miestnej komunikácie. Zásadnou podmienkou však je, aby bola táto stavba uvedená v zozname verejnoprospešných stavieb v územnoplánovacej dokumentácii obce schválenej obecným zastupiteľstvom. Vyvlastnenie ako výnimočný inštitút sa môže uskutočniť len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
Hrozí vyvlastnenie pozemkov pre MEGAKASÍNO ?!
Postup pri vyvlastňovaní
Pri vyvlastnení je dôležité, aby proces spĺňal zákonné podmienky. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere, na základe zákona a za primeranú náhradu. Obec musí preukázať, že vyvlastnenie vášho pozemku je nevyhnutné na zrealizovanie cestnej komunikácie v súlade s územným plánom. Ak nesúhlasíte s rozsahom vyvlastnenia, máte možnosť podať námietky. Môžete sa pokúsiť dohodnúť s obcou o menšom rozsahu vyvlastnenia, ak by to stále spĺňalo účel vyvlastnenia.
Riešenie majetkových sporov s obcou
V praxi sa často stretávame s problémami, kde obec koná bez súhlasu vlastníka pozemku, napríklad pri budovaní cestných komunikácií alebo iných obecných stavieb. V takýchto prípadoch je dôležité poznať svoje práva a možnosti obrany.
Námietky voči územnému plánu
Ak obec zverejnila návrh územného plánu, z ktorého vyplýva, že cez váš pozemok má viesť cesta alebo iná stavba, máte niekoľko možností, ako sa brániť. V prvom rade je dôležité podať písomnú námietku voči návrhu územného plánu priamo na obecný úrad. V tejto námietke by ste mali presne uviesť, aké časti plánu vám nevyhovujú a prečo. Je tiež dôležité poukázať na dôvody, ako napríklad narušenie súkromia, stratu hodnoty vášho pozemku, alebo nesúlad s príslušnými právnymi a územnými predpismi.
Ak obecný úrad nereaguje na vaše požiadavky, môžete sa obrátiť na okresný úrad alebo iné vyššie orgány, ktoré majú právomoc zasiahnuť do procesu schvaľovania územného plánu. Napokon, ak všetky uvedené kroky zlyhajú, zvažujte možnosť obrátiť sa na súd, kde môžete vzniesť svoj nesúhlas na základe konkrétnych zákonných ustanovení.
Vecné bremeno a právo prechodu
Bez zápisu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez váš pozemok do katastra nehnuteľností sa nikto nemôže bez vášho súhlasu na ňom pohybovať. Riešenie ponúka ust. § 151o/ Obč. zák. "(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne." Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak sa na pozemku nachádza stavba a k tejto stavbe nie je možné zabezpečiť prístup aj keď za sťažených podmienok (napr. z inej strany príslušného pozemku), potom riešením je uzatvorenie dohody o vecnom bremene s právom prechodu a prejazdu. Samotná dohoda o zriadení vecného bremena musí byť dostatočne určitým spôsobom formulovaná, aby nedošlo v budúcnosti k sporom o určenie práva alebo povinnosti z vecného bremena a k súvisiacim sporom výkonu práv vyplývajúcich z vecného bremena.
Neudržiavané a zaburinené pozemky neznámych vlastníkov
V prvom rade je potrebné vyznačiť správu SPF, ak ide s určitosťou o neznámeho vlastníka. Táto správa sa vyznačí na základe žiadosti obce. Žiadosť a doklady je možné zaslať na centrálnu podateľňu SPF alebo elektronicky cez slovensko.sk. Po zápise správy SPF na list vlastníctva je možné prenajať tento pozemok obci na vytvorenie oddychovej zóny alebo odplatne previesť vlastníctvo takého pozemku, ak je jeho verejnoprospešné využitie v územnom pláne obci.
K žiadosti o majetkovo-právne vysporiadanie pozemku je potrebné priložiť:
- Právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby resp. stavebné povolenie.
- Kópia stanoviska SPF k stavbe.
- Záväzná časť územného plánu - textová a grafická časť verejnoprospešných stavieb - s vyznačením predmetnej stavby.
- Uznesenie obecného zastupiteľstva o schválení bezodplatného prevodu.
- Geometrický plán, ak nie je predmetom prevodu celý pozemok.
- Znalecký posudok v rozsahu prevodu.
- Doklady k prechodu na štát a uplatnenie reštitúcie - vyjadrenie príslušného OÚ, pozemkového a lesného odboru, k otázke uplatnenia reštitučného nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. na pôvodnú EKN parcelu.
Bezodplatný prevod je možný len pokiaľ obec má schválený územný plán a v územnom pláne je daná stavba definovaná ako verejnoprospešná, pričom je dôležité, aby sa dalo identifikovať, že s danou stavbou je v územnom pláne počítané na pozemku, ktorý má byť predmetom bezodplatného prevodu, tzn. dôležitá je aj grafická časť územného plánu.
Dôvod hodný osobitného zreteľa pri nakladaní s obecným majetkom
Dôvod hodný osobitného zreteľa je neurčitý právny pojem, ktorého naplnenie treba posudzovať vždy ad hoc, od prípadu k prípadu. Obsah pojmu „dôvod hodný osobitného zreteľa“ bude teda vždy iný a v každej samospráve posudzovaný individuálne. Zákonodarca, Ústavný súd SR, všeobecné súdy, ústredné orgány štátnej správy a odborná literatúra zaraďujú k základným požiadavkám nakladania s majetkom obce verejnoprospešné účely.
Kritériá pre posudzovanie
Pri voľbe nakladania s majetkom obce a pri výbere trhového alebo netrhového spôsobu nakladania s majetkom obce sú orgány obce povinné rešpektovať tri základné zásady nakladania s majetkom obce: zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Nakladanie s majetkom obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa predstavuje výnimočnú formu prevodu majetku obce. K využitiu tejto zákonnej výnimky zo súťažných foriem predaja majetku obce by malo dôjsť len, „ak by použitie súťažných postupov malo viesť k narušeniu alebo poškodeniu iného významného záujmu obce alebo práv jej občanov. Takýmito prípadmi môžu byť prevody obce na verejnoprospešné účely, alebo prevody malej hodnoty, resp. riešenie bytovej otázky obyvateľov obce“.
Orgány obce sú povinné samosprávnou úvahou vyhodnotiť jednotlivé prevody obecného majetku tak, aby sa eliminovali prípady zneužitia prednostného, resp. výhodnejšieho prevodu majetku obce a jeho následného predaja za vyššiu cenu na tretie osoby. Dôvod hodný osobitného zreteľa musí byť ad hoc naplnený u každého nadobúdateľa (kupujúceho) obecného pozemku, na koho sa má aplikovať výnimka podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí.
tags: #starostlivost #o #obecne #pozemky