Starostlivosť o novorodencov s rázštepom pery a podnebia

Rázštep pery a podnebia je vrodená deformácia, ktorá si vyžaduje komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť. Tento článok poskytuje prehľad o rázštepoch pery a podnebia, ich príčinách, liečbe a špecifickej starostlivosti o novorodencov s týmto ochorením.

Rázštep pery a podnebia (tiež rozštep pery a podnebia) je nezrastenie tkanív pier alebo podnebia. Môžu sa vyskytovať každý oddelene alebo aj oba súčasne. Je to vrodená deformácia spôsobená abnormálnym vývojom tvárovej časti lebky počas tehotenstva. Rázštep je trhlina alebo otvor-medzera. Je to nespojenie štruktúr tela pred narodením.

Približne 1 zo 700 narodených detí má rázštep pery alebo rázštep podnebia. Rázštepy môžu tiež ovplyvniť iné časti tváre, ako oči, uši, nos, líca a čelo.

Slovo „rázštep“ vo všeobecnosti znamená „rozdelenie”, „rozostúpenie” alebo „nezrastenie”. Podstatou rázštepu je nezrastenie niektorých tkanív. Človek s rázštepom pery má nezrastenú hornú peru - jeho pera je teda rozdelená na dve časti (ak iná rázštep iba na jednej strane pery). Rázštep pery môže zasiahnuť aj horné ďasno - potom bude aj ďasno nezrastené, rozdelené na dve časti. Toto nezrastenie môže pokračovať až na podnebie vo vnútri úst. Za normálnych okolností sú tieto časti úst zrastené, sú plynulo spojené a my ich vnímame ako jeden celok. U človeka s rázštepom sa tieto časti nezrástli počas raného vnútromaternicového vývinu ešte pred narodením. Je dôležité vedieť, že človeku s rázštepom nič nechýba, nechýba mu nijaké tkanivo ani nijaká časť úst.

Každé dieťa vyvíjajúce sa v tele matky musí prejsť obdobím, keď má ešte nezrastené časti pery a podnebia. Asi v období štvrtého týždňa po oplodnení majú všetky embryá nezrastenie (alebo rázštep) v ob­lasti tkanív, z ktorých sa neskôr vyvinie pera a ďasno. Nezrastenie je na oboch stranách pery, zasahuje aj obe strany ďasná a pokračuje na okraj tkanív, ktoré neskôr vytvoria nozdry. V siedmom týždni tehotenstva sa tieto tkanivá spoja a zrastú a vytvoria tak priehradku medzi nosom a prednou časťou úst.

Na obrázku vidíte oblasť, z ktorej sa vyvinie podnebie, horná stena alebo klenba v ústach. Skladá sa z dvoch častí: z tzv. tvrdého a mäkkého podnebia. Tvrdé podnebie je tvorené kosťou (preto sa volá tvrdé) a mäkké podnebie svalovinou. Približne v 10. - 12. týždni tehotenstva sa zatiaľ rozdelené časti podnebia priblížia a zrastú, aby vytvorili normálne celistvé podnebie.

Na schéme A vidíme čiastočné zrastenie tkanív podnebia, ktoré nastalo približne do 10. týždňa prenatálneho vývinu embrya. Približne do 12. týždňa prebieha proces zrastania sekundárneho podnebia.

Tento obrázok ukazuje, kde je primárne a kde sekundárne podnebie a názvy tých ich častí, ktoré sa často používajú na opis rázštepu. Primárne podnebie tvorí pera a tkanivá ďasna až po bod, ktorý sa volá foramen incisivum. Za týmto bodom je už sekundárne podnebie, ktoré sa skladá z tvrdého a mäkkého podnebia a uvuly.

U dieťaťa, ktoré sa narodilo s ráz­štepom, sa zjavne stalo niečo, čo prekazilo normálne zrastanie týchto tkanív. Z nejakého dôvodu, ktorý nám zatiaľ nie je vždy úplne známy, nenastalo spojenie tkanív. Niekedy sa nespojí iba malá časť týchto tkanív a ostatné sa zrastú normálne. Vtedy má dieťa čiastočný, tzv. nekompletný rázštep. Niekedy sa však nespoja nijaké z týchto tkanív a dieťa má úplný alebo kompletný rázštep pery a podnebia.

Ak sa nespoja tkanivá pery a ďasná, hovoríme o rázštepe primárneho podnebia alebo niekedy zjednodušene (a nie celkom presne) o rázštepe pery. Ak sa nespoja tkanivá, ktoré tvoria vnútorné podnebie, hovoríme o ráz­štepe sekundárneho podnebia alebo zjednodušene o ráz­štepe podnebia.

Schémy A, B a C znázorňujú jednostranné rázštepy na pere a ďasne. Ak sa nezrastú tkanivá na jednej polovici tváre, hovoríme o jed­nostrannom - pravostrannom alebo ľavostrannom rázštepe. Ak sa nezrastú tkanivá na oboch stranách, ide o obojstranný rázštep.

Zriedkavejším typom rázštepu je rázštep zasahujúci iba svalovinu v mäkkom podnebí. Tento rázštep na prvý pohľad nevidno, pretože nezrastené svalstvo je prekryté normálnou celistvou sliznicou. Volá sa submukózny rázštep (podslizničný). Často sa odhalí iba podľa nezrastenej uvuly: to je lalôčik, ktorý visí na konci podnebia v hrdle.

Pri rázštepe pery alebo podnebia sa jedná o nedokončenie vývoja jednotlivých častí tela počas embryonálneho vývoja. S ohľadom na riziko vzniku rázštepu sa podľa odbornej literatúry uvádza ako kritické obdobie medzi 4. až 12. týždňom tehotenstva, keď sa vyvíja a formuje podnebie.

Príčiny vzniku rázštepu pery a podnebia

Príčina vzniku sa dodnes do detailov neobjasnila. Táto vrodená vývojová chyba vzniká v prvých mesiacoch vývoja dieťaťa v maternici matky. Príčiny sú rôzne - ide o pôsobenie viacerých faktorov (vplyv génov rodičov spolu s pôsobením faktorov vonkajšieho prostredia).

Pod vplyvom vonkajšieho prostredia rozumieme napr. ionizačné žiarenie, rôzne chemické látky, infekcie - najmä vírusové (ružienka, cytomegalovírus, chrípka, herpes simplex, ovčie kiahne, ale aj toxoplazmóza) a lieky užívané najmä v prvom trimestri tehotenstva. Najčastejšou príčinou vzniku rázštepu bývajú infekcie v tehotenstve (rubeola, herpesové vírusy) alebo požívanie niektorých druhov liekov (kortikoidov, diazepamu alebo antiepileptík).

Existujú dve skupiny rázštepov - tie, ktoré sa vyskytujú v rodinách a tie, ktoré sa vyskytnú náhodne, aj keď v rodine nik rázštep nemal. Táto druhá skupina je častejšia - až 75% rázštepov vzniká náhodne.

Ak sú obaja rodičia zdraví a majú jedno dieťa s rázštepom, šanca, že aj ďalšie dieťa bude mať rázštep je menej ako 3%. Pravdepodobnosť výskytu je väčšia, ak je postihnutých viac ako jeden člen rodiny. Ak má jeden rodič rázštep, pravdepodobnosť výskytu pre prvé dieťa je menej ako 3%. Ak však aj prvé dieťa má rázštep, pravdepodobnosť výskytu pre druhé dieťa rastie na cca 15%.

Zvýšené riziko výskytu rázštepových chýb bolo pozorované aj pri nedostatku kyseliny listovej, pri nízkom príjme vitamínov skupiny B, pri nedostatočnom, ale aj nadmernom príjme vitamínu A.

Diagnostika rázštepu pery a podnebia

Rázštep pery sa dá diagnostikovať už počas tehotenstva pomocou morfologického ultrazvuku. "Vďaka morfologickému ultrazvuku prídeme na vrodeného vady dieťaťa skoro." hovorí primár prenatálneho centra ProCare MUDr. Michal Holáň.

Rázštep podnebia sa zvyčajne diagnostikuje po narodení dieťaťa pri bežnom vyšetrení.

Liečba rázštepu pery a podnebia

Rázštepy pery alebo podnebia sa dajú úspešne liečiť chirurgicky, najmä ak sa s liečbou začne v rannom detstve. Spôsob liečby určujú lekári na základe typu a závažnosti rázštepu.

Liečba rázštepu pery

Ošetrenie rázštepu pery sa vykonáva medzi 2-3 mesiacom po narodení chirurgickým zákrokom, uzavretím rázštepu pery. Cieľom operačnej liečby rázštepu pery je zošitie kože, sliznice a svalstva pery. Na pracovisku v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica v spolupráci s Klinikou plastickej, estetickej a rekonštrukčnej chirurgie NsP F.D. Roosevelta pristupujú ako jediní na Slovensku k operácii rázštepu pery už v prvom týždni po narodení dieťatka. Najmä u obojstranných rázštepov je dôležité čo najskôr obnoviť a upraviť svalstvo hornej pery pre jeho ďalší pozitívny vplyv na vývoj zuboradia.

Výhody operačného riešenia v novorodeneckom období, často v prvom týždni po narodení, sú nielen v tvorbe jemných a nenápadných jaziev, ale aj v dobrom psychologickom vplyve na rodinu. Rodičia dieťaťa s vrodenou vývojovou chybou tváre sú menej frustrovaní, ak operácia prebehne pomerne skoro po narodení, ako v 3-6 mesiacoch života dieťatka.

Správny vývoj zuboradia, lepšie sanie a priberanie na hmotnosti a taktiež znížený počet následných korekčných operácií sú ďalšími výhodami včasnej operácie rázštepu pery. Anestézia v novorodeneckom veku síce predstavuje o niečo vyššie riziko pre vaše dieťa, ale práve preto sú tieto zákroky realizované na špecializovanom pracovisku zameranom na detskú anestéziu.

Liečba rázštepu podnebia

Rázštep podnebia sa opravuje chirurgicky, obvykle medzi 6 a 12 mesiacom po narodení. Často sú nevyhnutné opakované operácie. Cieľom operácie je uzatvorenie mäkkého a tvrdého podnebia oproti nosovej dutine.

Na pracovisku preferujú úpravu mäkkého a tvrdého podnebia vo veku 6-8 mesiacov. Podľa viacerých štúdií včasné uzatvorenie mäkkého podnebia znižuje výskyt infekcií stredného ucha aj horných dýchacích ciest. Zlepšuje sa tým tiež schopnosť komunikácie dieťaťa s okolím.

Komplikácie spojené s rázštepom pery a podnebia

Rázštep pery a podnebia môže spôsobiť rôzne komplikácie, vrátane:

• Problémy s kŕmením: Väčšina detí s rázštepom pery môže byť dojčená, detí s rázštepom podnebia nemôžu byť dojčené. Je možné dojčiť bábätko s rázštepom aj pred operáciou. MAMILA sa téme rázštepov a dojčenia venuje veľmi intenzívne a po praktickej stránke pomáha bábätkám s rázštepmi, aby mohli byť úspešne dojčené. Drvivá väčšina problémov, ktoré s dojčením majú bábätká s rázštepom nie je špecifická pre rázštep, ale ide o problémy, ktoré zažívajú aj ostatné ženy. Pri poskytnutí kvalifikovanej pomoci je možné, aby sa bábätko s rázštepom prisalo na prsník a dojčilo sa. Ak sa bábätko určitý čas neprisáva (čo sa stáva aj ostatným bábätkám), tak je možné bábätko dočasne jednoducho kŕmiť pohárikom a robiť kroky, ktoré povedú k prisatiu. Je kľúčové urobiť pred operáciou kroky pre to, aby bola tvorba mlieka čo najvyššia a ani by sa bábätko mohlo dojčiť v období od pôrodu do operácie. Materské mlieko neirituje sliznice. Zaujímajte sa ešte pred narodením o pracoviská, na ktorých sa rázštep pery uzatvára už pár dní po narodení. Výsledkom akejkoľvek správnej polohy by malo byť správne asymetrické prisatie, pri ktorom dolná pera bábätka pokrýva väčšiu časť dvorca ako horná pera a nos sa prsníka nedotýka. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka. Bábätko s rázštepom môže mať problémy s dojčením, podobne ako všetky iné bábätká, pri použití cumlíka, preto by sa zvlášť v tomto prípade nemal cumlík používať vôbec.
• Časté ušné infekcie
• Problémy s zubami: Ak rázštep podnebia zasiahne horné ďasno, ovplyvní to rast zubov. Detský zubný lekár monitoruje rast zubov a celkový zdravotný stav chrupu od útleho veku.
• Problémy s rečou: Deti s rázštepom majú problémy so správnym rozvojom reči a rečových schopností. Závažnosti problémov s rečou sú indivuduálne a vyžadujú si odbornú starostlivosť od útleho veku. Vývin reči je u detí s rázštepom veľmi individuálny. Približne štvrtina detí s rázštepom nemá žiadne ťažkosti s rečou, väčšinou sú to deti s nezávažnými rázštepmi pery alebo s malými rázštepmi mäkkého podnebia. Asi polovica detí má problémy s výslovnosťou a asi štvrtina detí má vážnejšie ťažkosti s výslovnosťou alebo rezonanciu (zvýšenou nosovosťou reči) a s funkciou podnebia. Väčšina detí s rázštepom teda bude potrebovať logopedickú starostlivosť. Tá sa poskytuje v dvoch etapách a formách: 1. raná intervencia vo veku od 0 - 3 rokov a 2. artikulačný nácvik so stimuláciou jazykových schopností vo veku od 3 - 7 rokov, a niekedy sa pokračuje aj počas školského veku. To, či Vaše dieťa bude mať ťažkosti s vývinom reči sa nedá dopredu presne odhadnúť. Ovplyvňuje to veľmi veľa faktorov. Najlepšie preto je, ak je dieťa diagnostikované a sledované čo najskôr - od konca prvého roka, ihneď po operácii podnebia. Ak ale cítite obavy o reč dieťaťa už aj skôr, odporúčame kontaktovať logopédku v rázštepovom centre kedykoľvek po narodení dieťaťa. Takmer všetky ťažkosti s rečou je lepšie podchytiť už v zárodku. V ranom veku sa niektoré oblasti dajú stimuláciou ovplyvňovať oveľa lepšie ako neskoršom veku. Ak ste ale nemali možnosť absolvovať s vašim dieťaťom ranú diagnostiku a stimuláciu, nevadí.
• Psychologické problémy

Starostlivosť o novorodenca s rázštepom

Nie je jediný dôvod, pre ktorý by dieťatko nemohlo byť dojčené po operácii hneď, ako prejaví záujem. Dojčenie ho navyše môže upokojovať a je dokázané, že dojčenie znižuje bolesť a materské mlieko ako aj dojčenie pôsobí ako analgetikum. Akonáhle môže dieťa prijímať jedlo ústami, tak môže byť dojčené. Okrem toho aj keby bolo skutočne potrebné, aby bolo po operácii kŕmené sondou, tak neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by muselo byť kŕmené fľašou. Keď je dieťa schopné piť z fľaše, tak je dávno predtým schopné piť z prsníka. Ak sa kŕmenie fľašou týka obáv z poškodenia stehov, tak potom toto rozhodne nie je na mieste - cumlík fľaše je tvrdší ako prsník a teda poškodenie je pri kŕmení fľašou pravdepodobnejšie. Kŕmenie fľašou nie je o nič šetrnejšie, o nič výhodnejšie, o nič lepšie. A použitie fľaše v tejto situácii nie je podporené žiadnou štúdiou, výskumom ani ničím podobným. Je to len výsledok nemocničnej rutiny, ktorá považuje kŕmenie fľašou za automatiku, o ktorej sa nepremýšľa. A ak by bábätko skutočne potrebovalo byť kŕmené mimo prsníka (alebo prečo by to tak bolo?), tak potom prečo nie napríklad pohárikom? Pohárik sa v takomto prípade hornej pery ani len nedotkne. Ale toto je zbytočné.

Bábätko môže byť dojčené:

• je to šetrný spôsob kŕmenia
• prsník je mäkký, jemný, poddajný
• na dojčenie (na rozdiel od kŕmenia fľašou) bábätko nevynakladá námahu, je lepšie zásobované kyslíkom, lepšie dýcha, jeho srdcová činnosť je lepšia - normálna
• dojčenie ho upokojuje, odstraňuje bolesť, poskytuje mu v neznámom prostredí istotu
• navyše kŕmenie priamo z prsníka je spôsob ako predchádzať infekciám, čo je pri takejto operácii nesmierne dôležité
• dojčenie v stresových situáciách dokáže znížiť hladinu stresových hormónov

Z toho samozrejme vyplýva, že taktiež neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by bábätko nemalo byť aj po príchode domov dojčené - nie je žiaden dôvod používať fľašu. Okrem toho, ak sa bude používať fľaša, existuje riziko toho, že sa bábätko už potom nemusí chcieť naspäť na prsník prisávať. A aj toto je jeden dôvod, pre ktorý je dobré ju nepoužiť.

Bábätko môže byť dojčené až do 4 hodín pred samotnou operáciou a po operácii hneď, ako sa prebudí a ako bude mať o dojčenie záujem. Bábätko taktiež môžete dojčiť počas všetkých bolestivých procedúr (odbery krvi, zavádzanie kanyly a podobne) - dojčenie dokáže odstrániť alebo eliminovať bolesť a plač bábätka.

Ak by ste si mlieko potrebovali odsávať, tak by bolo dobré, aby ste si odsávali dostatočne často, tak často, ako by sa bábätko dojčilo, teda aj v noci. Minimom pre takéto odsávanie je 8 x za deň, z toho aspoň raz v noci.

Rázštep pery a podnebia patria k najčastejším vrodeným chybám. Na Slovensku postihnú 1 z 500 až 700 novorodencov. Kým rázštep pery je častejší u chlapcov, u dievčat prevažuje izolovaný rázštep podnebia.

V Detskej fakultnej nemocnici Košice operujú špecialisti najmenších pacientov s rázštepom pery a podnebia od roku 2013. Operačný výkon realizuje plastický chirurg MUDr. Marianna Zábavníková, PhD. v spolupráci s lekármi ORL oddelenia. „Na našom pracovisku v DFN na ORL oddelení sa snažíme o čo najvčasnejšiu intervenciu. Najmladšie dieťa, ktoré podstúpilo operáciu pery, malo štyri dni. Takmer polovica novorodencov je zoperovaná do desiateho dňa od narodenia,“ priblížila MUDr. Marianna Zábavníková, PhD. Výhodou včasnej operačnej liečby je podľa nej spôsob hojenia, pri ktorom vznikajú jemné jazvy. „Neskôr operované rázštepy majú tendenciu k rozširovaniu rázštepu, čo môže viesť k horšiemu estetickému a funkčnému efektu operácie. Prvým operačným výkonom, ktorý je realizovaný u detí s rázštepom pery a podnebia, je tzv. primárna sutúra pery. Ide o rekonštrukciu pery vo všetkých vrstvách, teda obnovuje sa celistvosť kruhového ústneho svalu, kože, sliznice. Tento výkon sa štandardne v Európe vykonáva do tretieho mesiaca života. Operácia podnebia, teda palatoplastika sa vykonáva približne vo veku pol roka dieťaťa, maximálne do 18. mesiaca. „Cieľom operácie je uzavretie komunikácie medzi nosom a dutinou ústnou, čo uľahčuje príjem potravy. Efektom tejto operácie je i zníženie výskytu akútnych zápalov stredného ucha. Výhodou pre našich pacientov je možnosť kombinácie palatoplastiky a myringotómie, alebo inzercie ventilačných trubičiek do blany bubienka počas jednej celkovej anestézie. Myringotómia znamená narezanie blany bubienka a odsatie tekutého obsahu (hlien, hnis a pod.) zo stredného ucha. Operačné výkony prebiehajú v celkovej anestézii. „Až 93% našich pacientov absolvuje operáciu pery a podnebia do jedného roka. Pre novorodenecký vek je typické, že metabolizmus liečiv, regulácia teploty, spotreba kyslíka pri výkone je odlišná od pacientov v dospelom veku. Taktiež intubácia u pacientov s rázštepom môže byť sťažená kvôli odlišným anatomickým pomerom. Pre vyššie uvedené dôvody je dôležité, aby boli títo pacienti v starostlivosti skúsených anestéziológov,“ upozornila MUDr. Marianna Zábavníková, PhD.

Pacienti s rázštepom pery a podnebia vyžadujú komplexnú starostlivosť rôznych špecialistov. ORL pracovisko DFN spolupracuje s pediatrami a neonatológmi pri predoperačnej, ale aj pooperačnej starostlivosti. Otorinolaryngológ zabezpečuje liečbu stredoušného zápalu a zároveň sa spoločne s foniatrom podieľa na diagnostike a liečbe prevodovej, či percepčnej poruchy sluchu u týchto pacientov.

Úspešné kojenie vyžaduje vytvorenie negatívneho podtlaku, ktorý nie je možné vyvinúť pri rázštepe podnebia. Je však väčšinou možné, kojiť novorodenca s izolovaným rázštepom pery. Matky je potrebné povzbudzovať ku kojeniu, musia však byť aj upozornené, že to môže priniesť určité ťažkosti, inak sa po opakovaných neúspechoch môže dostať pocit úzkosti a sklamania. Asi 25 % novorodencov s rázštepom podnebia bojuje s ťažkosťami pri príjme potravy a s nízkym nárastom hmotnosti počas prvých dvoch až troch mesiacov. Aj dĺžka kŕmenia býva výrazne predĺžená. Ak má dieťa problémy pri kŕmení, rázštepová sestra, ktorá rodičov navštevuje doma, môže navrhnúť alternatívne metódy kŕmenia. Tým sa podporí príjem adekvátneho množstva potravy a predchádza sa rodičovskej úzkosti z nedostatočného nárastu hmotnosti novorodenca. Nie je známa žiadna univerzálne použiteľná metóda kŕmenia, závisí od každého dieťaťa, ktorá metóda mu viac vyhovuje. Pomerne dosť častou metódou je odsávanie a podávanie mlieka dieťaťu pomocou špeciálnych fľaštičiek. Široký sortiment rôznych špeciálnych fľašiek a pomôcok pre kŕmenie rázštepového novorodenca je možné získať od organizácie CLAPA (viď nižšie), ktorá vydáva aj brožúru HELP WITH FEEDING (Pomoc s kŕmením). Kŕmenie prostredníctvom sondy sa neodporúča a pristupuje sa k nemu len ak nie je iná možnosť.

Deti s rázštepom podnebia sú viac náchylné na ochorenia stredoušia. Často sa opakujúce a neliečené zápaly stredoušia môžu viesť až k poruchám sluchu. Aby sa tomu predišlo, ORL špecialista voperuje dieťaťu do bubienka ventilačné trubičky - gromety, ktoré odvedú sekrét zo stredoušia von a tým ho prevzdušnia. Preto sa trubičky obyčajne umiestňujú počas prvej alebo druhej operácie. Ak sa žiadna operácia v najbližšej dobe neplánuje, vyžaduje sa zavedenie trubičiek vo veku 6. mesiacov a následné monitorovanie a opakované testovanie sluchu. Audiológ zmeria dieťaťu sluch pri narodení. Toto vyšetrenie sa opakuje po operácii podnebia a opakovane sa vykonáva hlavne počas prvých rokov života dieťaťa. Pravidelné kontroly u špecialistu ORL a audiológa a systematické opakované testy sluchu sú nevyhnutné k tomu, aby sa predišlo poruchám reči, spôsobených nedostatočne fungujúcim sluchom.

Rozsah rázštepu ako takého síce nemusí zákonite súvisieť s rozsahom narušenej funkčnosti tkanív pery a podnebia, avšak aj relatívne malé a tzv. submukózne rázštepy podnebia môžu mať závažný vplyv na správny rozvoj reči a sluch. Stáva sa, že aj napriek úspešnej operácii rázštepu podnebia môžu byť deti postihnuté určitými vadami reči. Niektorí jedinci sú schopní normálnej reči už po primárnej operácii podnebia, u iných sa vyžaduje ďalšia intervencia počas detstva a adolescencie. Ak sa počas primárneho logopedického vyšetrenia v 6 mesiacoch veku dieťaťa objavia nejaké problémy vo vývoji a používaní reči, logopéd okrem iného naučí rodičov cvičenia, ktoré dieťaťu pomôžu v správnom rozvoji reči. Logopéd pracuje s dieťaťom tak dlho, ako je to nutné pre správny rozvoj a používanie jazyka. Najintenzívnejšie logopéd pracuje s dieťaťom počas prvých 7 rokov života. Logopéd informuje ostatných členov týmu a rodičov o priebehu logopedickej liečby a prípadných ďalších nutných krokoch. Ak sa vyžaduje pravidelná logopedická starostlivosť, je to obyčajne riešené v okolí bydliska dieťaťa v ordinácii klinického logopéda. Načasovanie logopedickej terapie sa často rozhoduje po dohovore s ostatnými členmi tímu. Pri rázštepe podnebia alebo čeľuste je dentálna starostlivosť veľmi dôležitá. Obyčajne zahŕňa vyhotovenie fixných aparátov alebo iných dentálnych aparátov, ktoré upravujú rast zubov. Ortodontická liečba tiež zahŕňa sledovanie vývoja čeľusti a skusu počas rastu pacienta. Ak sa počas liečby objavia psychologické ťažkosti, spojené s nízkym sebavedomím, ťažkosťami nadviazať sociálne kontakty s rovesníkmi a depresie, je potrebné to konzultovať so psychológom, ktorý je tiež členom rázštepového týmu.

tags: #starostlivost #o #novorodencov #s #razstepom