Slivky (Prunus domestica) patria medzi najrozšírenejšie ovocné stromy v našich záhradách. Sú nielen symbolom slovenskej záhradkárskej tradície, ale aj nenahraditeľnou súčasťou mnohých receptov a produktov. Ich pestovanie si vyžaduje starostlivosť, no bohatá úroda a všestranné využitie plodov stoja za námahu. Pestovanie sliviek je vďačné, a vďaka ich adaptabilite a úžitkovosti si nájdu miesto v každej záhrade.
Druhy a odrody sliviek
Slivky zahŕňajú množstvo odrôd, ktoré sa líšia tvarom, farbou, chuťou a veľkosťou plodov. Medzi slivky sa radia slivky, poloslivky, ringloty a mirabelky. Slivky sú charakteristické svojimi pretiahnutými plodmi s obvykle tmavofialovou farbou. Dužina býva tuhá s nádychom žltej a oranžovej. Najrozšírenejším druhom je slivka domáca veľkoplodá, ktorá však môže byť napádaná šárkou. Medzi najodolnejšie odrody sliviek sa radí nemecká odroda Jojo alebo jej kríženec Jofela. Z našich obľúbených odrôd vyzdvihneme Bystrickú slivku, ktorú zatiaľ neprekonala chuťovo žiadna iná slivka, a starú odrodu Durandzia, výbornú na pálenie.
Slivkám sa veľmi podobajú poloslivky. Tieto plody však nebývajú tak pretiahnuté a konzistencia dužiny býva mierne pevná. Väčšinou sa jedná o kríženca sliviek so slivkami alebo ringlotami. Známym druhom poloslivky je u nás Čačanská lepotica.
Ringloty bývajú v porovnaní so slivkami väčšie, guľatejšie a mávajú mäkšiu šupku. Sú charakteristické svojimi okrúhlymi alebo oválnymi plodmi, ktoré môžu dosahovať rôzne veľkosti. Ich dužina býva mäkká a často priľne na kôstke. Z najznámejších odrôd možno spomenúť Opál. Farba šupky sa môže pohybovať od zelenej, cez červenú až po temne fialovú. Známa je Zelená ringlota. Je cudzoopelivá a vhodný opeľovač je Althanova.
Mirabelky zaujmú drobnými guľatými plodmi, ktoré bývajú žlté so žltou dužinou. V našom e-shope nájdete kvalitné sadenice chutných sliviek a ringlot.
Výber stanovišťa a pôdy
Pri pestovaní sliviek je kľúčové zvoliť vhodné miesto v záhrade, ktoré zabezpečí stromu optimálne podmienky pre rast a úrodu. Slivky potrebujú veľa svetla na kvalitné dozrievanie plodov. Ideálne je miesto, kde stromy dostávajú aspoň 6 až 8 hodín priameho slnka denne. Stanovište by malo byť teplé, dostatočne chránené pred severnými vetrami, volíme skôr západnú až juhozápadnú stranu.
Slivky nie sú náročné na pôdu: ideálna je teplá, humózna pôda. Rastú najlepšie v hlinitých alebo piesočnato-hlinitých pôdach s dobrou priepustnosťou. Preferuje vlhkejšie pôdy, zvládne však aj vysokú hladinu spodnej vody. Naopak trvalé premokrenie neznášajú. V suchých pôdach môžu plody predčasne opadať a vo veľmi studených polohách môžete bojovať s tým, že plody nedozrejú. Stromy vyžadujú pôdu bohatú na organické látky. Pred výsadbou obohaťte pôdu kompostom alebo maštaľným hnojom. Ideálne pH pôdy je mierne kyslé až neutrálne (6,0 - 7,0). PH pôdy by malo byť vyššie ako 5.
Výber podpníka
Ešte pred nákupom ovocných stromov si musíte vybrať ten správny podpník pre Vás. Od výberu podpníka závisí rast stromu, jeho rodivosť a odolnosť voči podmienkam. Slivky sa u nás radia medzi populárne pestované ovocie.
- Myrobalán: silne rastúci podpník vhodný do ľahších, suchších pôd, ale aj do ťažších, nezamokrených. Rýchlejšie nastúpi do rodivosti. Je veľmi prispôsobivý pôdnym podmienkam. Klasické slivky s pevnými korunami sa pestujú na silnejších podpníkoch, ako je myrobalán.
- Wavit: slabo rastúci podpník vhodný do každej pôdy, neznáša však vyslovene suché podmienky. Rýchlo nastúpi do rodivosti, prináša dobrú úrodu. Dorastá do výšky 50% myrobalánu. Nie je vhodná do suchých, piesočnatých pôd.
- St. Wagenheimova: slabo rastúce podpník, vyžaduje dobré pôdy a dostatok vody, korení plytko. Je vysoko mrazuvzdorná, vyžaduje oporu.
- Weiwa: in vitro množený vegetatívny klon podpníka Wagenheimova.
Opelenie sliviek
Ešte pred výsadbou musíme dávať pozor na opeľovanie stromov a kríkov. Keď strom krásne kvitne na jar, avšak neprináša plody, potrebuje vhodného opeľovača. Keď sa neobjavia ani kvety, môže za to nedostatočné hnojenie. Slivky väčšinou nepotrebujú na opelenie iné druhy. Až na niekoľko výnimiek je teda možné v záhrade pestovať iba jeden strom. Väčšina sliviek je cudzoopelivých, čo znamená, že na zabezpečenie bohatej úrody je potrebné vysadiť aspoň dve kompatibilné odrody.
- Samoopelivé stromy a kríky nepotrebujú opeľovača, stačí jeden kus do vašej záhrady.
- Cudzoopelivé stromy a kríky potrebujú vhodné opeľovača - nejakú inú odrodu, ktorá kvitne v tom istom čase.
- Existujú aj čiastočne opelivé stromy a kríky, tieto rodia aj bez opeľovača, avšak s opeľovačom prinášajú oveľa väčšiu úrodu.
Slivky v našej ponuke sú cudzoopelivé aj samoopelivé.
Sadenie sliviek
Výsadba slivky sa vykonáva na jeseň (od septembra do novembra) alebo na jar (od marca do konca apríla). Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov.
- Príprava koreňov: Na začiatku upravíme korene stromu odstránením poškodených a dlhých koreňov. Po úprave korene namočíme do vody - minimálne na 2 hodiny, maximálne až na 24 hodín. Pred zasadením stromu je potrebné odstrániť odumreté korene stromčeka a namočiť ho do vody (dve hodiny by mali byť postačujúce, dlhšia doba nevadí, maximálne však 1 deň). Keď sadíme kontajnerové stromy, samozrejme rez koreňov a namáčanie vo vode nie sú potrebné.
- Príprava jamy: Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu cca 60cm x 60cm a hĺbkou 50-60 cm a šírkou 60-80 cm. Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom!
- Sadenie: Do jamy nalejeme min. 15 l vody. Až teraz môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajme si pozor na to, aby zemina sa dostala dobre aj pod korene! Stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Miesto štepenie musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm. Pri sadení umiestnite sadenicu tak, aby miesto vrúbľovania (miesto spojenia podpníka a vrúbľa) bolo približne 5 cm nad úrovňou pôdy.
- Podpora stromu: Pri novosadených stromoch potrebujeme osadiť aj oporné koly. Koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení. Mladé stromčeky potrebujú v prvých rokoch života patričnú oporu (niektoré po celý život). Pripravíme si preto kôl, ktorý zatlčieme do vyhĺbenej jamy. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Potom doháňame, ušľapeme a nakoniec pripevníme strom ku kolu.
- Zalievanie a mulčovanie: Posledným krokom je poriadne zalievanie (približne 20 l vody). Nezabudneme dôkladne preliať zhruba 15 litrami vody. Mulčovanie: Použite vrstvu mulča (kompost, kôra, slama) okolo stromčeka vo výške 5-10 cm, aby ste udržali vlhkosť a zabránili rastu buriny.
- Rez po výsadbe: Rez po výsadbe. Keď stromy sadíme na jeseň, rez odložíme na jar. Pri jarnej výsadbe vykonáme základné rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar.
Listáreň s Ľudom Vaššom - výchovný rez slivky
Hnojenie a zavlažovanie
Po výsadbe musíme stromy častejšie zalievať, ako aj v lete počas vlny horúčav. Mladé stromčeky potrebujú dostatok vody, oplatí sa okolo nich rozsypať mulčovaciu kôru, ktorá pomáha udržiavať potrebnú vlhkosť. Hnojivá používame, aby sme skvalitnili pôdu a zveľadili úrodu. Hnojenie je potrebné v marci prvého a druhého roku života stromu. V máji pridajte dusičnan vápenatý. Mykorhízne huby vytvoria v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytí vodu, minerály a privedie ich aj zo vzdialenejších miest, kam by koreň bez húb nedočiahol. Mykorhízna symbióza má okrem rastového efektu priaznivý vplyv na zdravie rastliny a jej hormonálnu rovnováhu. Pri použití na záhonoch nasypte prípravok na dno výsadbovej jamky tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva (1 cm) vysaďte rastlinu. Pri použití v kvetináčoch je dávka 1 odmerka na každý 1 liter objemu kvetináče. Prípravkom nemôžete rastlinu predávkovať. Prípravok je možné aplikovať plošne vo vrstve cca 3 cm pod semená pred samotným výsevom (150 g / m²).
Rez sliviek
Správny strih sliviek zabezpečuje nielen zdravý rast, ale aj lepšiu úrodu. Slivky by ste mali prvýkrát prerezať ihneď po ich zasadení do zeme. K ďalšiemu prerezaniu je potom možné pristúpiť prvú zimu po výsadbe. Bezprostredne po výsadbe orežte približne 50 % vetiev. Snažte sa pritom strom prerezať do takého tvaru, do ktorého chcete, aby rástol. Odstráňte aj všetky suché a viditeľne choré vetvy.
Typy rezu:
- Rez po výsadbe: V jarných mesiacoch vyberieme tri až štyri základné vetvy, plus terminálny výhon. Skrátime tak, aby postranné vetvy boli v podriadenom postavení voči hlavnému výhonu. Skráťte im na 4 až 6 očiek tak, aby smerovali von z koruny. Pri jarnej výsadbe vykonáme základné rez, pri jesennej výsadbe ponecháme rez až na jar.
- Výchovný rez: Vykonávame, aby sme tvarovali novovznikajúcu korunku. V prvom roku po výsadbe necháme hlavný terminál a 4 bočné výhony. V druhom roku odstraňujeme prebytočné vetvy. Vyberieme si najslabší výhonok a skrátime ho cca. o polovici a aj ostatné vetvy a terminál skrátime v rovnakej úrovni. Patričný uhol treba dodržiavať tak, aby konáre neboli ani príliš blízko, ani ďaleko od kmeňa. V treťom roku urobíme tie isté kroky, ale necháme aj slabšie vetvy rásť dlhšie. Vo štvrtom roku obmedzujeme rez u tých vetiev, na ktorých sa už objavujú prvé kvety. Slabé vetvy odstránime iba v prípade, že náš strom rastie bujne. V piatom roku opakujeme tie isté kroky, naše ovocné stromy by v tomto roku už mali plodiť. Výchovný rez slivky sa robí dvakrát ročne. K prvému z nich je možné pristúpiť v momente, keď už pominú mrazy, ale ešte sa neobjavili kvety. Druhý je potom možné vykonávať začiatkom leta. V rámci výchovného rezu teda môžete tvarovať korunu stromu.
- Letný rez: Aby sme podporili tvorbu púčikov, zakracujeme alebo zaštipeme letorostov. Počas leta môžete odstraňovať choré vetvy a letorasty, ktoré vyrastajú zo starého dreva smerom do koruny stromu. Po zbere sliviek, približne v júli alebo auguste, môžete vykonať jemný letný rez. Tento rez je zameraný na odstránenie vodných výhonkov a korekciu tvaru koruny. Letný rez je vhodný na odstraňovanie nových, príliš bujných výhonkov.
- Jarný rez: Po skončení mrazov je možné vykonávať jarný rez slivky. V rámci neho odstráňte všetky vetvy, ktoré vedú dovnútra stromu. Odstráňte aj všetky suché a viditeľne choré vetvy. Jarný rez slivky sa vykonáva skoro na jar, keď sa počasie začína otepľovať a strom je ešte v pokoji.
- Zmladzovací rez: Vykonávame skracovaním základných vetiev. V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1-2 metrov.
- Udržiavací rez: Cieľom je redukovať nadmernú násadu plodov a zabrániť tak oslabeniu rastu. Kvetné púčiky sa tvoria prevažne na jednoročných výhonoch vyrastajúcich na dvojročných a trojročných vetvách. Ak sú prírastky za vegetáciu aspoň 40cm, obmedzíme sa len na presvetlenie koruny a ozdravenie stromu. Rez vykonávame na jar (pred kvitnutím, po odkvitnutí, prípadne po zbere, u skorších odrôd). V ďalších rokoch skracujeme len vtedy, ak sa vytvorili dlhé prírastky (nad 0,6m).
Dôležité tipy pre rez:
- Otvorená štruktúra koruny: Ideálna štruktúra koruny pre slivky je tzv. „vázovitý tvar," ktorý znamená, že hlavné kostrové vetvy rastú do strán a vytvárajú otvorenú, rozvetvenú korunu. Tento tvar umožňuje lepší prístup slnka k plodom a podporuje rovnomerné dozrievanie.
- Vetvy pod správnym uhlom: Pri formovaní stromu sa zamerajte na to, aby hlavné vetvy rástli pod uhlom približne 45° voči kmeňu.
- Skráťte príliš dlhé výhonky: Dlhé a slabé výhonky sú náchylné na lámanie pod váhou plodov a môžu viesť k nevyváženému rastu stromu. Skrátením týchto výhonkov podporíte ich spevnenie a zabezpečíte, že živiny budú lepšie smerovať ku kvetom a plodom.
- Odstránenie vodných výhonkov: Vodné výhonky (vetvy, ktoré rastú priamo nahor) odoberajú stromu energiu a málokedy prinášajú plody.
- Každoročný rez: Slivky by sa mali strihať každoročne, aby si udržali optimálny tvar a zdravie. Pravidelný rez podporuje lepší rast nových výhonkov a kvalitnú úrodu.
Choroby a škodcovia sliviek
Slivky napadá viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom. Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, preto ich odporúčame zakryť závojovou fóliou. Kôstkoviny, medzi ktoré sa radia aj slivky, bývajú náchylné na choroby, ktorým sa darí vo vlhkom prostredí. Vzhľadom na to je nutné slivku neustále presvetľovať a prevzdušňovať. Pravidelný strih a odstránenie poškodených plodov môžu pomôcť predchádzať hnilobe plodov.
Choroby sliviek:
- Šárka: Typickým problémom tohto ovocia býva choroba šárka, ktorá je bohužiaľ neodstrániteľná. Toto ochorenie spôsobuje Plum pox virus, ktorý okrem sliviek ohrozuje aj marhule a broskyne. Príznaky sú badateľné na všetkých častiach rastlín - na kvetoch, plodoch, kôre, ale najčastejšie na listoch. Pri niektorých odrodách môžu byť viditeľné príznaky aj na plodoch. Skoro na jar možno na listoch spozorovať svetlozelené kruhovité škvrny, pričom príznaky sú najvýraznejšie na výmladkoch. Ak chceme ochoreniu predísť, dôležité je uvedomiť si, že sa prenáša mechanicky, vrúbľovaním, očkovaním a semenom. Prenášajú ho aj niektorí škodcovia: voška slivková, voška slamihová, voška broskyňová a voška chmeľová. Odporúča sa pestovať odrody odolné proti šárke, napr. Jojo. Citlivé odrody, ako napríklad ‘Bystrická slivka’, pestujte iba v oblastiach bez výskytu tejto choroby.
- Hrdza sliviek: Je to nebezpečná choroba, ktorá sa prejavuje náhlym opadom napadnutých listov. Na to, aby sa rozvinula, potrebuje dva druhy rastlín. Najskôr sa na vrchnej strane listov objavia fialové alebo žlté škvrny v smere žiliek. Preventívnou ochranou pred hrdzou je včasná likvidácia napadnutých stromov, zlikvidovanie medzihostiteľských rastlín a dobrá výživa.
- Puchrovitosť sliviek: Spôsobuje, že plody sú podlhovasté, sploštené, pokryté bielym povlakom. Vnútri sú duté a bez kôstky. Vhodné je vykonať preventívne opatrenia v čase pred rašením, pred kvetom a po odkvitnutí, napr. fungicídom Kuprikol.
- Moniliová hniloba plodov: Hnednutie šupky i dužiny s kruhovými bielymi "vankúšikmi" zase signalizuje moniliovú hnilobu plodov.
Škodcovia sliviek:
- Obaľovač slivkový (Grapholita funebrana): Spôsobuje červivosť sliviek. Prvá generácia spôsobí opadávanie mladých plodov, druhá červivosť. Priama ochrana sa robí iba proti druhej generácii, počas pri opadávaní plodov poškodených prvou generáciou je dôležitý ich okamžitý zber. Proti húseniciam môžete použiť lapacie pásy z vlnovitého papiera, ktoré treba spáliť.
- Piliarka slivková (Hoplocampa minuta): Spoznáte ju podľa čierneho zadočka a čierneho bruška. Ochrana spočíva v postreku a v zbieraní napadnutých plodov.
- Vošky: Stoja za skrútenými listami. Prenášajú aj vírus šárky.
- Drosophila suzukii: Nový škodca, ktorý môže ohroziť úrodu.
tags: #starostlivost #o #mlade #slivky