Rozdelenie starostlivosti o maloleté deti je citlivou a komplexnou témou, ktorá sa stáva aktuálnou najmä v situáciách rozchodu alebo rozvodu rodičov. Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa: výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov, striedavú osobnú starostlivosť a spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Je potrebné zdôrazniť, že všetky tri formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné a rozhodujúcim kritériom je vždy záujem dieťaťa.
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov
Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom. Hoci spravidla je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, nie je to pravidlo; súdy dnes zverujú maloleté deti aj do starostlivosti otcov. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča.
Zachovanie rodičovských práv a povinností sa prejavuje aj v povinnosti rodiča, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené, informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, napríklad o zdravotnom stave alebo školských výsledkoch. Ani vyživovacia povinnosť druhého rodiča však nekončí iba zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť (SOS) ako právny inštitút bola zavedená do slovenského právneho poriadku 1. júla 2010 novelou zákona o rodine. Znamená, že starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždenných, prípadne aj 2-2-3-2-2-3 týždne. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie.
Podmienky pre striedavú starostlivosť
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak:
- sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať,
- obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem (nie je prekážkou, ak jeden z rodičov nesúhlasí, ak je to v záujme dieťaťa),
- je to v záujme dieťaťa,
- budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Medzi ďalšie praktické podmienky patrí schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a stabilné prostredie v oboch domácnostiach. Významnú úlohu zohráva aj geografická dostupnosť školských či predškolských zariadení, aby dieťa nemuselo dochádzať do dvoch rôznych vzdelávacích inštitúcií. Názor dieťaťa je dôležitý, ale nie rozhodujúci. Striedavá starostlivosť nie je vhodná pri deťoch s poruchami správania sa, ktoré si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia, ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Pri striedavej osobnej starostlivosti neplatí absolútne, že sa výživné neurčuje. Vo väčšine prípadov súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, súd v rozhodnutí o striedavej starostlivosti určí vyživovaciu povinnosť. Súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné na oprávnené dieťa bude zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa.
Judikatúra k striedavej starostlivosti
Judikatúra v rámci rozhodovania o veciach týkajúcich sa maloletých detí tvorí pohľad do rozhodovacej praxe súdov. Napriek tomu, že rozhodnutia súdov nie sú všeobecne záväzné, napomáha lepšie porozumieť aplikácii práva. Relevantné ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine jasne vyvodzuje, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Rozhodujúce je skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa a schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom. Konflikty medzi rodičmi a obava rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené, zo styku s druhým rodičom, nemôžu byť riešené formou zákazu styku.
Spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 1. januára 2023. Je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Spoločná osobná starostlivosť má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a rozchode, t. j. vytvoriť novú formu starostlivosti, ktorá môže byť v tomto smere pre konkrétne dieťa najvhodnejšia.
Aj pri spoločnej starostlivosti rodičia môžu spísať rodičovskú dohodu, no táto nebude prenesená do výrokov rozhodnutia súdu. Túto dohodu si môžu časom sami meniť a prispôsobovať sa okolnostiam. Nemusia mať písomne špecifikované dokonca vôbec nič, dôležité je, že sa vedia jeden druhému prispôsobiť a spolupracovať. Pri tejto forme starostlivosti je zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa. V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, ani nič iné, pokiaľ sa rodičia dohodnú.
Súdne konanie a rodičovská dohoda
Po rozchode rodičov je potrebné vyriešiť otázky starostlivosti o spoločné maloleté deti. Zákon o rodine vždy uprednostňuje dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností. Rodičovskú dohodu si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu. Ak sa však dohodnúť nedokážu, alebo vznikajú medzi nimi konflikty, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti podaním návrhu na súdne konanie. Súd dohodu schváli, ak je v súlade so záujmom maloletého. Aj v priebehu súdneho konania môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom a dlhému trvaniu konania.
Aspekty riešené dohodou/súdom
V rodičovskej dohode či v rozhodnutí súdu vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo v rozsudku o rozvode by mali byť upravené 4 základné aspekty:
- Starostlivosť o maloleté dieťa: Súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (na základe dohody alebo autoritatívne), alebo do spoločnej starostlivosti oboch rodičov (iba na základe ich dohody).
- Zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku: Kto bude zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok.
- Výživné na maloleté dieťa: Zvyčajne ho hradí ten rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, alebo ten, kto má vyšší životný štandard (v prípade striedavej starostlivosti).
- Styk rodiča s maloletým dieťaťom: Právo kontaktu s dieťaťom je určené vyslovene tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti. Niekedy sa styk ponechá neurčený.
Čo môžete očakávať na súdnom pojednávaní o starostlivosti o dieťa
Úloha súdu a kritériá rozhodovania
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletých detí. V občianskom súdnom konaní súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a má právo vykonať aj dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Hlavné kritériá, ktoré súd sleduje, sú:
- citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.),
- stabilita budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.),
- schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom,
- rešpektovanie priania samotného maloletého dieťaťa, za predpokladu dostatočnej rozumovej a emocionálnej vyspelosti,
- doterajšia starostlivosť o dieťa,
- pracovné a časové možnosti rodiča.
Príjem rodiča nie je rozhodujúci faktor. V prípade maloletých súrodencov je nežiaduce a nevhodné, aby sa rozdeľovali, aj keď praxou vžitá zásada zverovania súrodencov do osobnej starostlivosti jednému rodičovi sa nemá uplatňovať automaticky.
Dopad na sociálne dávky a iné aspekty
Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov (príp. 6 rokov). Podľa § 3 ods. 5 ZoRP: „Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.“ Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej alebo spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Zároveň zákon uvádza, že sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti.
Daňový bonus
Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, ak títo žijú spolu. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Táto úprava je však často kritizovaná ako nedoriešená a diskriminačná.
Ďalšie legislatívne aspekty
Napriek tomu, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti je v našej právnej úprave už takmer 14 rokov, mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité, zostávajú stále nedoriešené. Medzi ne patria:
- Zdravotná starostlivosť: Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom.
- Školská dochádzka a materské školy: Školský zákon č. 245/2008 Z. z. návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava chýba. Existuje usmernenie MŠ SR, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ale neuvádza žiadne podrobnosti realizácie. Nerieši sa ani otázka financovania materských škôl pri návšteve dvoch zariadení.
- Trvalý pobyt: Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR neobsahuje špecifickú úpravu pre deti v striedavej starostlivosti.
- Pomoc v hmotnej núdzi a dotácie na podporu výchovy: Zákon č. 599/2003 Z. z. a Zákon č. 544/2010 Z. z. neriešia jednoznačne situácie striedavej starostlivosti, čo vedie k nejasnostiam v posudzovaní domácnosti a poskytovaní dotácií.
Kolízny opatrovník
V poručníckych veciach súd ustanovuje kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje záujmy maloletého dieťaťa. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa, poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov. Výkon kolízneho opatrovníctva je podrobne upravený v internej norme, ktorá výslovne uvádza, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach, má právo sa vyjadrovať a navrhovať dôkazy v záujme dieťaťa.
tags: #starostlivost #o #maloletych #rozdelenie