Starostlivosť o maloleté deti a s ňou spojená vyživovacia povinnosť sú v právnom poriadku Slovenskej republiky detailne upravené. Tieto aspekty sa dotýkajú každodennej reality rodín a súdnych sporov, pričom kľúčovým cieľom je vždy zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa.
Rodinné právo vo všeobecnosti upravuje vzťahy medzi manželmi, rodinnými príbuznými, rodičmi a deťmi a náhradnú rodinnú starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Rodičia, ktorí privedú na svet dieťa, preberajú zodpovednosť za jeho starostlivosť a výchovu.
Manželstvo a záujem maloletých detí
Podľa čl. I zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej ZR) je manželstvo zväzkom muža a ženy, pričom spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina je teda jedným z primárnych cieľov manželstva a zároveň je základnou jednotkou v spoločnosti. Rodina by mala vytvárať vhodné prostredie pre riadnu výchovu detí.
K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri súdnom konaní o rozvode manželstva súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Záujem maloletých detí je veľmi významným faktom, ktorý vyplýva z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20. 11. 1989 (ďalej Dohovor), v ktorom je explicitne vyjadrené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Rodičovské práva a povinnosti po rozvode
Čl. 9 Dohovoru hovorí, že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Z toho vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že manželstvo formálno-právne zaniklo rozvodom a dieťa alebo deti boli v súlade s § 24 ods. 1 ZR na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, má jednak dieťa, resp. deti, a aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, právo na kontakt, čiže stretávanie sa so svojím dieťaťom.
S konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd obligatórne upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Bez rozhodnutí týkajúcich sa maloletých detí súd ani nemôže rozviesť manželstvo. Princíp je taký, že len vo výnimočných prípadoch rozhoduje súd. Je to najmä ak sa rodičia nevedia počas rozvodového konania dohodnúť, alebo je iný dôvod. V rámci rozvodového konania teda súd buď schváli rodičovskú dohodu, alebo sám upraví rodičovské práva a povinnosti.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Formy osobnej starostlivosti o dieťa
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“) upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa: výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov, striedavú osobnú starostlivosť a spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov.
Výlučná osobná starostlivosť
Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zachovanie rodičovských práv a povinností sa prejavuje aj v povinnosti rodiča, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené, informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, napríklad zdravotný stav, školské výsledky a podobne.
Striedavá osobná starostlivosť
Významná zmena v slovenskom rodinnom práve nastala 01.07.2010, keď sa zákonom č. 217/2010 Z.z. dostal do slovenského právneho poriadku, konkrétne do zákona o rodine inštitút s názvom striedavá starostlivosť. Striedavá starostlivosť znamená, že starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Znova je najdôležitejším faktom záujem maloletého dieťaťa. Rodičia sa opäť môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť, čo nahradí súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, no je nevyhnutné, aby táto dohoda bola schválená súdom.
Podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je:
- schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove,
- zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach,
- vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa.
Významnú úlohu zohráva aj geografická dostupnosť školských či predškolských zariadení, teda aby dieťa nemuselo dochádzať do dvoch rôznych vzdelávacích inštitúcií, avšak sú aj také prípady, kedy dieťa v dôsledku striedavej osobnej starostlivosti dochádza do dvoch škôl v závislosti od toho, ktorý rodič aktuálne osobnú starostlivosť zabezpečuje. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Názory psychológov sa na striedavú starostlivosť líšia. Podľa niektorých je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti, a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Prednáška o striedavej starostlivosti - Barbora Kamrlová
Spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou, čo je rozdiel so striedavou osobnou starostlivosťou, kde súd vykoná dokazovanie o jej vhodnosti pre maloleté dieťa, pokiaľ o ňu prejaví záujem aspoň jeden z rodičov. Opäť pri takejto forme starostlivosti musí byť naplnený najlepší záujem maloletého dieťaťa a musia byť zaistené jeho potreby. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Pri tejto forme starostlivosti je teda zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť rodičov
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Miera potrieb maloletého dieťaťa je rôzna. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, podľa jeho schopností, zdravotného stavu, formy prípravy na budúce jeho povolanie.
Vyššia životná úroveň rodiča tiež umožňuje určenie časti výživného na tvorbu úspor (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine). Ak je predpoklad, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, bude mať vyššie výdavky na maloletého, súd môže pri rozhodovaní o výživnom rozhodnúť aj o tom, že povinný rodič bude prispievať na výživné aj sumou určenou na tvorbu úspor maloletého. V takomto prípade bude výživné zložené z dvoch častí, jedna časť bude určená na tzv. bežné výdavky a druhá časť na tvorbu úspor. Sumu určenú na tvorbu úspor bude rodič poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ide o formu sporenia alebo investovania časti výživného na budúcnosť dieťaťa (tzv. tezaurácia výživného).
V prípade striedavej osobnej starostlivosti rodičia prispievajú na výživu dieťaťa priamo. V súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pri určovaní výživného prihliada súd na to, či rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je schopný zabezpečiť výživu dieťaťa sám. Vo väčšine prípadov súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Právo dieťaťa byť vypočuté
Jedným z dôležitých právnych princípov je právo dieťaťa byť vypočuté v konaniach, ktoré sa ho týkajú. Tou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý skonštatoval, že dieťa má jednoznačne právo by vypočuté, pretože ak sa predmetná vec týka dieťaťa, je dôležité, aby na vec povedalo svoj názor, akým spôsobom to vníma a podobne. Dôležitá je však psychická vyspelosť dieťaťa. To je však už na uváení súdu a tiež predmetného sporu. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že dieťa má právo byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. To ešte neznamená, že dieťa musí byť bezpodmienečne v každom takomto konaní vypočuté, najmä v procesnej situácii, keď pre absenciu iných právne významných skutočností by takýto postup či dlhšie dokazovanie bolo zjavne nadbytočné a neúčelné. Podľa našich skúseností súdy vypočúvajú deti priamo na súde od 12 rokov veku. Nie je však vylúčené, že by vypočuli aj dieťa v nižšom veku. Často však výsluch vykoná detský psychológ, nie však na súde.
Úloha kolízneho opatrovníka
V prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať, ustanoví súd kolízneho opatrovníka. Môže nastať rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.
Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov písomne oznámi súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, prednesie ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.
Zabezpečenie starostlivosti o deti a práca rodičov
Žiadny zákon Vám nepredpisuje presný spôsob starostlivosti o maloleté deti. Ako rodičia ste v zmysle zákona o rodine povinní obaja zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Je na Vás, akým spôsobom zabezpečujete starostlivosť o Vaše maloleté deti. Túto starostlivosť však musíte zabezpečovať najlepšie ako viete a v najlepšom záujme Vašich maloletých detí v zmysle článku 5 zákona o rodine. To znamená, že v prípade, ak neviete v určitý čas zabezpečiť sama osobnú starostlivosť, musíte sa zariadiť tak, aby bola osobná starostlivosť o maloleté deti zabezpečená (napr. pomocou starých rodičov).
V prípade, ak máte pracovné povinnosti, ktoré Vám neumožňujú zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti, je Vašou povinnosťou nájsť adekvátne riešenie. V zmysle ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine platí, že „Rodičia, ktorí si neplnia vyživovaciu povinnosť, môžu byť obmedzení vo výkone rodičovských práv alebo môžu byť pozbavení rodičovských práv.“ Z týchto dôvodov by ste mohli žiadať napr. to, aby súd zveril deti len Vám, s tým, že by ste si zabezpečili inú osobu na stráženie v čase Vašej neprítomnosti.
Detská stravovacia politika a diéty
V prípade umiestnenia dieťaťa v školskom stravovacom zariadení, cieľom podporného opatrenia podľa § 145a ods. 2, písm. s) školského zákona - Zabezpečenie diétneho stravovania - je poskytnúť priestor v zariadeniach školského stravovania aj pre stravovanie detí/žiakov so zdravotnými obmedzeniami tak, aby ich pobyt v školách a školských zariadeniach počas výchovno-vzdelávacieho procesu bol rovnocenný s ostatnými deťmi/žiakmi. Diétna strava v zariadení školského stravovania je nevyhnutná pre deti/žiakov s vybranými diagnózami (napr. cukrovka, potravinové alergie a pod.).
Šetriaca diéta sa indikuje pri poruchách tráviaceho systému s dlhodobým priebehom, ktoré si nevyžadujú zmeny v energetickom príjme stravy. Sú to funkčné poruchy žalúdka, funkčná žalúdočná dyspepsia, poruchy sekrécie (hyperacidita), chronický zápal žalúdka, vredová choroba žalúdka a dvanástnika, niektoré stavy po resekcii žalúdka, chronické ochorenia žalúdka a žlčníka v pokojovom štádiu. Diabetická diéta sa indikuje predovšetkým diabetikom mladšieho, stredného, vyššieho a pokročilého veku, teda pre väčšinu hospitalizovaných pacientov. Viac informácií je možné nájsť v Materiálno-spotrebných normách a receptúrach pre diétne stravovanie (revízia 2023) s účinnosťou od 1. 9. 2023.
tags: #starostlivost #o #maloletych #rozdelenie #deti