Kultúrne dedičstvo predstavuje neoceniteľný poklad pre každú spoločnosť. Je to svedectvo o našej minulosti, zdroj identity a inšpirácia pre budúcnosť. Starostlivosť oň je preto kľúčová pre zachovanie našej kultúrnej identity a pre odovzdávanie hodnôt budúcim generáciám. Tento článok sa zameriava na definíciu kultúrneho dedičstva, jeho rôzne formy a mechanizmy starostlivosti oň, so zameraním na slovenské a medzinárodné kontexty.
Definícia a formy kultúrneho dedičstva
Kultúrne dedičstvo je komplexný pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu prejavov ľudskej činnosti a prírodných prvkov, ktoré majú pre spoločnosť historickú, umeleckú, vedeckú alebo spoločenskú hodnotu. Podľa UNESCO Dohovoru na ochranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972, kultúrne dedičstvo zahŕňa pamiatky, skupiny budov a lokality, ktoré majú výnimočnú svetovú hodnotu z hľadiska histórie, umenia alebo vedy.
Hmotné kultúrne dedičstvo
Hmotné kultúrne dedičstvo je cielená snaha spoločnosti o zachovanie vybraných častí hnuteľného a nehnuteľného kultúrneho dedičstva, predovšetkým stavieb. Ide o fyzické objekty a lokality, ako sú historické budovy, archeologické náleziská, umelecké diela, zbierky múzeí, technické pamiatky a iné. Je vykonávaná formou evidencie, ochrany a záchrany (konzervácia, reštaurovanie, rekonštrukcia) pamiatok.
Nehmotné kultúrne dedičstvo
Nehmotné kultúrne dedičstvo je definované ako postupy, stvárnenia, prejavy, poznatky, schopnosti, nástroje, predmety, artefakty a s nimi spojené kultúrne miesta, ktoré spoločenstvá, skupiny a v niektorých prípadoch jednotlivci pokladajú za súčasť svojho kultúrneho dedičstva. Toto nehmotné kultúrne dedičstvo si spoločenstvá a skupiny odovzdávajú z generácie na generáciu a sústavne ho znova vytvárajú ako reakciu na okolité prostredie, interakciu s prírodou a so svojou históriou, pričom im poskytuje pocit identity a kontinuity, podporujúc tak úctu ku kultúrnej rozmanitosti a ľudskej tvorivosti. Zahŕňa ústne tradície a prejavy, interpretačné umenie, spoločenské zvyky, rituály a slávnostné udalosti, poznatky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom, a tradičné remeslo.
Ochrana nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku
Zoznam najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku predstavuje uznanie mimoriadnym programom, projektom a aktivitám, ktoré príkladným spôsobom podporujú ochranu a rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva, sú uznávané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami a pretrvávajú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami. Tento zoznam je vysokým spoločenským ocenením a zároveň nástrojom na popularizáciu činností, ktoré smerujú ku komplexnej starostlivosti o prvky nehmotného kultúrneho dedičstva.
Programy, projekty alebo aktivity, ktoré najlepšie odrážajú zásady a ciele Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a spĺňajú pritom stanovené kritériá, môžu byť nominované. Ide o také aktivity, na základe ktorých konkrétne spoločenstvá alebo jednotlivci vykonávajú komplexnú starostlivosť o prvky nehmotného kultúrneho dedičstva, vrátane ich identifikácie, dokumentácie, výskumu, zachovania, chránenia, propagácie, zveľaďovania a odovzdávania. Medzi takéto aktivity nepatrí činnosť folklórnych kolektívov, folklórne festivaly, prehliadky a súťaže, ktoré sa zameriavajú iba na časť starostlivosti o prvky nehmotného kultúrneho dedičstva.
Návrhy na zápis musia byť predkladané v zmysle štatútu zoznamu najlepších spôsobov ochrany s použitím štandardného formátu, ktorým je formulár „Návrh na zápis do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku“. Je súhlas nositeľov s nomináciou programu, projektu alebo aktivity do zoznamu najlepších spôsobov ochrany. Nositelia v ňom deklarujú svoj vzťah k aktivite i fakt, že súhlas udeľujú slobodne (z vlastnej vôle) a boli vopred informovaní o cieľoch zápisu. Výzva na predkladanie nominácií je vyhlasovaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky spravidla každoročne. Každú nomináciu posúdi v prvej fáze najmenej jeden nezávislý odborný oponent - expert na príslušnú oblasť nehmotného kultúrneho dedičstva. V druhej fáze posudzuje nominácie odborná komisia, ktorá navrhne vybrané aktivity na zápis do zoznamu najlepších spôsobov ochrany.
Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO
Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003 stanovuje o. i. vytvorenie ďalšieho významného zoznamu UNESCO - Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Tvoria ho výnimočné tradície, zvyky, rituály, ústne prejavy, slávnostné udalosti a zručnosti vrátane tradičného remesla, zápisom ktorého dochádza k ich medzinárodnému uznaniu.
Slovensko má v tomto zozname už niekoľko zápisov:
- Fujara a jej hudba (zápis v roku 2005)
- Terchovská muzika (zápis v roku 2013)
- Gajdošská kultúra na Slovensku a v Českej republike (zápis v roku 2015)
- Bábkarstvo na Slovensku a v Českej republike (zápis v roku 2016)
- Horehronský viachlasný spev (zápis v roku 2017)
- Modrotlač (zápis v roku 2018)
- Drotárstvo (zápis v roku 2019)
- Sokoliarstvo - živé dedičstvo ľudstva (zápis v roku 2021)
Zoznam dobrých praktík ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva
V záujme zdieľania výnimočných príkladov projektov a postupov v oblasti ochrany živého dedičstva je na medzinárodnej úrovni kreovaný Zoznam dobrých praktík ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorom je v súčasnosti 40 praktík. Obsahuje postupy, ktoré pomáhajú krajinám ich živé dedičstvo zachovávať. V roku 2023 Slovensko do zoznamu nominovalo Školu remesiel ÚĽUV. K jej zápisu, ako historicky prvému na tomto zozname, došlo 5. decembra 2024 počas zasadnutia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v paraguajskom Asuncióne.
Starostlivosť o kultúrne dedičstvo na Slovensku
Starostlivosť o kultúrne dedičstvo je na Slovensku zabezpečovaná prostredníctvom legislatívy, inštitúcií a programov. Hlavným orgánom zodpovedným za ochranu kultúrneho dedičstva je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Legislatívny rámec
Legislatíva je dôležitým nástrojom aj v tejto oblasti, avšak iba ona samotná nestačí. Ochrana hmotného kultúrneho dedičstva je upravená zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Ochrana nehmotného kultúrneho dedičstva sa koordinuje napĺňaním záväzkov a odporúčaní vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov, ako sú Odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru (UNESCO, 1989) a UNESCO Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (2003).
Deklarácia Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva, ktorá bola prijatá 28. februára 2001, je prierezovým dokumentom a východiskom pre ucelený komplex koncepčných, legislatívnych a realizačných opatrení na záchranu jednotlivých zložiek a súčastí nášho historického kultúrneho bohatstva. To v čl.3 bod 5 predpokladá aj predmetná Deklarácia, ktorá ukladá vláde SR prijať do jedného roka súbor opatrení na záchranu, využívanie a prezentáciu kultúrneho dedičstva. Snahou vlády SR je riešiť ochranu kultúrneho dedičstva v celej jeho rozmanitosti na základe komplexnej identifikácie, evidencie a dokumentácie jednotlivých zložiek a súčastí tohto dedičstva. V tomto zmysle vláda SR uznesením č. 311/2002 z 27. marca 2002 prijala návrh opatrení na realizáciu zámerov predmetnej Deklarácie, ktoré sú súčasťou uvedeného uznesenia. Spolu so správou o súčasnom stave a cieľoch ochrany nášho kultúrneho dedičstva vláda SR predložila tento dokument poslancom Národnej rady SR. Výbor NR SR pre kultúru a médiá prerokoval opatrenia na realizáciu ochrany kultúrneho dedičstva na rokovaní 14. mája 2002.
Inštitucionálny rámec
V rámci rezortu kultúry pôsobia organizácie v oblasti tradičnej ľudovej kultúry a jej interpretácie, ktoré sa zameriavajú na jej scénické a umelecké spracovanie - Slovenský ľudový umelecký kolektív, Tanečné divadlo Ifjú Szivek a Umelecký súbor Lúčnica. Odborno-metodickú starostlivosť o oblasť scénického folklorizmu zabezpečuje Národné osvetové centrum. Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, ktoré pôsobí od 1. mája 2010 v rámci organizačnej štruktúry Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, je hlavným realizátorom koncepcie a plní funkciu kompetenčného centra vo vzťahu k napĺňaniu koncepcie pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, iné štátne organizácie, ako aj neštátne subjekty zaoberajúce sa tradičnou ľudovou kultúrou a v súčinnosti s nimi koordinuje činnosť zameranú na starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru Slovenska.
Starostlivosť o archívne dokumenty
Ochranu archívnych dokumentov zabezpečuje sústava archívov, ktorú tvoria štátne archívy, mestské archívy (Bratislava, Košice) a archívy iných právnických osôb podľa zákona SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov. Ide o najstabilnejšiu oblasť ochrany historických dokumentov s bohatou tradíciou. Ústredným orgánom štátnej správy na úseku archívnictva je Ministerstvo vnútra SR, ktoré podľa citovaného zákona zabezpečuje evidenciu a ochranu archívnych dokumentov, kontroluje ich stav a uloženie v archívoch. V sieti štátnych archívov sú v súčasnosti dva ústredné archívy (Slovenský národný archív, Štátny ústredný banský archív), sedem oblastných archívov a 37 okresných archívov. Archívne kultúrne dedičstvo v archívoch alebo v držbe inštitúcií sa ako celok eviduje klasickým i automatizovaným spôsobom. Činnosť štátnych archívov je zabezpečovaná zo štátneho rozpočtu.
Starostlivosť o historické knižničné dokumenty a fondy
Historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Historický knižničný dokument je samostatný dokument, historický knižničný fond je súbor knižničných dokumentov vyhlásených Ministerstvom kultúry SR podľa zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach. Počtom dochovaných knižničných dokumentov a fondov patrí Slovensko medzi najbohatšie štáty Európy. Odborným garantom pre túto oblasť po stránke metodickej a organizačnej je Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine. Jej najdôležitejšou úlohou je vypracovať program komplexnej ochrany historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov.
Starostlivosť o zbierky múzeí a galérií
Ochranu zbierok múzeí a galérií ako základnej súčasti nášho kultúrneho dedičstva rieši zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách. Ústredným orgánom štátnej správy na tomto úseku je ministerstvo kultúry, ktoré je zároveň zriaďovateľom Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej galérie, Múzea SNP a Slovenského technického múzea. Predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty odborne evidované a odborne spravované v múzeu alebo galérii predstavujú múzejné zbierkové predmety alebo galerijné predmety. Poddimenzované financovanie činnosti múzeí a galérií sa prejavilo v redukcii tých aktivít, ktoré si vyžadujú dostatočné zabezpečenie. Rastúca konkurencia na trhu sa vyvíja v neprospech múzeí a galérií. Nedostatok finančných prostriedkov je v súčasnosti najvážnejším problémom múzeí a galérií, čo sa prejavuje najmä v nedostatočnom zabezpečovaní fyzickej a technickej ochrany, v konzervovaní a reštaurovaní zbierok.
Tu je prehľad aktuálnych požiadaviek na záchranu a reštaurovanie zbierok múzeí a galérií na Slovensku:
| Inštitúcia | Predpokladaná ročná potreba na reštaurovanie (Sk) | Aktuálne nevyhnutné požiadavky na záchranu a reštaurovanie zbierok I. kategórie (Sk) |
|---|---|---|
| Múzeá | 12 000 000 | presahujú 50 000 000 |
| Galérie | 6 500 000 |
Medzinárodný kontext a značka Európske dedičstvo
Starostlivosť o kultúrne dedičstvo má aj dôležitý medzinárodný rozmer. UNESCO zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prostredníctvom Dohovoru o ochrane svetového dedičstva z roku 1972. Tento dohovor ustanovuje Zoznam svetového dedičstva, ktorý obsahuje lokality a pamiatky výnimočnej svetovej hodnoty.
Značka Európske dedičstvo
Počiatky programu Značka Európske dedičstvo (European Heritage Label) siahajú do roku 2005, kedy vznikla ako medzivládna iniciatíva 19 európskych krajín, ku ktorej sa nomináciou štyroch lokalít pripojila aj Slovenská republika. Dňa 16. novembra 2011 bolo prijaté Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ, ktorým bola Značka Európske dedičstvo ustanovená ako oficiálna akcia Európskej únie.
Lokality Európskeho dedičstva predstavujú míľniky, ktoré zachytávajú proces utvárania dnešnej Európy. Popri posilnení pocitu vzájomnej spolupatričnosti u obyvateľov Európskej únie a podnietení medzikultúrneho dialógu, patrí k cieľom značky zvýšenie povedomia o význame kultúrneho dedičstva, posilnenie jeho postavenia v ekonomike a udržateľnom rozvoji regiónov, najmä prostredníctvom kultúrneho cestovného ruchu a rozvíjania synergií medzi kultúrnym dedičstvom a súčasnou tvorbou.
Kritériá pre udelenie Značky Európske dedičstvo
O udelenie Značky Európske dedičstvo sa môžu uchádzať pamiatky hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva, prírodné lokality či oblasti kultúrnej krajiny, ktorých význam v spojení s kľúčovými udalosťami, osobnosťami alebo hnutiami európskej histórie a európskej integrácie presahuje hranice jedného štátu a prispieva k rozvoju a podpore spoločných hodnôt Európskej únie. Značka Európske dedičstvo môže byť udelená len tým objektom a lokalitám, ktoré spĺňajú všetky tri záväzné kritériá:
- Symbolická európska hodnota lokality: musí byť preukázaná aspoň jedna z týchto skutočností:
- cezhraničný alebo celoeurópsky charakter
- úloha v európskej histórii a spojitosť s kľúčovými európskymi udalosťami, osobnosťami alebo hnutiami
- úloha pri rozvoji a presadzovaní spoločných hodnôt, na ktorých je založená európska integrácia
- Kvalita navrhovaného projektu: lokality uchádzajúce sa o značku musia predložiť projekt propagujúci ich európsku dimenziu, ktorý bude definovať:
- komunikačnú stratégiu európskeho významu lokality
- organizovanie vzdelávacích aktivít
- podporu viacjazyčnosti
- aktívne zapojenie do činnosti siete lokalít Európskeho dedičstva s cieľom výmeny skúseností a realizácie spoločných projektov
- prepojenie lokality so živou kultúrou
- Stránka ponúka fotografie, videá a interaktívne mapy prezentujúce všetky lokality, ktoré dosiaľ získali Značku Európske dedičstvo a zároveň poskytuje bližšie informácie o značke samotnej, o jej zámeroch a cieľoch.
Európske dedičstvo na Slovensku
Po udelení Značky Európske dedičstvo trinástim novým lokalitám vo februári 2026 (nominované za rok 2025) je v súčasnosti držiteľom tohto prestížneho ocenenia už 80 lokalít v 22 európskych krajinách, z toho dve sa nachádzajú na Slovensku. Prvou lokalitou, ktorá získala ocenenie v roku 2022 boli Stredoveké nástenné maľby na Gemeri a v Malohonte. Druhou je národná kultúrna pamiatka Trenčiansky hrad, ako súčasť medzinárodnej nominácie Miesta Mieru (Places of Peace), spájajúce lokality v Portugalsku, Španielsku, Maďarsku, Slovensku, Chorvátsku a Bulharsku.
Pamiatková starostlivosť a štúdium kultúrneho dedičstva
Pamiatková starostlivosť alebo ochrana pamiatok je cielená snaha spoločnosti o zachovanie vybraných častí hnuteľného a nehnuteľného kultúrneho dedičstva, predovšetkým stavieb. Základným kameňom pamiatkovej starostlivosti je už od staroveku pocitovo formulovaný vzťah kultúrnej piety k tradícii, dejinám a kultu osobnosti resp. dynastie, vďaka ktorému zostali niektoré objekty zachované dodnes.
Poznatková báza absolventa odboru muzeológia v študijnom programe pamiatková starostlivosť a kultúrne dedičstvo pozostáva z teoretických vedomostí, praktických, ako aj doplňujúcich schopností a zručností. V predmetoch študijného programu je teoretická časť zastúpená viacerými kurzami z oblasti ochrany, prezentácie a manažmentu kultúrneho dedičstva, dejín pamiatkovej starostlivosti a príbuzných vedných disciplín (hlavne história, architektúra a dejiny umenia). Dôležitú súčasť tvoria kurzy z oblasti materiálnej kultúry. Praktické a doplňujúce schopnosti a zručnosti získa absolvent prostredníctvom kurzov zameraných na evidenciu a dokumentáciu hnuteľných i nehnuteľných dokladov minulosti, ich odbornú ochranu, prezentáciu a prácu s verejnosťou. Významné miesto v predmetoch študijného programu majú aj kurzy z oblasti moderných počítačových technológií, zameraných na obsluhu a spracovanie dát, ako aj prezentácie výsledkov vedeckej práce a kultúrneho dedičstva.
tags: #starostlivost #o #kulturne #dedicstvo